błoh Andreja Lankieviča11

Na dni narodzinaŭ u ministarki kultury

Apošnim časam vandruju. Zaŭsiody z fotaaparatam. Na nastupnyja 12 dzion plan: Miensk-Barselona-Perpińjan i ŭ advarotnym nakirunku. Jedu na hałoŭny fotafestyval fotažurnalistaŭ “Visa pour l'Image” ŭ Perpińjan, što na miažy Francyi dy Hišpanii.

Apošnim časam vandruju. Zaŭsiody z fotaaparatam. Na nastupnyja 12 dzion plan: Miensk-Barselona-Perpińjan i ŭ advarotnym nakirunku. Jedu na hałoŭny fotafestyval fotažurnalistaŭ “Visa pour l'Image” ŭ Perpińjan, što na miažy Francyi dy Hišpanii. Na jaho pryjaždžajuć fatohrafy i fotaredaktary ŭsich suśvietnych hazet i ahiencyj, 7 dzion, 24 hadziny non-stop, prahlady partfolijo, vystavy, pieramovy, zrazumieła – siabry, vino i čaho krapčejšaha. Pajechaŭ.

Dzień 1. Niadziela, 3 vieraśnia.

Ryha. Znajomyja pracujuć u sučasnaj halerei videamastactva. Halereja – staraja barža z prazrystym namiotam na joj. Videainstalacyi, archiŭ videamastactva Łatvii z 1988 – chistajucca na chvalach u halerei “Nojeŭ kaŭčeh”. Na manitory vybiraješ patrebny film ź biblijateki i hladziš na ścienku nad manitoram – tam karacieńkija filmy. Ja ŭ art-videa i art-fota razumieju vielmi abmiežavana.

Siońnia ŭ halerei śviatkavała svoj dzień narodzinaŭ ministar kultury Łatvii. Hości – intelihiencyja: piśmieńniki, architektary, mastaki, muzyki… U siaredzinie zali staić makiet Muzeju sučasnaha mastactva. Architektar z kiliškam vina abmiarkoŭvaje jaho sa znajomymi, znajomyja – z kiliškami. Hości vinšujuć ministra – nichto nie prynios adnolkavych kvietak, padarunki daryć čynoŭnikam zabaroniena zakonam – usie dorać butelku vina. Vino vystaŭlajecca na specyjalny stoł la ŭvachodu – potym vypjem i hetaje vino. Eks-premjer-ministar zaraz vielmi bahaty čałaviek, pryjechaŭ na matornaj łodcy. Žyvie jon niedaloka, niekalki kvartałaŭ pa race. Biez patasu, tak vyhodniej. I hučniej. Ministar razmaŭlaje z usimi, uvieś čas paśmichajecca.

Idzie doždž, praz prazrysty plastyk bačnaja staraja Ryha – špili kaściołaŭ, salut nad imi – nichto sa znajomych nia viedaje, u honar čaho.

Siurpryz ad siabroŭ – zaprošanyja muzyki, što hrajuć na kiliškach z roznaj kolkaściu vady. Paźniej pad trafarety balončykami farby kalektyŭna namalavali ŭ padarunak karcinu.

Usio. Pajšli z maim siabram-fatohrafam damoŭ. Vypili ŭtraich – ja, jon, jahonaja žonka Liha — majho samahonu, pahavaryli.

Zdymki nie rabiŭ – etykiet zabaraniaje fatahrafavać na mierapryjemstvach takoha kštałtu.

Kamientary1

 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

ZŠA hałasavali ŭ AAN pa rezalucyi nakont vajny va Ukrainie razam z Rasijaj i Biełaruśsiu45

ZŠA hałasavali ŭ AAN pa rezalucyi nakont vajny va Ukrainie razam z Rasijaj i Biełaruśsiu

Usie naviny →
Usie naviny

U centry Minska ludzi vyhulvali sabak prosta pa lodzie Śvisłačy. Ich haniali ratavalniki

«Ich sabaki brešuć pa načach, pałochajuć dziaciej». Žychary šmatpaviarchovika ŭ Minsku skardziacca na susiedziaŭ, što pierajechali z pryvatnaha doma2

Viadomyja imiony minimum 100 tysiač rasijan, jakija zahinuli na vajnie z Ukrainaj10

4,972% — voś čamu heta samaja važnaja ličba niamieckich vybaraŭ19

Udzielniki vajny z Ukrainaj, jakija viarnulisia z vajny, zabili ŭ Rasii jak minimum 240 čałaviek

Vajskoŭca Duduka z 120-j asobnaj miechanizavanaj bryhady sudziać za pieravyšeńnie ŭłady2

Pratasievič: Viadomyja vypadki, kali źniavolenyja admaŭlalisia pryznavać vinu i ŭsio adno atrymlivali pamiłavańnie7

U rasijskaje konsulstva ŭ Marsieli kinuli dva kaktejli Mołatava

«Nichto nie zrabiŭ bolšaje škody dla Biełarusi, čym jon»? List pra Stanisłava Šuškieviča37

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

ZŠA hałasavali ŭ AAN pa rezalucyi nakont vajny va Ukrainie razam z Rasijaj i Biełaruśsiu45

ZŠA hałasavali ŭ AAN pa rezalucyi nakont vajny va Ukrainie razam z Rasijaj i Biełaruśsiu

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić