Zdaroŭje11

Kolki hadoŭ žyćcia možna vyjhrać, kali kinuć kuryć? Raźliki navukoŭcaŭ

Navat kali vy kiniecie kuryć u 75 hadoŭ, vy zmožacie padoŭžyć praciahłaść žyćcia.

Amierykanskija navukoŭcy praanalizavali ŭpłyŭ kureńnia na praciahłaść žyćcia, kab vyznačyć stanoŭčy efiekt admovy ad hetaj zvyčki dla ludziej va ŭzroście ad 35 da 75 hadoŭ. Vyniki byli apublikavanyja ŭ American Journal of Preventive Medicine.

Kab vyličyć, kolki hadoŭ žyćcia hublajuć kurcy i kolki nabyvajuć tyja, chto kinuŭ kureńnie ŭ roznych uzrostach, navukoŭcy vykarystali danyja pa śmiarotnaści i raspaŭsiudžanaści kureńnia ŭ ZŠA za 2018 hod. Jany paraŭnali praciahłaść žyćcia ludziej, jakija kurać, kinuli kuryć i nikoli nie kurać.

Daśledčyki stvaryli tak zvanyja «tablicy žyćcia», vykarystoŭvajučy matematyčnyja raźliki, zasnavanyja na ryzykach śmiarotnaści dla roznych uzrostaŭ. Heta dazvoliła padličyć, kolki hadoŭ žyćcia čałaviek hublaje ci nabyvaje ŭ zaležnaści ad taho, praciahvaje jon kuryć ci kinuŭ u kankretnym uzroście.

Navat u stałym uzroście možna pavialičyć praciahłaść žyćcia. Naprykład, čałaviek, jaki kinuŭ kuryć u 65 hadoŭ, moža dadać u siarednim 1,7 hoda, a ŭ 75 hadoŭ — 0,7 hoda. Pry hetym amal u kožnaha siomaha (14,2%) 75-hadovaha čałavieka jość šaniec nabyć jak minimum dadatkovy hod žyćcia.

Iźmienienije prodołžitielnosti žiźni v zavisimosti ot toho, kohda čiełoviek brosił kuriť Change in life expectancy depending on when a person quit smoking Źmiena praciahłaści žyćcia ŭ zaležnaści ad taho, kali čałaviek kinuŭ kuryć

Vyniki pakazali, što amal kožny dziasiaty čałaviek, jaki kinuŭ kuryć va ŭzroście 65 hadoŭ, moža nabyć minimum 8 dadatkovych hadoŭ žyćcia, a kožny dvanaccaty (8%) čałaviek, jaki kinuŭ kuryć u 75 hadoŭ, moža nabyć 4 hady.

Takim čynam admova ad kureńnia na lubym etapie žyćcia prynosić istotnyja pieravahi i dapamahaje palepšyć jakaść žyćcia, źnižajučy ryzyki ciažkich zachvorvańniaŭ.

Kamientary1

  • American Tobacco
    13.10.2024
    A navošta pačynać?

«Pahladzicie, što narabili mužčyny». Maryna Mientusava — pra žančyn, što vyratujuć śviet, pracu ŭ Rasii, asabistaje žyćcio i «Obyčnoje utro»13

«Pahladzicie, što narabili mužčyny». Maryna Mientusava — pra žančyn, što vyratujuć śviet, pracu ŭ Rasii, asabistaje žyćcio i «Obyčnoje utro»

Usie naviny →
Usie naviny

Biełarusy adpačyli ŭ Jeŭropie, patraciŭšy pa 200 jeŭra na čałavieka za 12 dzion1

Tusk choča pastrožyć mihracyjnuju palityku ŭ Polščy, ale aktyŭna pryciahvać pracoŭnyja resursy4

Try malaŭničyja prysiadzibnyja parki, jakija varta naviedać uvosień2

Za apošnija dva dni na biełaruskich mieteastancyjach zafiksavana 11 rekordaŭ ciapła

Łukašenka spadziajecca, što rasijanie znojduć jamu naftu na Homielščynie8

U Hroznym adbyŭsia mahutny vybuch3

«Jany mianie atruciać». Vychodzić kniha z uspaminami Alaksieja Navalnaha1

Zialenski padaryŭ Papu Rymskamu karcinu, pryśviečanuju trahiedyi ŭ Bučy1

Iłan Mask prezientavaŭ taksi-bieśpiłotnik — biez rula i piedalaŭ7

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Pahladzicie, što narabili mužčyny». Maryna Mientusava — pra žančyn, što vyratujuć śviet, pracu ŭ Rasii, asabistaje žyćcio i «Obyčnoje utro»13

«Pahladzicie, što narabili mužčyny». Maryna Mientusava — pra žančyn, što vyratujuć śviet, pracu ŭ Rasii, asabistaje žyćcio i «Obyčnoje utro»

Hałoŭnaje
Usie naviny →