Śviet

Bolš za 1000 čałaviek zahinuli ŭ vyniku ziemlatrusu ŭ Mjanmie

Ziemlatrusy mahnitudaj 7,7 i 6,4 adbylisia ŭ piatnicu, 28 sakavika, u Mjanmie. Padziemnyja šturški adčuvalisia taksama ŭ Kitai i Tajłandzie.

Fota: Peerapon Boonyakiat/SOPA Images/LightRocket via Getty Image 

Ułady Mjanmy paviedamlajuć pra 1002 zahinułych i 2376 paranienych, adnak vyratavalniki zajaŭlajuć, što sapraŭdnaja kolkaść achviar moža być značna bolšaj i ličby chutka abnaŭlajucca ŭ admoŭny bok, piša Bi-bi-si.

Supracoŭnik vyratavalnych słužbaŭ z Mandałaja — druhoha pavodle vieličyni horada Mjanmy — raspavioŭ Bi-bi-si, što «škoda vielizarnaja». Vyratavalnyja pracy praciahvalisia nočču, niahledziačy na šmatlikija afteršoki.

Pieršy, bolš mocny ziemlatrus adbyŭsia na hłybini 10 km u centralnaj častcy Mjanmy kala 12:50 pa miascovym časie. Druhi ziemlatrus adbyŭsia pryblizna praz 12 chvilin. Epicentr znachodziŭsia za 16 km na paŭnočny zachad ad nasielenaha punkta Sahajn, niepadalok ad horada Mandałaj (jaho nasielnictva składaje 1,2 miljona čałaviek).

Hety rajon mieścicca pryblizna za 100 km na poŭnač ad stalicy Mjanmy — Niejpjido.

Padziemnyja šturški adčuvalisia taksama ŭ Tajłandzie i Kitai. «Paciarpiełych stanovicca ŭsio bolš, ale nam nie chapaje daktaroŭ i miedsiaścior», — raspavioŭ žurnalistam doktar Čžo Zin.

Vyratavalnik z Mandałaja paviedamiŭ, što ŭ horadzie «bolšaść budynkaŭ abrynułasia».

«Vyhlad Mandałaja, kali my pačali vyratavalnuju apieracyju, byŭ žachlivy, — kaža vyratavalnik. — Ludzi biehali pa vulicach, kryčali i płakali».

«Nam davodziłasia dastavać ludziej z-pad zavałaŭ. Hałoŭny špital Mandałaja amal pierapoŭnieny», — dadaje jon. Pavodle jaho, mnohija paciarpieli nie tolki ad ranaŭ, ale i pieranieśli sardečnyja prystupy.

Sam budynak špitala taksama paciarpieŭ, paviedamiŭ vyratavalnik.

Adzin z žycharoŭ Mandałaja raspavioŭ Birmanskaj słužbie Bi-bi-si, što ziamla mocna tresłasia kala 10 siekund. «Uvieś naš dom abrynuŭsia na maich vačach. Ja nie moh dychać, ale potym zmoh zakryčać i paklikać na dapamohu, — uzhadvaje jon. — Praź niekalki siekund paśla taho, jak maje svajaki dastali mianie z-pad zavałaŭ, adbyŭsia jašče adzin ziemlatrus, i budynak, da jakoha my biehli, taksama abrynuŭsia. Mnie było tak strašna i baluča, što ja nie moh iści, i baćka ciahnuŭ mianie na sabie».

Pavodle jaho słoŭ, ź siami čałaviek, jakija byli ź im u domie, vyžyli dźvie žančyny, adna ź jakich paśla pamierła. «Maju babulu, ciotku i dziadźku pakul nie znajšli — jany ŭsio jašče pad zavałami. Šancaŭ, što jany vyžyli, niama», — dadaŭ jon.

Kamientary

 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

Anžalika Mielnikava tydzień praviała na Šry-Łancy i vylecieła ź dziećmi ŭ Dubaj 

Anžalika Mielnikava tydzień praviała na Šry-Łancy i vylecieła ź dziećmi ŭ Dubaj 

Usie naviny →
Usie naviny

Paśla vybaraŭ novaha Papy śviet ablacieła jahonaje niefarmalnaje FOTA konna4

Andrej Lemiašonak nazvaŭ Śviata-Jelisaviecinski manastyr «bajavoj adzinkaj»6

Pravaabaroncy: Palitviaźniam adnoj z kałonij pačali aktyŭna prapanoŭvać pisać prašeńni ab pamiłavańni2

Ryžankoŭ pračytaŭ vierš pa-biełarusku da Dnia Pieramohi18

Azijacki matylok pajeŭ samšyt na Bieraściejščynie2

Łukašenka pra parad Pieramohi ŭ Maskvie: Heta samy lepšy, samy mocny parad8

Łukašenka: Rasija daŭno hatovaja nie prosta da pieramirja va Ukrainie, a da zaklučeńnia miru14

U Minsku admianili tankavy fiestyval ad Lesta na 9 Maja. A abiacali «miehapadzieju»5

Italjanski inžynier prydumaŭ, jak pryŭźniać Vieniecyju na 30 santymietraŭ

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Anžalika Mielnikava tydzień praviała na Šry-Łancy i vylecieła ź dziećmi ŭ Dubaj 

Anžalika Mielnikava tydzień praviała na Šry-Łancy i vylecieła ź dziećmi ŭ Dubaj 

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić