Kołchoźniki siebia prkormiť nie mohut, dotacii, na každom bankie i zavodie na šieje po kołchozu kamniem visit, a jeŝie rot raskryvajut čto vormiat vsiech kormilcy, privykli piť i vorovať i vsiehda im s ruk eto schodiło.
Tutejšy
20.03.2025
Eto olšanskije-to siebia prokormiť nie mohut? Malčik, vyjed́ choť raz iz svojej stolicy, posmotri žizń.
Fiedzia
20.03.2025
Tutejšy, Olšanskije kołchoźniki čto dobyvajut niefť, zołoto, ałmazy i riedkoziemielnyje mietałły ili oni ekspotrtirujut vysokotiechnołohičnyje izdielija? Čiem oni živut? Pravilno, na podačkach iz biudžieta.)
Baradzied
20.03.2025
Fiedzia, ahurki tiepličnyje
Maksim Dizajnier
20.03.2025
Fiedzia, Dierži łapu. No olšanskije - eto chužie kołchoza. Vyraŝivať ohurcy na počvie, kotoraja. bližajšije 15 let nie prihodna dla obrabotki - eto jeŝie chužie kołchoza. Zato dačušku v Amstierie prystroili.
Kroŭ z vušej
20.03.2025
Žestačajšaja trasianka. Navat chutčej suržyk
Aleś
20.03.2025
Kroŭ z vušej, nie. Naša trasianačka. Biełaruskija i ŭkrainskija słovy masava zamianiła rasiejskimi.
edwin
20.03.2025
Prosto sieviero-zapadnyj variant trasianki, s charaktiernym polskim "śvistom" , łukašienko naprimier, ispolzujet vostočnyj variant.
Janina
20.03.2025
edwin, chałło, Alšany - poŭdzień Biełarusi. Ty nia čuješ ukrainskaha akcenta, okaańnia? Jaki jašče śvist? Na paŭnočnym zachadzie akajuć, dzekajuć i cekajuć. A śviściać na La Hamery.
edwin
20.03.2025
Prabačcie, nie čuju ničoha z ukrainskich havorak , a "polskaje" abyczny dzień ,Galandzii - vielmi.
Janina
21.03.2025
edwin, a dzie u polskaj movie słova "abyczny?" Heta słova-trasianka, z rasiejskaha. "Dzień", jon i u nas dzień. "Galandzia"- nazva kraju, vy nie viedali? Tolki dziaŭčyna vymaŭlaje praz "H"/"N", jak biełarusy ci ŭkraincy, a nie "G" jak było b na polskaj vymovie. Tym bolš što palaki naohuł nazyvajuć hety kraj"Holandia".
Pišycie jašče. Ja z poŭnačy darečy rodam, navat trochi zachodniaj. U havorkach raźbirajusia:)
edwin
21.03.2025
Janina , čytajcie kali łaska uvažliva, ja pra fanetyku ,NIE pra hramatyku . čytajcie kali łaska uvažliva, ja pra fanetyku NIE pra hramatyku . Polskaj movaj , darečy karystajusia u siamji kožny dzień. Wiem,w języku polskim zwykły dzień i Holandia.
12345
20.03.2025
«Moi dieduški, babuški, moj papa i dažie ja rabotali v kołchozie. No počiemu tie, kto čiestno trudiłsia, pachał ziemlu i kormił horodskich, stanoviatsia objektom naśmiešiek?» — zadajotsia voprosom dievuška. «My — sieḿja kołchoźnikov», — s hordosťju zajavlajet Katierina. Pražyŭ žyćcio, ale nie viedaju nivodnaha kałhaśnika, jaki b zadarma padzialiŭsia b kavałkam chleba! Zdušacca ad prahnaści za kapiejku. U dadatak. Na kolki mnie viadoma, Alšany vyłučna habrejskaje miastečka, a tut ...
Ciktoki žestačajša zaprecić
20.03.2025
12345, Objaśniaju, počiemu stanoviatsia objektom naśmiešiek: śliškom často čudiesa v kiepkach-aerodromach (s načiesom) i s 1,5 iźvilinami pytajutsia po-dietski obmanuť pri luboj vozmožnosti, nu i maniery jeŝie... Dostatočno posmotrieť na ich vošdia i śvitu jeho. Takžie vozmuŝajet tupoj narrativ pro kormlenije horodskich. Nie znaju, koho tam oni nakormili, no ja vsie pokupaju za dieńhi, daleko nie vsiehda adiekvatnyje.
Dzied Pichto
20.03.2025
[Red. vydalena]
Kum
20.03.2025
Heta nie dyjalekt, heta trasianka
Analitik
20.03.2025
Bolšie pochožie na trasianku. Incieresna i t.d. Tohda ja tožie na alšanskom mohu razhavaryvać.
Lolik z-pad Limasoła
20.03.2025
u kamientarach možna ŭbačyć tych samych lehiendarnych 48talerarntnych biełarusaŭ))))) (a kantent u dziaŭčyny cikava pasłuchać)
Maksim Dizajnier
20.03.2025
Znaju odnu takuju žie "kołchoźnicu". Papka - priedsiedatiel kołchoza. Othrochał dvoriec jeŝie v 90-ch, poka vy ziemlu žrali u nieho na rabotie. Dačušku prystroił v injaz, potom, jestiestvienno, zahranica, amierikanskij prync. A vy dalšie, kołchoźniki, v eti skazki vieŕtie.
Hanka
20.03.2025
Heta trasianka ź miascovym akcentam. Heta nie dyjalekt, nie pišycie hłupstvy. Trasianka nia jość dyjalektam. Pačytajcie razumnyja knižki, žurnalisty
Možno pierieviesti kołchoźniucu v Amstierdam
20.03.2025
[Red. vydalena]
Brest
20.03.2025
Pavažaju za luboŭ da rodnaha słova, ale vielmi zrusifikavana ŭ vas hučyć. Dziady našy nie tak havaryli.
Hej, olšancy
20.03.2025
Pryviet z Velemič! Jak Vy tam u svojoj Hołandzii? Nie zmerźli? A parniki tam rozrešajuć stavici?
Amstierdam
20.03.2025
Hej, olšancy, Tam počti viezdie parniki. Vsie vyraŝivajut. Bolšie vsieho vidieł tiulpany i rozy.
Alik
20.03.2025
Pakaleńnie ludziej naroždanych u 1910-30 hady adyšło, zaraz dziady i baby tyja chto naradzilisia paśla vajny. U pieršych mova była naturalnaja i nierusifikavanaja, u ciapierašnich starych- mova trasianka, bo jany prajšli praz ruskija škoły i uvohule u žyćci im treba było havaryć pa rusku na rabocie, u dziarž ustanovach. Haradskaja biełaruskaja mova adroźnivajecca ad staroj viaskovaj
śpiej mnie
20.03.2025
Alik, zhodny absalutna. Mnie 45. Pamiataju havorku dziadoŭ i babul, z taho pakaleńnia, što vajnu prajšli. Baćki maje pad upłyvam "łutčšieho v mirie sovietskoho obrazovanija", presy i miedyja tak užo nie havorać. Pra siabie i svaich dziaciej ŭvohule maŭču. Syn tak i kaža: ty chacia b u dziacinstvie čuŭ žyvuju movu, a ja nidzie.
Answer
20.03.2025
Kołchoźnik, eto nie rod diejatielnosti, a sostojanije duši!
Janina
20.03.2025
Answer, taksama tak liču, hledziačy na haradskich pakaleńniami kałchoźnic😊
Janina
20.03.2025
Answer, i haradskich pakaleńniami kałchoźnikaŭ, jakija buduć havaryć na čisto ruskom jazykie, kab chacia b nichto nie pamyliŭsia, što jany kałchoźniki. Jakija buduć u kredyt kuplać sabie mašyny , kab tolki zrobić vyhlad svajoj paśpiachovaści. A sami ŭ cichuju livierku žrać, jakoj sapraŭdnyja kałchoźniki katoŭ kormiać.
Answer
21.03.2025
Janina , zdieś, eto ukraincy. Pričiem, čiem zapadnieje proischodit čiełoviek, tiem "čiŝie" jeho russkij. Suržik čisto vostočnoje javlenije.
Mamkina eknomistka
21.03.2025
Janina , Pravilno. Začiem eti kriedity. Łučšie poł žiźni sobirať na viedro s bołtami, kvartiru, riemont. A jeŝie łučšie, čtoby vsie eto kupił mužčina, i ja srazu, biez krieditov, zajechała na vsie hotovoje, 3- i do bieskoniečnosti let v diekrietie sidieť.
Jo
21.03.2025
Nie vielmi pryhoža heta ŭsio hučyć, tamu što šmat rasiejskich słovaŭ. Heta nie dyjalektnaja mova, a trasianka i pakazvaje stupień dehradacyi miascovych havorak. Dziaŭčynie treba nakładać miascovyja słovy na biełaruskuju movu, tady by hučała aŭtentyčna i pryhoža. A tak, zvyčajny suržyk.
Anatol Starkou
21.03.2025
U nas tolki adzin kołchoźnik zastaŭsia z tych saŭkovych časoŭ, kali źjaviłasia takoje słova ŭ bok značnaj častki biełarusaŭ - heta Alaksandr Ryhoravič Łukašenka. Va ŭsich astatnich biełarusaŭ i biełarusak nohi rastuć ź dziareŭni. My dzieravienskija. I ja minčuk taki ž, bo maje tata i maci viaskovyja, ź vioski.
Prosta žychar
21.03.2025
Nie liču, što treba ŭsprymać kałhasy i "kałhaśnictva" jak stanoŭčuju źjavu. Maje prodki i da źjaŭleńnia kałhasaŭ byli pracavitymi, i svajoj sumlennaj pracaj mahli zabiaśpiečvać siamju. Ale potym pryjšli saviety z kałhasami, i zabrali ŭsio nažytaje (dobra, što choć nie sasłali ŭ Sibir), i za pracu płacili "pracadniami", što faktyčna značyć, što ludzi pracavali za ježu. Akramia taho davoli praciahły pieryjad času sialanie-kałhaśniki nie mieli pašpartoŭ, i nie mahli svabodna źmianiać miesca žycharstva. Faktyčna, kałhasy - heta taki saŭkovy sposab zapryhońvańnia sialan. Tamu "kałhas" i "kałhaśnik" - dla mianie nazaŭždy zastanucca strašnymi, niepryjemnymi słovami.
Biełaruska papularyzuje alšanski dyjalekt — pasłuchajcie, jak jon hučyć
Naša trasianačka. Biełaruskija i ŭkrainskija słovy masava zamianiła rasiejskimi.
Pišycie jašče. Ja z poŭnačy darečy rodam, navat trochi zachodniaj. U havorkach raźbirajusia:)
Pražyŭ žyćcio, ale nie viedaju nivodnaha kałhaśnika, jaki b zadarma padzialiŭsia b kavałkam chleba! Zdušacca ad prahnaści za kapiejku.
U dadatak. Na kolki mnie viadoma, Alšany vyłučna habrejskaje miastečka, a tut ...
Tohda ja tožie na alšanskom mohu razhavaryvać.
(a kantent u dziaŭčyny cikava pasłuchać)
Jak Vy tam u svojoj Hołandzii? Nie zmerźli? A parniki tam rozrešajuć stavici?