CRU praviarała viersiju pra ŭcioki Hitlera ŭ Paŭdniovuju Amieryku praz 10 hadoŭ paśla jaho śmierci
Čałaviek, jaki nazvaŭsia byłym sałdatam SS, navat pakazvaŭ amierykanskamu ahientu fota z mužčynam, padobnym da Hitlera.

Ahienty CRU palavali na Adolfa Hitlera ŭ Paŭdniovaj Amierycy na praciahu 10 hadoŭ paśla taho, jak jon ličyŭsia miortvym. Pra heta śviedčać rassakrečanyja dakumienty CRU, piša tabłoid New York Post.
Kali 30 krasavika 1945 hoda savieckija vojski z bajami ŭvarvalisia ŭ centr Bierlina, Hitler i jaho siabroŭka Jeva Braŭn, ź jakoj jon ažaniŭsia za dzień da hetaha, skončyli žyćcio samahubstvam u padziemnym bunkiery fiurera, kab paźbiehnuć pałonu.
Ich cieły byli častkova spaleny i pachavany ŭ niehłybokaj varoncy ad bomby. Savieckija sałdaty paźniej ekshumavali reštki, jakija SSSR identyfikavaŭ pa stamatałahičnych kartkach, i zachoŭvali ich va Uschodniaj Hiermanii da taho času, pakul ahienty KDB nie źniščyli cieła Hitlera ŭ krasaviku 1970 hoda, zachavaŭšy tolki skivičnuju kość i čerap, jakija, pa danych MI-5, byli dastaŭleny ŭ Maskvu.
Adnak adrazu ž paśla paviedamleńniaŭ pra śmierć Hitlera źjavilisia teoryi zmovy ab tym, što jon pieražyŭ vajnu i źbieh z Hiermanii.
U toj čas jak CRU maje spravazdaču ab anatamavańni trupa, jakaja paćviardžaje śmierć Hitlera, inšyja dakumienty pakazvajuć, što palavyja ahienty padazravali, što Hitler moh schavacca ŭ Paŭdniovaj Amierycy pad vydumanym imiem, i razdabyli fatahrafiju čałavieka, dziŭna padobnaha da nacysckaha lidara.
Rassakrečanaje daśje za kastryčnik 1945 hoda pakazvaje, što ahienty vajskovaha ministerstva ZŠA paviedamili FBR ab mahčymym sakretnym prytułku ŭ spa-hateli ŭ Ła-Faldzie, Arhiencina, jakim Hitler moh by karystacca, kali b vyžyŭ.
U dakumiencie havorycca, što ŭładalnica hatela i jaje siamja byli prychilnikami Adolfa Hitlera i rabili finansavyja ŭnioski ŭ nacysckuju partyju jašče ŭ 1920-ch hadach praź ministra prapahandy Jozefa Hiebielsa.
U spravazdačy śćviardžajecca, što administracyja hatela «ŭžo zrabiła nieabchodnyja padrychtoŭki» dla taho, kab Hitler moh schavacca ŭ ich hateli ŭ Arhiencinie ŭ vypadku nieabchodnaści.
U inšym dakumiencie, datavanym kastryčnikam 1955 hoda, ad ahienta CRU havaryłasia, što jon atrymaŭ infarmacyju ad siabra, jaki razmaŭlaŭ z čałaviekam, jaki nazvaŭsia byłym nacysckim sałdatam SS Filipam Sitrajenam, jaki paviedamiŭ jamu, što Hitler usio jašče žyvy ŭ Kałumbii.
Sitrajen śćviardžaŭ, što štomiesiac mieŭ znosiny z byłym nacysckim lidaram i pakazaŭ fatahrafiju, na jakoj jon z čałaviekam, jakoha nazyvaŭ Hitleram, na plažy ŭ Tunchie, Kałumbija.

Čałavieka, jakoha nazyvali Hitleram, zvali «Adolf Šrytelmajor», i jon źjechaŭ z Kałumbii ŭ Arhiencinu ŭ studzieni 1955 hoda.
4 listapada 1955 hoda CRU dazvoliła ahientam źviazacca z čałaviekam, viadomym u daśje jak GIRELLA, dla dalejšaha rasśledavańnia historyi «Adolfa Šrytelmajora» ŭ Kałumbii da 1955 hoda.
Adnak u tym ža dakumiencie havorycca, što «na vyrašeńnie hetaha pytańnia mohuć być zatračany vielizarnyja namahańni, i vierahodnaść vyjaŭleńnia čaho-niebudź kankretnaha nievialikaja». Tamu prapanoŭvałasia zakryć hetaje pytańnie.
Padobna na toje, što paśla 1955 hoda ŭ rassakrečanych fajłach CRU nie było apublikavana nijakich inšych dakumientaŭ, jakija śviedčać ab tym, što ahienty palavali na Hitlera.
Choć niama nijakich kankretnych dokazaŭ teoryi ab tym, što Hitler moh pieražyć vajnu i źbiehčy z Hiermanii, členy nacysckaj partyi sapraŭdy vykarystoŭvali «pacučynyja ściežki», kab dabracca da Arhienciny i inšych krain Paŭdniovaj Amieryki, kab paźbiehnuć sudovaha pieraśledu za svaje złačynstvy paśla Druhoj suśvietnaj vajny. Tam chavalisia, naprykład, adzin z arhanizataraŭ Chałakostu Adolf Ejchman i doktar SS Jozef Mienhiele, jaki staviŭ miedycynskija ekśpierymienty nad źniavolenymi ŭ Aśviencimie.
Kamientary
Hodzie kapijavać movu ŭschodu, dzie niama miakkaha c https://be.m.wikipedia.org/wiki/%D0%90%D1%81%D0%B2%D0%B5%D0%BD%D1%86%D1%96%D0%BC