Zdaroŭje88

Elektronnyja cyharety paskarajuć stareńnie sasudaŭ, vyśvietlili navukoŭcy

Kureńnie elektronnych cyharet paskaraje stareńnie kletak arteryj i vien, što moža pryvieści da źjaŭleńnia prablem z sercam u stałym vieku, zajavili navukoŭcy, jakija vystupali na čarhovaj kanfierencyi Amierykanskaha tavarystva fizijołahaŭ u Vestminstery.

© RIA Novosti / Vładimir Pieśnia

U apošnija dva hady, dziakujučy rostu papularnaści «vejpieraŭ» siarod kurcoŭ, navukoŭcy pačali aktyŭna cikavicca tym, ci vałodajuć padobnyja pryłady tymi karysnymi ŭłaścivaściami, jakija im prypisvajuć ich vytvorcy, i nakolki jany mienš škodnyja dla zdaroŭja za zvyčajnyja cyharety.

Hetyja daśledavańni pryviali da supiarečlivych vynikaŭ: u cełym tytuniovy dym źjaŭlajecca bolš niebiaśpiečnym dla zdaroŭja lohkich i ŭsiaho cieła čałavieka, adnak vypareńni elektronnych cyharet, jak niadaŭna vyśvietlili navukoŭcy, utrymlivajuć u sabie mnostva kancerahienaŭ i taksinaŭ, jakija vypracoŭvajucca ŭ vyniku spalvańnia častki vyparvajemaj vadkaści na śpirali nakalvańnia.

Akramia taho, apytańni siarod školnikaŭ u Kanadzie pakazali, što elektronnyja cyharety pryciahvajuć novych ludziej da nikatynu, a nie prosta słužać zamienaj tytuniu dla ŭžo stałych kurcoŭ.

Mark Ołfiert z univiersiteta Zachodniaj Virdžynii ŭ Morhantaŭn (ZŠA) i jaho kalehi adkryli jašče adzin niehatyŭny efiekt, źviazany z elektronnymi cyharetami, nazirajučy za žyćciom niekalkich dziesiatkaŭ myšej, jakich navukoŭcy pieryjadyčna ci ŭvieś čas «abkurvali» paraj z vejp-vyparnikaŭ na praciahu vaśmi miesiacaŭ.

Jak pakazali hetyja vopyty, pastajannaje «kureńnie» elektronnych cyharet prykmietna pamianiała pracu ścienak arteryj i vien hryzunoŭ, pahoršyŭšy ich zdolnaść pašyracca abo zvužacca pry pastupleńni adpaviednych sihnałaŭ u ich kletki. U vyniku hetaha sasudy myšej stali bolš žorstkimi, što zrabiła hryzunoŭ bolš schilnymi da raźvićcia hipiertanii i inšych chvarob sardečna-sasudzistaj sistemy.

Jak praviła, arteryi i vieny pačynajuć horš ściskacca i pašyracca pry stareńni cieła čałavieka ci žyvioł, što śviedčyć ab tym, što para elektronnych cyharet paskaraje stareńnie kletak sasudaŭ.

Pa słovach Ołfierta, padobnyja niehatyŭnyja efiekty ŭźnikali navat paśla adzinkavaha «skurvańnia» elektronnaj cyharety myšami, i jany tolki ŭzmacnialisia pry chraničnym užyvańni vejpaŭ. Usio heta, jak ličać navukoŭcy, kaža pra toje, što padobnyja vyparniki nie źjaŭlajucca biaśpiečnaj alternatyvaj cyharet i škodziać zdaroŭju čałavieka nie mienš za zvyčajny tytuń, choć i niekalki inšym šlacham.

Kamientary8

«Pahladzicie, što narabili mužčyny». Maryna Mientusava — pra žančyn, što vyratujuć śviet, pracu ŭ Rasii, asabistaje žyćcio i «Obyčnoje utro»24

«Pahladzicie, što narabili mužčyny». Maryna Mientusava — pra žančyn, što vyratujuć śviet, pracu ŭ Rasii, asabistaje žyćcio i «Obyčnoje utro»

Usie naviny →
Usie naviny

Partuhalija pačnie vydavać humanitarnyja vizy. Ich zmohuć atrymać i biełarusy

Paŭnočnakarejskija vojski ŭžo na terytoryi Ukrainy — The Washington Post

«Kvadrobierstva ŭ Biełarusi isnuje daŭno». Najlepšyja tvity tydnia8

Biełarusy adpačyli ŭ Jeŭropie, patraciŭšy pa 200 jeŭra na čałavieka za 12 dzion1

Tusk choča pastrožyć mihracyjnuju palityku ŭ Polščy, ale aktyŭna pryciahvać pracoŭnyja resursy5

Try malaŭničyja prysiadzibnyja parki, jakija varta naviedać uvosień2

Za apošnija dva dni na biełaruskich mieteastancyjach zafiksavana 11 rekordaŭ ciapła

Łukašenka spadziajecca, što rasijanie znojduć jamu naftu na Homielščynie8

U Hroznym adbyŭsia mahutny vybuch3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Pahladzicie, što narabili mužčyny». Maryna Mientusava — pra žančyn, što vyratujuć śviet, pracu ŭ Rasii, asabistaje žyćcio i «Obyčnoje utro»24

«Pahladzicie, što narabili mužčyny». Maryna Mientusava — pra žančyn, što vyratujuć śviet, pracu ŭ Rasii, asabistaje žyćcio i «Obyčnoje utro»

Hałoŭnaje
Usie naviny →