jak pisać , Vola ci vola , Svoboda ci svoboda , babaryka ci baboriko , Niezaležnaść ci niezavisimosť , Miensk ci Minsk
JANKA
16.02.2026
Ken Adamovič, 🔺miarkuju, tych biełarusaŭ, jakija hrebujuć rodnaj movaj i jašče sunuć svaje nachabnyja łyčy ŭ apazycyju, lepš hiranična paznačać rasiejskaju. I dziakuj hetaj red., što ŭsiotki prapuskaje takoje napisańnie, naprykład, u maim niadaŭnim dopisie «UDÁŁA TAK UDÚŁA» (hł. naprykancy kamentaŭ): -https://nashaniva.com/388100
Spadar
15.02.2026
To cringe --- heta toje,čym zaraz zajmajecca bolšaja častka žycharoŭ jabaćkastana...
d7
15.02.2026
> Navat kali b biełarusy raptam pierastali hetak pavalna vałodać ruskaj movaj, jak siońnia, jaje ŭpłyŭ usio roŭna zastaŭsia b adčuvalnym z-za vielizarnaha maštabu ruskamoŭnaj infaprastory
Voś tyja ž palaki čamuś nie ciahnuć sabie ŭ rot rasiejskaje haŭno. I rasiejskija sieryjały pra miantoŭ dy "EsVieO" nie hladziać. A navošta heta robiać biełarusy - zahadka. I apraŭdvać heta tym što prosta hetaja jama z haŭnom zanadta vializarnaja što nie možna prajści mima nie chapnuŭšy choć žmieniu, choć łyžku - nu heta dziŭna niejak...
A nakont "zastaŭsia b" - znovu dastatkova pahladzieć na tych ža palakaŭ: maładoje pakaleńnie zusim nie viedaje rasiejskuju, jana im prosta nie patrebnaja bo ŭ ich jość svaja. Toje ž budzie i ŭ Biełarusi, dastatkova tolki maskalskich akupantaŭ vypchać i zrabić adukacyju vyklučna na rodnaj movie chacia b na 10-15 hadoŭ. I nie budzie tut nijakaj rasiejskaj bolš. I nijakich uboskich "kryndžałukaŭ" nie budzie taksama bo ŭ svajoj dastatkova sinonimaŭ.
Hulaju na apošniaje! Staŭlu svaje apošnija čystyja škarpetki na kamandu -Krynž. -Hoŭ Krynž !
Najpierš nie hałasi!
15.02.2026
Krinž , a jany nie cyravanyja? )))
KrYnž
15.02.2026
Najpierš nie hałasi! , Ja ich navat presam presanu) Kab pieramožca atrymaŭ hodny pryz) Dziela pieramohi lubimaj kamandy ja mianiaju nik na -Krynž. )
Najpierš nie hałasi!
15.02.2026
Ja za krynž. Huk d ŭsio adno nie pryžyviecca. Biełaruskaja mova maje jašče adno važkaje praviła, jakoje nie zhadanaje ŭ artykule - słovy inšamoŭnaha pachodžańnia vymaŭlajucca savodle normaŭ vymaŭleńnia biełaruskaje movy. Naprykład "pa radzivie pieradavali" abo "šukaj za biurom" i da tp žyvyja varyjanty. Pahadziciesia, "pajechali mietrom" hučyć naturalna. Našyja rafinavanyja marhinalnyja movaznaŭcy čaściakom tłumačać toje niepiśmiennaściu nośbita movy, ale ŭ nośbita mova žyvaja, pavodle žyvych zakonaŭ, a ŭ takoha fiłołucha mova - heta nabor praviłaŭ ź jahonaha padručnika, u jaki jon usich starajecca ŭpchnuć Zychodiačy z hetaha my nia majem pilnaje patreby vymaŭlać kožnaje zapazyčanaje słova ŭ dakładnaj adpaviednaści z brytanskim, amierykanskim ci aŭstralijskim varyjantam. Usich nie dahoniš. Jak prykład uzhadajma słova žaluzi. Raspaŭsiudziłasia z anhielskaje z naciskam na pieršy skład , ale pajšło z francuzskaje, dzie było z naciskam na apošni. Ja ž i kažu - usich nie dahoniš. Nakont ndž ŭ słovie kryndž: nie čuju tut našaha huku dž, a čuju dva asobnyja - d i ž. Nu a try zyčnyja zapar heta nie zusim kab pa našamu. Dla ruskaje movy narmalova, dla nas nia vielmi. Tamu, miarkuju, ndž nie pryžyviecca, i mienavita kryndž dla mianie patychaje rusizmam. Nie stolki pa hučańni, a najbolš pavodle sposabu zapazyčańnia.
Dž
15.02.2026
Najpierš nie hałasi! , "ndž" - heta dva huki. Kali ty nie čuješ - treba iści da doktara.
Najpierš nie hałasi!
15.02.2026
Dž, u zhadanym słovie try. Kryndž nie doždž.
Najpierš nie hałasi!
15.02.2026
Dž, dzień i doždž našyja słovy, tamu dz' i dž. Pasprabujcie pačuć adzin huk dž, vykarystaŭšy inšamoŭnaje słova ŭ inšaj formie, ci ŭtvaryŭšy novaje adnakaraniovaje, najlepiej pierad hałosnym - kryndžoŭnia, kryndžovy. Sami budziecie vymaŭlać krynžovy, krynžoŭnia.
.
15.02.2026
U anhielskaj "ʤ" i ŭ biełaruskaj "dž" - adzin huk. I ŭ fanietyčnym ałfavicie adzin. Pisaŭ pra heta nižej. Tut, mabyć, karysna napramuju pašukać ahulnaje pamiž anhielskaj i biełaruskaj, polskaj i biełaruskaj i h.d. biez pasrednictva ruskaj, u jakoj štučnaje padvojvańnie hukaŭ na "d" i "ž". I nie stolki dla "antyimpierskaha admaŭleńnia ruskaj movy", a dla bolš lepšaha razumieńnia svajoj i inšych jeŭrapiejskich.
Na žal, u biełaruskim ałfavicie nie pryniali adnu litaru dla adnaho huka - a było b adrazu praściej i vidavočniej, u tym liku ŭ takich vypadkach.
Najpierš nie hałasi!
15.02.2026
., 1) my z vami parušyli pieršy zakon farmalnaje łohiki - zakon tojesnaści. Artykuł pra fanietyčny razbor viadomaha słova inšamoŭnaha pachodžańnia. Vy kažacie jak pravilna zapazyčvać z anhielskaje. Ale mienavita hetaje słova nia treba zapazyčvać nanova, bo jano ŭžo tut žyvie. U našym vypadku, dy i ŭvohule, niama sensu imknucca imitavać hučańnie pieršaha aryhinału, a to tak i da sanskryta dojdziem, daviadziecca vyvučyć sanskryt.)) Tak, zrazumieła, nichto nie robić. Da prykładu tamu i kažam "pryjšło ź niamieckaje (polskaje, anhielskaje...), ale ž nie značyć, što słova prydumana tolki niemcami (anhielcami, palakami). Jany moža taksama zapazyčyli, chiba nie?
2) Ale tut majucca patencyjalna dobryja naviny: u biełaruskaj movie asnoŭny leksičny masiŭ - spradviečna biełaruskaja leksika. Tamu słovy inšamoŭnaha pachodžańnia u našaje movie pačynajuć žyć ŭ stanoviščy nielehalnych mihrantaŭ, biez peŭnych pravoŭ i abaviazkaŭ, i adnačasova ŭ roznych formachiu Z hetaje pryčyny vymaŭleńnie i vykarystańnie zapazyčańniaŭ padlahaje značnym źmienam nośbitami movy. (kamputar, lidar, teatar, Jeŭropa chfilazofija, chvarba, hłobus, proletaryjat...) Kryndž/krynž taksama naŭrad ci kančatkovy varyjant. Urešcie, čužyja słovy mohuć chutka źnikać, i biez našaha škadavańnia. Naprykład, prykid sastupiŭ łuku i hd.
3) Nu i jašče krychu aftopčyk, ale ŭžo ŭ adny dźviery.... Viartańnie narodu da movy jak nieadjemnaja častka karenizacyi musić iści ŭ kirunku sučasnaj biełaruskaj litaraturnaj movy , a nie pavodle pryncypu "aby nie pa-rasiejsku". Aby nie pa-rasiejsku nie harantuje aby pa-biełarusku. Heta da taho, što nie varta imknucca da hukapierajmańnia ź inšych movaŭ, niezaležna ad šlachoŭ zapazyčańnia.
Najpierš nie hałasi!
15.02.2026
Najpierš nie hałasi! , 3 a) A aktyŭnaje i šyrokaje vykarystańnie taraškievicy ci movy časoŭ VKŁ razburaje adzinuju moŭnuju prastoru na abšary unitarnaje dziaržavy Respublika Biełaruś. Vykarystańnie jak narmatyŭnych archaičnych, histaryčnych varyjantaŭ movy paškodzić karenizacyi, jak pryznańnie normaju "jazyka padonkaff".
Ale zaraz, kab zachavać svaju frondu, viečnyja padletki zahałosiać, što ja niejki tam ahient.))
.
15.02.2026
Słova žyvie pakul u dvuch varyjantach. Astatnija arhumienty nie vyčarpalnyja, a tolki častki ahulnaj karciny. Kali nośbit movy na hetym prykładzie zadumajecca pra svoj huk "dž" (jak "ŭ", "dz" i h.d.), budzie tolki lepš. I kali jon pahartaje Saŭku pra zapazyčańni i pasłuchaje Kaladu pra litaraturnaje vymaŭleńnie, taksama budzie tolki lepš. Nie ŭsio žyćcio i iścina ŭ sacsietkach, treba šanavać i vykarystoŭvać svajo fundamientalnaje.
Voś darečy, ja prapanoŭvaŭ napisać razbor "dykpik ci dzikpik". Niama kamu, niama navat jakoha ekśpierta paklikać. Pusteča. A praviła pry zapazyčańni tut jość, i pravilny varyjant nie łamaŭ by biełaruskamoŭnuju hałavu ŭzhadoŭvańniem lasnych dzikaŭ. I karyść była b, choć i na takim kryndžovym prykładzie :)
123
15.02.2026
Jak čujecca... Nie čuju ja tam "D"
.
15.02.2026
Tamu što biełarusy pad upłyvam ruskaj zvyklisia kazać adziny huk "dž" jak 2 huki "d" + "ž", paśladoŭna i ź nievialikim razryvam.
.
15.02.2026
Va ŭžo pamierłym (źniščanym nieachajnaściu i abyjakavaściu) servisie "Dobrapis" (2015) Biełsata movaznaŭcy Źmiciera Saŭki: "kryndž, cringe [krɪnʤ], en - pačućcio soramu za inšaha čałavieka, kryndž"
Čamu aŭtar artykuła znachodzić vykarystańni "kryndž" i "krynž" tolki z 2020-ha hodu? Tamu što: a) biełaruski internet pastajanna hublaje svaju historyju (prykład taho ža Biełsata: kali Saŭka dadaŭ słova, značyć, jaho vykarystoŭvali, ale stary kantent Biełsata całkam źnik ź vieba); b) sacsietkam i pašukavikam nie cikavaja historyja dopisaŭ, jany hublajuć jaje i panižajuć u padačy pa paraŭnańniu z "haračym", aktualnym.
Pahladzim na trendy pošukaŭ Huhł i Jandeks: U Huhł (historyja z 2004 h.) "kryndž" šukali ŭ 2007 h., "krynž" u 2014 i 2021 hh. U Jandeks (historyja z 2018 h.) pošukaŭ davoli šmat, sotni z 2019 h., "krynž" značna čaściej za "kryndž".
Znojdzienyja ŭžyvańni "krynž" u ruskich tekstach, jak miarkuju, źjavilisia z-za ŭpłyvu biełaruskaj i ŭkrainskaj na ruskuju movu, sibirskija i dalokaŭschodnija havorki. Ruskamoŭnyja vykarystoŭvajuć trasianku i suržyk nie zaŭsiody śviadoma, kab dadać trochi nienarmatyŭnaści, staražytnaści, viaskovaści, "kryndžu".
Słoŭnik 2023 h. fiksuje adzinkavyja vypadki vykarystańnia na zviazda.by, sojka.io, luch.by. Tut dla mianie bolš aŭtarytetny servis Saŭki, jaki jašče ŭ 2015-m nie tolki fiksavaŭ novyja słovy, ale i sprabavaŭ nakiroŭvać i narmavać vykarystańnie z ulikam pravił i tradycyj biełaruskaj movy. "Kryndž" - dobraja nahoda pryhadać Źmiciera i jaho pracu, zadumacca pra adsutnaść sučasnych inicyjatyŭ padobnaha ŭzroŭniu, zaniapad i našaje słabaje miesca.
CV
15.02.2026
., u artykule ž napisana, što praniknieńniaŭ moža być šmat, ale słova moža nie pryści ŭ stały ŭžytak, kali nie čas ci kali supraciŭ vialiki, tamu sparadyčnyja źjaŭleńni ŭ 2000-2010-ja hady nie majuć značeńnia.
Darečy nie było nijakaha kryndžu ŭ vydačy huhła da 2020 hoda, heta lohka pravieć, pastaviŭšy ŭ pošuku abmiežavańni pa dacie.
Statystyka zapytaŭ u pošukavikach nie daje nijakaj karysnaj infarmacyi, bo vy nie viedajecie pra kantekst zapytu: heta moh być zapyt nie pa-biełarusku (animešniki z Rasii), niepiśmiennaha čałavieka, abo zapyt z vypadkovaj pamyłkaj druku.
A sacsietki dajuć karcinu ŭ dynamicy - čas źjaŭleńnia pieršych dopisaŭ, paśla jakich słova pačynaje stała ŭžyvacca mienavita ŭ znosinach na biełaruskaj movie. Na žal, tolki tvitar dazvalaje ažyćciaŭlać pošuk pa ŭsich tekstach, fejsbuk, instahram i VK - nie, tredsaŭ jašče nie było, jak i tyktoku.
"Znojdzienyja ŭžyvańni "krynž" u ruskich tekstach, jak miarkuju, źjavilisia z-za ŭpłyvu biełaruskaj i ŭkrainskaj na ruskuju movu" Pa čym vy miarkujecie? Na heta nie znojdziecca anijakaj arhumientacyi, tamu što pierajnačvali leksiku, kab jana hučała ci pisałasia nie tak, tysiačahodździami. "Jazyk padonkaf" heta čyŭ upłyŭ? Prosta linhvistyčnaja zabaŭka adukavanych ludziej.
"Słoŭnik 2023 h. fiksuje adzinkavyja vypadki vykarystańnia na zviazda.by, sojka.io, luch.by." Heta pierakručvańnie. Słoŭnik fiksuje, što ŭ biełaruskaj movie ŭžyvajucca takija słovy jak "krynž" i "krynžovy", a zviazda.by, sojka.io, luch.by tam pryviedzieny tolki kab pakazać prykłady ŭžyvańnia ŭ biełaruskamoŭnych tekstach. Ci jak vy ŭjaŭlajecie słoŭnik? Kab da kožnaha słova byli pryviedzieny ŭsie zhadki ŭ internecie, jakija składalniki zmahli znajści?
"Servis Saŭki" ništo, vy navat nie zmožacie dakazać, što takoje słova tam isnavała. Nie kažučy ŭžo, što heta tak zvany słoŭnik, nikim akramia Biełsata nie rekamiendavany dla vykarystańnia.
Najpierš nie hałasi!
15.02.2026
CV, +
.
15.02.2026
1. Sučasnaja vydača huhła na pieryjad da 2020 h. nie pakazvaje ŭsich staronak, jakija isnavali da 2020 h. Tolki tyja, jakija isnavali da 2020 h. i zachavalisia zaraz. I ŭ jakich nie parušana datyroŭka (skažeńnie sustrakajecca ŭ abodva baki, ŭ tym liku z-za aŭtaraŭ sajtaŭ, jakija nie žadajuć, kab ich staronki pošukavik ličyŭ "starymi"). Tam nie budzie biełsata, tutbaja z kamientaryjami, kamientaryjaŭ "NN" da vosieni 2020-ha, starych amatarskich sajtaŭ, amal usich forumaŭ 2000-2010-ch. Nie budzie i bolšaści sacsietak (z čym Vy zhodnyja), bo jany nie indeksujucca abo značna panižajucca abo całkam vydalajucca z pošukavaj vydačy, "bo staroje". Abo byli vydalenyja biełarusami paśla 2020/2022.
A trendy huhła i jandeksa zachoŭvajuć momanty cikavaści aŭdytoryi. Jak "Žyvie viečna" rehularna šukali 25 sakavika, tak i na "kryndž"/"krynž" taksama byŭ niejki povad. "Kryndž" u 2007 - ź vialikaj imaviernaściu biełaruski, bo kali pravieryć łakalizacyju, šukali ź Biełarusi, a nie z Rasiei.
2. Słoŭnik 2023 h. daŭ 3 kucyja prykłady z sučasnych ŚMI i sajtaŭ z RB, bo bolš nieadkul. Vyšej arhumientavaŭ, jak i čamu šmat inšaha źnikła. Da taho ž apazicyjnyja ekstremisckija ŚMI jany vykarystoŭvać nie mohuć. I sacsietki na ŭsialaki vypadak. Słoŭniki ŭvohule aryjentujucca na korpus movy (abo ŭ takich vypadkach na toje, što budzie korpusam): drukavanyja vydańni i ŚMI, apošni čas sajty. Što było dasiažnaje, ź ich mahčymym abmiežavanym vybaram, toje česna i zafiksavali ŭ słoŭniku. Niejkaj inšaj hłybini, šyryni tut niama.
3. Ludzi pierajnačvajuć leksiku taksama nie advolna, a pa śpiecyfičnych praviłach. Kali žadajuć paździekavacca ź niedastatkova "elitarnaj" asoby, małpujuć "viaskovym" vymaŭleńniem, jakoje časta dyjalekt ŭskrain abo pryhniečanych narodaŭ limitrofaŭ. "Jazyk padonkaf" padbiraŭ maksimalnyja pamyłki, a jany jakraz tyja, jakija čałaviek žadaje zrabić, bo pryvučany ź dziacinstva da inšaha vymaŭleńnia. Akańnie, "žy"-"šy", "cca" zamiest "tsia", "šč" i "sč" zamiest "ŝ" - ničoha nie nahadvaje? Tema cikavaja, tut trochi aftop.
4. Źmicier Saŭka - aŭtarytetny aŭtar, jaki śpiecyjalizavaŭsia mienavita ŭ hetym napramku. Jon aŭtar daviednika "Inšamoŭnyja najmieńni ŭ biełaruskim tekście", dzie raspracavaŭ praviły praktyčnaj transkrypcyi ŭ biełaruskuju z 31 movy. A servis "Dobrapis" byŭ sučasnym dynamičnym anałaham słoŭnika, bo adnastajna i pravilna pisać inšaziemnyja imiony i nazvy, nieałahizmy - aktualnaja praktyčnaja zadača dla ŚMI. (Vy ž sami zakančvajecie "U našaniŭskaj tradycyi my pišam tak" - heta takaja ž sproba łakalnaj standartyzacyi, ale nie nastolki sistemnym uzroŭni, jak u "Dobrapisie").
Ja nie žadaŭ "zrezać" aŭtara artykuła, ja dapaŭniaŭ tym, što viedaju. Vas ad hetaha zaniesła ŭ "ništo"? Taki vypad liču pieraborom, abiasceńvajecie pracu biełarusaŭ, jakuju treba viedać i vykarystoŭvać.
Łoł
15.02.2026
> Navat kali b biełarusy raptam pierastali hetak pavalna vałodać ruskaj movaj, jak siońnia, jaje ŭpłyŭ usio roŭna zastaŭsia b adčuvalnym z-za vielizarnaha maštabu ruskamoŭnaj infaprastory, kolkaści kantentu i bolšaj kolkaści suviaziaŭ va ŭsich śfierach z anhłamoŭnym śvietam.
Jakoje hłupstva. Rasiejščyna - nie anhielščyna, biez ruskamoŭnych nie žyvie.
ŬIŬ
15.02.2026
Kab biełarusy tak spračalisia, što biełarusam treba razmaŭlać na svajoj biełaruskaj movie, a nie rasiejskaj - movie akupantaŭ.
Aha
15.02.2026
ŬIŬ, ale ž heta j tak jasna biełarusam. Prablema ŭ hubiernskaj bolšaści.
Biełarusy spračajucca, jak pravilna pisać: «kryndž» ci «krynž»
🔺miarkuju, tych biełarusaŭ, jakija hrebujuć rodnaj movaj i jašče sunuć svaje nachabnyja łyčy ŭ apazycyju, lepš hiranična paznačać rasiejskaju. I dziakuj hetaj red., što ŭsiotki prapuskaje takoje napisańnie, naprykład, u maim niadaŭnim dopisie «UDÁŁA TAK UDÚŁA» (hł. naprykancy kamentaŭ):
-https://nashaniva.com/388100
Voś tyja ž palaki čamuś nie ciahnuć sabie ŭ rot rasiejskaje haŭno. I rasiejskija sieryjały pra miantoŭ dy "EsVieO" nie hladziać. A navošta heta robiać biełarusy - zahadka. I apraŭdvać heta tym što prosta hetaja jama z haŭnom zanadta vializarnaja što nie možna prajści mima nie chapnuŭšy choć žmieniu, choć łyžku - nu heta dziŭna niejak...
A nakont "zastaŭsia b" - znovu dastatkova pahladzieć na tych ža palakaŭ: maładoje pakaleńnie zusim nie viedaje rasiejskuju, jana im prosta nie patrebnaja bo ŭ ich jość svaja. Toje ž budzie i ŭ Biełarusi, dastatkova tolki maskalskich akupantaŭ vypchać i zrabić adukacyju vyklučna na rodnaj movie chacia b na 10-15 hadoŭ. I nie budzie tut nijakaj rasiejskaj bolš. I nijakich uboskich "kryndžałukaŭ" nie budzie taksama bo ŭ svajoj dastatkova sinonimaŭ.
-Hoŭ Krynž !
)))
Ja ich navat presam presanu) Kab pieramožca atrymaŭ hodny pryz)
Dziela pieramohi lubimaj kamandy ja mianiaju nik na -Krynž. )
Biełaruskaja mova maje jašče adno važkaje praviła, jakoje nie zhadanaje ŭ artykule - słovy inšamoŭnaha pachodžańnia vymaŭlajucca savodle normaŭ vymaŭleńnia biełaruskaje movy.
Naprykład "pa radzivie pieradavali" abo "šukaj za biurom" i da tp žyvyja varyjanty.
Pahadziciesia, "pajechali mietrom" hučyć naturalna.
Našyja rafinavanyja marhinalnyja movaznaŭcy čaściakom tłumačać toje niepiśmiennaściu nośbita movy, ale ŭ nośbita mova žyvaja, pavodle žyvych zakonaŭ, a ŭ takoha fiłołucha mova - heta nabor praviłaŭ ź jahonaha padručnika, u jaki jon usich starajecca ŭpchnuć
Zychodiačy z hetaha my nia majem pilnaje patreby vymaŭlać kožnaje zapazyčanaje słova ŭ dakładnaj adpaviednaści z brytanskim, amierykanskim ci aŭstralijskim varyjantam. Usich nie dahoniš.
Jak prykład uzhadajma słova žaluzi. Raspaŭsiudziłasia z anhielskaje z naciskam na pieršy skład , ale pajšło z francuzskaje, dzie było z naciskam na apošni. Ja ž i kažu - usich nie dahoniš.
Nakont ndž ŭ słovie kryndž: nie čuju tut našaha huku dž, a čuju dva asobnyja - d i ž. Nu a try zyčnyja zapar heta nie zusim kab pa našamu. Dla ruskaje movy narmalova, dla nas nia vielmi. Tamu, miarkuju, ndž nie pryžyviecca, i mienavita kryndž dla mianie patychaje rusizmam. Nie stolki pa hučańni, a najbolš pavodle sposabu zapazyčańnia.
Kryndž nie doždž.
Pasprabujcie pačuć adzin huk dž, vykarystaŭšy inšamoŭnaje słova ŭ inšaj formie, ci ŭtvaryŭšy novaje adnakaraniovaje, najlepiej pierad hałosnym - kryndžoŭnia, kryndžovy. Sami budziecie vymaŭlać krynžovy, krynžoŭnia.
Pisaŭ pra heta nižej.
Tut, mabyć, karysna napramuju pašukać ahulnaje pamiž anhielskaj i biełaruskaj, polskaj i biełaruskaj i h.d. biez pasrednictva ruskaj, u jakoj štučnaje padvojvańnie hukaŭ na "d" i "ž".
I nie stolki dla "antyimpierskaha admaŭleńnia ruskaj movy", a dla bolš lepšaha razumieńnia svajoj i inšych jeŭrapiejskich.
Na žal, u biełaruskim ałfavicie nie pryniali adnu litaru dla adnaho huka - a było b adrazu praściej i vidavočniej, u tym liku ŭ takich vypadkach.
1) my z vami parušyli pieršy zakon farmalnaje łohiki - zakon tojesnaści.
Artykuł pra fanietyčny razbor viadomaha słova inšamoŭnaha pachodžańnia. Vy kažacie jak pravilna zapazyčvać z anhielskaje. Ale mienavita hetaje słova nia treba zapazyčvać nanova, bo jano ŭžo tut žyvie. U našym vypadku, dy i ŭvohule, niama sensu imknucca imitavać
hučańnie pieršaha aryhinału, a to tak i da sanskryta dojdziem, daviadziecca vyvučyć sanskryt.))
Tak, zrazumieła, nichto nie robić. Da prykładu tamu i kažam "pryjšło ź niamieckaje (polskaje, anhielskaje...), ale ž nie značyć, što słova prydumana tolki niemcami (anhielcami, palakami). Jany moža taksama zapazyčyli, chiba nie?
2) Ale tut majucca patencyjalna dobryja naviny: u biełaruskaj movie asnoŭny leksičny masiŭ - spradviečna biełaruskaja leksika. Tamu słovy inšamoŭnaha pachodžańnia u našaje movie pačynajuć žyć ŭ stanoviščy nielehalnych mihrantaŭ, biez peŭnych pravoŭ i abaviazkaŭ, i adnačasova ŭ roznych formachiu
Z hetaje pryčyny vymaŭleńnie i vykarystańnie zapazyčańniaŭ padlahaje značnym źmienam nośbitami movy. (kamputar, lidar, teatar, Jeŭropa chfilazofija, chvarba, hłobus, proletaryjat...)
Kryndž/krynž taksama naŭrad ci kančatkovy varyjant.
Urešcie, čužyja słovy mohuć chutka źnikać, i biez našaha škadavańnia. Naprykład, prykid sastupiŭ łuku i hd.
3) Nu i jašče krychu aftopčyk, ale ŭžo ŭ adny dźviery....
Viartańnie narodu da movy jak nieadjemnaja častka karenizacyi musić iści ŭ kirunku sučasnaj biełaruskaj litaraturnaj movy , a nie pavodle pryncypu "aby nie pa-rasiejsku". Aby nie pa-rasiejsku nie harantuje aby pa-biełarusku.
Heta da taho, što nie varta imknucca da hukapierajmańnia ź inšych movaŭ, niezaležna ad šlachoŭ zapazyčańnia.
3 a) A aktyŭnaje i šyrokaje vykarystańnie taraškievicy ci movy časoŭ VKŁ razburaje adzinuju moŭnuju prastoru na abšary unitarnaje dziaržavy Respublika Biełaruś. Vykarystańnie jak narmatyŭnych archaičnych, histaryčnych varyjantaŭ movy paškodzić karenizacyi, jak pryznańnie normaju "jazyka padonkaff".
Ale zaraz, kab zachavać svaju frondu, viečnyja padletki zahałosiać, što ja niejki tam ahient.))
Astatnija arhumienty nie vyčarpalnyja, a tolki častki ahulnaj karciny.
Kali nośbit movy na hetym prykładzie zadumajecca pra svoj huk "dž" (jak "ŭ", "dz" i h.d.), budzie tolki lepš.
I kali jon pahartaje Saŭku pra zapazyčańni i pasłuchaje Kaladu pra litaraturnaje vymaŭleńnie, taksama budzie tolki lepš. Nie ŭsio žyćcio i iścina ŭ sacsietkach, treba šanavać i vykarystoŭvać svajo fundamientalnaje.
Voś darečy, ja prapanoŭvaŭ napisać razbor "dykpik ci dzikpik". Niama kamu, niama navat jakoha ekśpierta paklikać. Pusteča.
A praviła pry zapazyčańni tut jość, i pravilny varyjant nie łamaŭ by biełaruskamoŭnuju hałavu ŭzhadoŭvańniem lasnych dzikaŭ. I karyść była b, choć i na takim kryndžovym prykładzie :)
Nie čuju ja tam "D"
"kryndž, cringe [krɪnʤ], en - pačućcio soramu za inšaha čałavieka, kryndž"
Čamu aŭtar artykuła znachodzić vykarystańni "kryndž" i "krynž" tolki z 2020-ha hodu?
Tamu što:
a) biełaruski internet pastajanna hublaje svaju historyju (prykład taho ža Biełsata: kali Saŭka dadaŭ słova, značyć, jaho vykarystoŭvali, ale stary kantent Biełsata całkam źnik ź vieba);
b) sacsietkam i pašukavikam nie cikavaja historyja dopisaŭ, jany hublajuć jaje i panižajuć u padačy pa paraŭnańniu z "haračym", aktualnym.
Pahladzim na trendy pošukaŭ Huhł i Jandeks:
U Huhł (historyja z 2004 h.) "kryndž" šukali ŭ 2007 h., "krynž" u 2014 i 2021 hh.
U Jandeks (historyja z 2018 h.) pošukaŭ davoli šmat, sotni z 2019 h., "krynž" značna čaściej za "kryndž".
Znojdzienyja ŭžyvańni "krynž" u ruskich tekstach, jak miarkuju, źjavilisia z-za ŭpłyvu biełaruskaj i ŭkrainskaj na ruskuju movu, sibirskija i dalokaŭschodnija havorki.
Ruskamoŭnyja vykarystoŭvajuć trasianku i suržyk nie zaŭsiody śviadoma, kab dadać trochi nienarmatyŭnaści, staražytnaści, viaskovaści, "kryndžu".
Słoŭnik 2023 h. fiksuje adzinkavyja vypadki vykarystańnia na zviazda.by, sojka.io, luch.by.
Tut dla mianie bolš aŭtarytetny servis Saŭki, jaki jašče ŭ 2015-m nie tolki fiksavaŭ novyja słovy, ale i sprabavaŭ nakiroŭvać i narmavać vykarystańnie z ulikam pravił i tradycyj biełaruskaj movy.
"Kryndž" - dobraja nahoda pryhadać Źmiciera i jaho pracu, zadumacca pra adsutnaść sučasnych inicyjatyŭ padobnaha ŭzroŭniu, zaniapad i našaje słabaje miesca.
Darečy nie było nijakaha kryndžu ŭ vydačy huhła da 2020 hoda, heta lohka pravieć, pastaviŭšy ŭ pošuku abmiežavańni pa dacie.
Statystyka zapytaŭ u pošukavikach nie daje nijakaj karysnaj infarmacyi, bo vy nie viedajecie pra kantekst zapytu: heta moh być zapyt nie pa-biełarusku (animešniki z Rasii), niepiśmiennaha čałavieka, abo zapyt z vypadkovaj pamyłkaj druku.
A sacsietki dajuć karcinu ŭ dynamicy - čas źjaŭleńnia pieršych dopisaŭ, paśla jakich słova pačynaje stała ŭžyvacca mienavita ŭ znosinach na biełaruskaj movie. Na žal, tolki tvitar dazvalaje ažyćciaŭlać pošuk pa ŭsich tekstach, fejsbuk, instahram i VK - nie, tredsaŭ jašče nie było, jak i tyktoku.
"Znojdzienyja ŭžyvańni "krynž" u ruskich tekstach, jak miarkuju, źjavilisia z-za ŭpłyvu biełaruskaj i ŭkrainskaj na ruskuju movu"
Pa čym vy miarkujecie? Na heta nie znojdziecca anijakaj arhumientacyi, tamu što pierajnačvali leksiku, kab jana hučała ci pisałasia nie tak, tysiačahodździami. "Jazyk padonkaf" heta čyŭ upłyŭ? Prosta linhvistyčnaja zabaŭka adukavanych ludziej.
"Słoŭnik 2023 h. fiksuje adzinkavyja vypadki vykarystańnia na zviazda.by, sojka.io, luch.by."
Heta pierakručvańnie. Słoŭnik fiksuje, što ŭ biełaruskaj movie ŭžyvajucca takija słovy jak "krynž" i "krynžovy", a zviazda.by, sojka.io, luch.by tam pryviedzieny tolki kab pakazać prykłady ŭžyvańnia ŭ biełaruskamoŭnych tekstach. Ci jak vy ŭjaŭlajecie słoŭnik? Kab da kožnaha słova byli pryviedzieny ŭsie zhadki ŭ internecie, jakija składalniki zmahli znajści?
"Servis Saŭki" ništo, vy navat nie zmožacie dakazać, što takoje słova tam isnavała. Nie kažučy ŭžo, što heta tak zvany słoŭnik, nikim akramia Biełsata nie rekamiendavany dla vykarystańnia.
Tolki tyja, jakija isnavali da 2020 h. i zachavalisia zaraz. I ŭ jakich nie parušana datyroŭka (skažeńnie sustrakajecca ŭ abodva baki, ŭ tym liku z-za aŭtaraŭ sajtaŭ, jakija nie žadajuć, kab ich staronki pošukavik ličyŭ "starymi").
Tam nie budzie biełsata, tutbaja z kamientaryjami, kamientaryjaŭ "NN" da vosieni 2020-ha, starych amatarskich sajtaŭ, amal usich forumaŭ 2000-2010-ch.
Nie budzie i bolšaści sacsietak (z čym Vy zhodnyja), bo jany nie indeksujucca abo značna panižajucca abo całkam vydalajucca z pošukavaj vydačy, "bo staroje". Abo byli vydalenyja biełarusami paśla 2020/2022.
A trendy huhła i jandeksa zachoŭvajuć momanty cikavaści aŭdytoryi. Jak "Žyvie viečna" rehularna šukali 25 sakavika, tak i na "kryndž"/"krynž" taksama byŭ niejki povad.
"Kryndž" u 2007 - ź vialikaj imaviernaściu biełaruski, bo kali pravieryć łakalizacyju, šukali ź Biełarusi, a nie z Rasiei.
2. Słoŭnik 2023 h. daŭ 3 kucyja prykłady z sučasnych ŚMI i sajtaŭ z RB, bo bolš nieadkul.
Vyšej arhumientavaŭ, jak i čamu šmat inšaha źnikła. Da taho ž apazicyjnyja ekstremisckija ŚMI jany vykarystoŭvać nie mohuć. I sacsietki na ŭsialaki vypadak.
Słoŭniki ŭvohule aryjentujucca na korpus movy (abo ŭ takich vypadkach na toje, što budzie korpusam): drukavanyja vydańni i ŚMI, apošni čas sajty.
Što było dasiažnaje, ź ich mahčymym abmiežavanym vybaram, toje česna i zafiksavali ŭ słoŭniku. Niejkaj inšaj hłybini, šyryni tut niama.
3. Ludzi pierajnačvajuć leksiku taksama nie advolna, a pa śpiecyfičnych praviłach.
Kali žadajuć paździekavacca ź niedastatkova "elitarnaj" asoby, małpujuć "viaskovym" vymaŭleńniem, jakoje časta dyjalekt ŭskrain abo pryhniečanych narodaŭ limitrofaŭ.
"Jazyk padonkaf" padbiraŭ maksimalnyja pamyłki, a jany jakraz tyja, jakija čałaviek žadaje zrabić, bo pryvučany ź dziacinstva da inšaha vymaŭleńnia. Akańnie, "žy"-"šy", "cca" zamiest "tsia", "šč" i "sč" zamiest "ŝ" - ničoha nie nahadvaje?
Tema cikavaja, tut trochi aftop.
4. Źmicier Saŭka - aŭtarytetny aŭtar, jaki śpiecyjalizavaŭsia mienavita ŭ hetym napramku. Jon aŭtar daviednika "Inšamoŭnyja najmieńni ŭ biełaruskim tekście", dzie raspracavaŭ praviły praktyčnaj transkrypcyi ŭ biełaruskuju z 31 movy.
A servis "Dobrapis" byŭ sučasnym dynamičnym anałaham słoŭnika, bo adnastajna i pravilna pisać inšaziemnyja imiony i nazvy, nieałahizmy - aktualnaja praktyčnaja zadača dla ŚMI.
(Vy ž sami zakančvajecie "U našaniŭskaj tradycyi my pišam tak" - heta takaja ž sproba łakalnaj standartyzacyi, ale nie nastolki sistemnym uzroŭni, jak u "Dobrapisie").
Ja nie žadaŭ "zrezać" aŭtara artykuła, ja dapaŭniaŭ tym, što viedaju. Vas ad hetaha zaniesła ŭ "ništo"? Taki vypad liču pieraborom, abiasceńvajecie pracu biełarusaŭ, jakuju treba viedać i vykarystoŭvać.
Jakoje hłupstva. Rasiejščyna - nie anhielščyna, biez ruskamoŭnych nie žyvie.
———
« «Krynhie» j «hišpanski soram» abaznačajuć pačućcio hłybokaj niajomkaści za haniebnyja dziejańni, ale majuć roznaje pachodžańnie j adcieńni. Hišpasor — heta empatyčnaja źbiantežanaść za inšaha čałavieka, tady jak «krynhie» (ad anhł. cringe — skurčvacca) — šyrejšaje ślenhavaje paniaćcie, ułučalnaje ahidu j soram nia tolki za inšych, ale j za svaje minułyja ŭčynki.
Klučavyja adroźnieńni:
• Hišpanski soram (vergüenza ajena) — psychalahičny fenomien, empatyčnaje pieražyvańnie za čužyja nieadekvatnyja abo haniebnyja pavodziny. Heta pačućcio «pa davieranaści», kali soramna vam, a hańbicca niechta inšy.
• Krynhie (cringe) — bolš sučasnaje, moładzievaje słova, jakoje časta vykarystoŭvajecca jak reakcyja na niešta žudasnaje, niedarečnaje abo vyklikaje ahidu. Krynhie — heta kali ad pavodzin čałavieka litaralna «pierakručvaje».»
———