Hramadstva88

Pamior dzied-dydžej Kazimir — lehienda Minska

Epatažny Kazimir Kazimiravič prykoŭvaŭ pozirki minčukoŭ. Vyśvietliłasia, što paŭtara hoda tamu jaho nie stała.

Dzied Kazimir (pa pašparcie — Kazimir Dźmitryjevič Karpienka). Fota: citydog.io

Siamiejnaja historyja dzieda Kazimira trahičnaja. Pierad vajnoj jaho baćki byli represavanyja i vysłanyja ŭ łahier u Mahadan (Rasija). Tam i naradziŭsia Kazimir, 5 sakavika 1949 hoda. Ros jon u dziciačych damach.

«Naradžeńnie dziciaci na zonie było pa-za zakonam, i mamie za heta dali jašče adzin termin. A mianie advieźli ŭ dziciačy dom, kudy — joj nie paviedamili. Paśla vyzvaleńnia ŭ 1952-m mama zastałasia žyć u Mahadanie na volnym pasialeńni, a baćka źjechaŭ šukać mianie», — raskazvaŭ jon.

Praź niekalki hadoŭ maci Kazimira pasialiłasia ŭ Zaparožžy. Jana była ŭpeŭnienaja, što dva jaje Kazimiry — syn i były muž — sustrelisia. Sama jana zaviała novuju siamju. Paźniej dzied Kazimir daviedaŭsia, što jaho baćka rodam ź Biełarusi, vioski Ciešavičy Hrodzienskaha rajona.

U Minsk budučaja haradskaja lehienda pierajechała ŭ 1990-m. Da piensii Kazimir pracavaŭ na budoŭlach, byŭ stalarom, a paśla i dyrektaram Doma kultury. Modnym dydžejem jon staŭ paśla 60. Jeździŭ na hastroli ŭ Hiermaniju, Kazachstan, Kitaj, Kareju.

A jašče pisaŭ vieršy i rabiŭ stylovyja kijki i necke (maleńkija fihurki).

Haradskuju lehiendu možna było sustreć na špacyry kala jaho doma na vulicy Staletava, u parkach Horkaha i Čaluskincaŭ. Jarka ŭbranaha, u kapielušy i soniečnych akularach, z mudrahielistym kijkom, jaho niemahčyma było nie zaŭvažyć.

Dzied Kazimir, pa jaho słovach, byŭ trojčy žanaty. Mieŭ čatyroch synoŭ i dźviuch dačok, jakija žyvuć u Rasii i va Ukrainie. 

Fota: «Źviazda»

Mužčyny nie stała 29 červienia 2023 hoda. Pra heta «Našaj Nivie» stała viadoma z bazy danych pamierłych, jakuju zdabyli «Kibierpartyzany».

Dzied Kazimir raskazvaŭ žurnalistam, što mieŭ ankałohiju i pieranios niekalki apieracyj. Ale nie tužyŭ.

«Ja nie hibieju, a žyvu, — byŭ jaho deviz. — Žyćcio majo nie biestałkovaje, cikavaść u im zaŭsiody jość, ja pakinuŭ śled».

Kamientary8

  • Toksičnyje vostočnyje niemcy
    18.01.2025
    Nie tam ty posieliłsia na starosti let, Kazik. V etom proletarskom čarka-škvarka-inomaročnom raju nie každyj mołodoj orhanizm vydieržit. Pokosia s mirom.
  • bhagawan
    18.01.2025
    dziŭna, što pra śmierć hetaha čałavieka daznalisia tolki praz paŭtary hady
  • Žora
    18.01.2025
    U vas usie kultaryja i lehiendarnyja, a potym vyśviatlajecca, što "paŭtara hoda tamu jaho nie stała". Takija kulty i takija lehiendy, što nichto j nie zaŭvažyŭ.

Apošniaje miesca pracy danosčycy Bondaravaj — kruhłasutačnaja saŭna. Ale pasada nieviadomaja10

Apošniaje miesca pracy danosčycy Bondaravaj — kruhłasutačnaja saŭna. Ale pasada nieviadomaja

Usie naviny →
Usie naviny

Łukašenka prapanavaŭ stvaryć u Biełarusi «centry pryciahnieńnia» dla ŭsich kanfiesij4

Jak skłaŭsia los dziaŭčyny, jakaja ŭ 2020-m zaprasiła Łukašenku na taniec?6

Piać biełaruskich biznesaŭ atrymali ad asacyjacyi ABBA pa 5 tysiač jeŭra. Voś kamu dastalisia hrošy9

Tramp zahadaŭ spynić čakanku adnacentavych maniet12

Paźniak zaklikaje Zachad dziela vyzvaleńnia palitviaźniaŭ pačać pieramovy z «hetym varvarskim režymam»61

«Jabłyčny vocat» — sieryjał na realnych padziejach pra instahramnuju machlarku maštabaŭ, u jakija ciažka pavieryć1

Siońnia ŭ minskim aeraporcie było minus 16°S2

Za pracu ŭ Polščy z chłopcam raźličylisia falšyvymi dalarami2

Tejłar Śvift abśvistali na Supierboŭle. Tramp pachvaliŭ hledačoŭ5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Apošniaje miesca pracy danosčycy Bondaravaj — kruhłasutačnaja saŭna. Ale pasada nieviadomaja10

Apošniaje miesca pracy danosčycy Bondaravaj — kruhłasutačnaja saŭna. Ale pasada nieviadomaja

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić