Śviet3030

Pucin nazvaŭ umovu, kali Rasija nie budzie pretendavać na Adesu i inšyja ŭkrainskija harady

Što mahło pieraduchilić pačatak poŭnamaštabnaha ŭvarvańnia i što moža zrabić budučaje mirnaje pahadnieńnie z Ukrainaj bolš tryvałym, raspavioŭ «Kommiersant» pavodle nibyta atrymanych insajdaŭ z zakrytaj sustrečy Pucina. 

Prezident Rasii Uładzimir Pucin. Fota: Maxim Shemetov / Pool Photo via AP

Prezident Rasii Uładzimir Pucin na zakrytaj častcy źjezda RSPP (Rasijski sajuz pramysłoŭcaŭ i pradprymalnikaŭ) 18 sakavika nibyta skazaŭ, što pryznańnie Kryma ŭ składzie RF, a taksama aŭtanomii Łuhanskaj i Danieckaj respublik mahło praduchilić pačatak vajny. Śpiecyjalny karespandent «Kommiersanta» Andrej Kaleśnikaŭ śćviardžaje, što jamu pra heta raspaviali ŭdzielniki sustrečy.

Ciapier na pieramovach pa ŭkrainskim urehulavańni, pavodle toj ža krynicy, havorka idzie pra toje, što terytoryi, akupavanyja rasijanami, zastanucca Rasii.

Taksama Maskva moža zapatrabavać pryznać rasijskimi Krym, Sievastopal, ŁNR, DNR, Chiersonskuju i Zaparožskuju vobłaści.

I voś kali heta adbudziecca «ŭ najbližejšy čas», to Rasija nie stanie pretendavać na Adesu i inšyja ŭkrainskija terytoryi, pieradaje «Kommiersant», imavierna, arhanizavany źliŭ słoŭ Pucina.

Kamientary30

  • putler iłžec i złačyniec
    19.03.2025
    Skazaŭ toj samy chto ŭ 2008 klaŭsia što ŭ Maskovii niama terateryjalnych pytańniaŭ da Ukrainy, što Krym — heta Ukraina; chto padpisvaŭ ŭłasnymi kryvavymi rukami mižnarodnyja damovy z Ukrainaj ab miežach, dzie Krym, Łuhansk, Danieck, Zaparožža, Chierson i hd, pryznavalisia terytoryjaj Ukrainy.
    Ŭ 2014 klaŭsia što rasiejskich vojskaŭ va ukrainskim Krymu niama.
    Ŭ tym ža 2014 i dalej klaŭsia što vam Ukrainie niama rasiejskich vojskaŭ, što na bambasie vajujuć šachiary, a rasiejskuju zbroju i Buki možna kupić ŭ vajentorhu.
    Toj samy chto jašče 20 lutaha 2014 daŭ zahad ab akupacyi Krymu. Pry hetym rychtavaŭsia da akupacyi Krymu jak mieńš z 2008 hodu.
    Toj samy kryvadušnik i iłžec jaki admaŭlaje Ukrainu jak krainu, a ukraincaŭ jak narod. I toj samy chto maryć ab poŭnaj likvidacyi suvierenitetu ŭsich krain jakija kali niebudź pa niaščaści znachodzilisia ŭ składzie klataj rasiejskaj impieryi i klataha radzianskaha chaŭrusu.
  • Ch
    19.03.2025
    Słavy i abiacanki chłusa, kryvadušnika, mižnarodnaha złačyncy i mańjaka.
  • nie taki, jak jość
    19.03.2025
    Adzin trapny streł vyrašyŭ by šmat prablem
 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

Suśvietnaja zorka Džejsan Deruła zajechaŭ u Biełaruś. Premjer Turčyn vadziŭ jaho pa Domie ŭrada6

Suśvietnaja zorka Džejsan Deruła zajechaŭ u Biełaruś. Premjer Turčyn vadziŭ jaho pa Domie ŭrada

Usie naviny →
Usie naviny

Navalničny front dabraŭsia da Minska

Źmierajcie svaju taliju i rost — hetyja dźvie ličby šmat skažuć pra vaša zdaroŭje

Urad vyznačyŭsia ź pieranosam pracoŭnych dzion u nastupnym hodzie

Učora ŭ Minsku prapaŭ chłopčyk, jaki nie razmaŭlaŭ

«Čamu ty adklučyŭ ruchaviki?» Papiaredni dakład ab katastrofie samalota Air India vyklikaŭ jašče bolš sprečak4

«Razam adkryvali kantynient biełaruščyny». Vincuk Viačorka zhadaŭ pra Edvarda Zajkoŭskaha3

Na Vałyni raźbiŭsia francuzski źniščalnik Mirage4

Premjeru i śpikieru Siejma Litvy prypomnili, što jany 17 hadoŭ tamu jeździli ŭ Biełaruś6

Padčas urahanu ŭ Mahilovie viecier źnios sabačuju budku razam z sabakam1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Suśvietnaja zorka Džejsan Deruła zajechaŭ u Biełaruś. Premjer Turčyn vadziŭ jaho pa Domie ŭrada6

Suśvietnaja zorka Džejsan Deruła zajechaŭ u Biełaruś. Premjer Turčyn vadziŭ jaho pa Domie ŭrada

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić