«Jakija vy ŭsie śmiardziučyja, ahidnyja, apranajeciesia byccam na pamyjcy»: pryhažunia z Rastova raskrytykavała biełarusak
-
11.03.2026Nonsiens, moj znakomyj mnoho let otrabotał voditielem hruzovych avto v Moskvie, dalnobojŝikom i v Rośsii, i v Jevrosojuzie. Sam był žienat na takoj "iskusstviennoj" krasavicie. On mnie hovorił, čto nikohda nie nado žienitsia na krasivych. Łučšie vybrať s nie nakrašiennymi nohtiami. Čiełoviek byvałyj, čiełoviek znajet. Čtob mnie pusto było, ničieho nie pridumyvaju. Jeŝio nieiźviestno, kak dołho eta očień krasivaja rostovskaja diva proživiet s provincialnym homielskim mužičkom.
-
11.03.2026Nonsiens, toj, pra kaho Vy skazali, heta Zimoŭski
-
12.03.2026Baradzied, dy ty ślepieńki!! Dzie ty tut pryhažość bačyš?
-
11.03.2026Zaraz jabaćkastan "nakidaje" orkastanu --- "miłyje braniasia --- tolko tiešatsia"...;)
-
11.03.2026Pra takich adzin stary hurt z "čornaha śpisu-2010" kaliści śpiavaŭ: "Dievočka-strašiła chočiet stať krasivoj".
Nie absłuhoŭvajcie rusačak - buduć niervy cełyja. Chaj sami sabie kipciury pilać -
11.03.2026A hdie ssyłka? Nasovali by tałokoj
-
11.03.2026Vielmi škada taho chłopca, jaki ažaniusia na jej. Žyćcie jaho budzie horkim.
-
11.03.2026Alena, lepš by jon nabyŭ sabie humovaju seks lalku )
Pakazaŭ jaje fota prafiesijanałam stylistam ničoha nie tłumača . Typu mnie padabałasia , chaču paznajomicca . Jak na vaš pohlad ? Havorać ničoha svajho. I tvar niepryjemny . Pryviadzi nam žabu , my praz tydzień tabie jaše lepiej zamajstrčam ) -
11.03.2026Alena, voś zusim nie škada! Tre być poŭnym ruskamircam, kab uźleści na takoje strachoćcie biez mazhoŭ!
-
11.03.2026Alena, z Rastova, miedycynskija daviedki niekalki miesiacaŭ rabiŭ... chłopiec moža pa Molkina z čerapam na rukavie chadziŭ i ŭ miasnym šturmie kantuziju atrymaŭ. Chacia, hledziačy na abrańnicu, kantuziła jaho jašče raniej. Nie škada, kali tak.
-
12.03.2026Alena, možna padumać, što chłopiec toj ślapy dy hłuchi i nie razumieŭ, z kim ažaniŭsia. 100% tam harmaničnaja para
-
11.03.2026Tak byvaje, ludzi byvajuć zakampleksavanyja, pa roznamu svaje kompleksy pieražyvajuć
-
11.03.2026rasijanie jašče buduć uspaminać časy, kali ŭ ich było troški hrośaj...
-
11.03.2026cinik, obuv́ v hriazi vsia po pričinie płochoj raboty komitieta po architiekturie, kotoryj prokładyvajet dorožki nie tam, hdie chodiat ludi i katiehoričieski otkazyvajetsia połožiť plitku tam, hdie ludi chodiat každyj dień.
Iz-za etoho ludi vynuždieny chodiť po tropinkam biez pokrytija i raznosiť hriaź .
Eto problema hosudarstviennoho urovnia, kotoraja v Biełarusi nie riešajetsia diesiatiletijami, niesmotria na vsie obraŝienija hraždan. Kotoryje prosto ihnorirujetsia činovnikami. -
11.03.2026Nie kładut plitku na dorožki, tak, pamiataju, jak mianty źnieśli piešachodny pierachod z skryžavańni i adnieśli jaho na 10 mietraŭ ŭbok, a chodniki tudy nie pakłali. Byŭ mocny doždž, i ja vyrašyła prajści pa skryžavańniu, kab nie zabrudzić boty, kali nie było ni vodnaj mašyny. Tut ža vyskačyŭ mient i vypisaŭ štraf.
-
11.03.2026Čaściakom tych, chto ličyć siabie samymi sapraŭdnymi słavianami, vydaje ŭ źniešnaści mienavita azijackaje pachodžańnie.
-
11.03.2026Jej pora svoi brovi pieriesaživať na załysiny sboku łba. A nie biełarusok obsuždať.
-
11.03.2026:)
Vyklučna tolki parahatać z hetaj historii.
Božuchna, što tut jašče možna dadać - tolki toje što hetaja całkam TUPAJA rusačka čaŭpie roŭna tuju bzduru, jakuje dazvalaje jej boteks u jaje hałavienkie. Ale pry hetym jana jak ni dziŭna ščyraja, bo Biełaruś, biełarusak i biełarusaŭ jana razhladaje vyklučna jak niejkich tam pryhonnych niemytych z kaŭtonom u hałavie. I tak było zaŭsiedy ź ich (maskalej) boku, tolki pa roznamu vykazvałaś. Darečy - kali toj hamiałčuk nie maksal pa sutnaści i kryvi, to rana ci pozna jen jaje kinie -
11.03.2026Nieužieli oni nie ponimajut kak eto urodlivo. Užie prosto tošnit ot etich puchłych rtov.
-
11.03.2026Cudoŭna! Niachaj pabolej tak robiać, to moža chto zrazumieje, što rasiejcy biełarusam nie siabry i nie braty
-
11.03.2026No i ty nie krasavica ruskaja. Jed́ domoj!
-
11.03.2026Całkam zroblenaja rusačka ŭpeŭnienaja, što kali nadzvyčajna pavialičyć peŭnyja častki tvaru, to heta nibyta budzie vyhladać pryhoža. Nasamreč heta vyhladaje biezhustoŭna i žachliva, jak kitajskaja humovaja lalka. Miss DNR-2.
-
11.03.2026Uvy, nie usiech durnych vajna zabiła, umiesta rta huzok kuryny...
-
11.03.2026Vskorie pridiot vriemia, čto rostovskije krasavicy budut diempinhovať v Bierdianskie miestnych nočnych babočiek. A potom dojdiot očieried́ i do pitierskich s moskovskimi. Vot ich rabočije huby i prihodiatsia 🤣🤣🤣
-
11.03.2026Kak možno było na takoj žieniťsia? Parień był ili ślepoj i hłuchoj odnovriemienno ili takoj žie biezmozhłyj kak i ona.
-
11.03.2026tyja chto byú ú salonie pakorliva słuchali moúčki
-
11.03.2026"pryhažunia" z Rastova
-
11.03.2026Ab čym kvochčuć kury.
-
11.03.2026Mnie nie nraviatsia žienŝiny aziatskoj vniešnosti s urodstvom, hubatyje kak lahuški ;)
-
11.03.2026My vsiech chotim
-
11.03.2026Narmalna biełaruski Nataša. Nie sočiniať!
-
11.03.2026Hryby možna napampavać, a voś hłuzdy nie
-
11.03.2026Ja svoju byvšuju za piať let nie uhovorił nohti nakrasiť. Toł ko kohda tiepło, sovok BSSR. Na to ona i byvšaja.
-
11.03.2026Odna patriarchatnaja diva s podkołotymi hubami kritikujet druhuju divu s jeŝie boleje podkołotymi. My zasłužili takije obzory socsietiej...
-
11.03.2026Chachacha, moc durniaŭ u tym, što razumnyje pierad imi słabyja
-
11.03.2026"Biehi, Homielčanin, biehi..."
-
11.03.2026Daŭno nie byŭ u Biełarusi, ale pa sacsietkach zaŭvažyŭ, što našy dziaŭčaty-durnicy stali padobnyja da rasijanak: kolać sabie vusny. Jašče niekalki hadoŭ nie było takoha. Škada. Maładyja i tak pryhožyja, asabliva našy, navošta takoje hłupstva? Ja ŭžo nie kažu, što takija nakołatyja vusny chutčej nahadvajuć dzietarodny orhan i dzika takoje bačyć na čałaviečym tvary.
-
11.03.2026Mianie nie ździviła.
Jak na maju dumku, tut spracoŭvaje ahulna rasiejskaje, kompleks ci praviła , navat nia viedaju, jak abaznačyć. Ja šmat pajeździŭ pa Rasiei, byŭ i na Poŭnačy, i na Dalokim Uschodzie, i na Urale.
I voś paŭsiul dzie byŭ, ździŭlała ruskaje "praviło chorošieho tona" - u restaranie zamović bieźlič darahich stravaŭ, pakaštavać i ničoha nia źjeści.
Ja źjadaŭ da rešty zamoŭlenaje, čym zdiŭlaŭ abaryhienaŭ. "hałodny ci što? Jeści siudy pryjšoŭ, ci što?"
Voś hetaje "kab za kiłamietar było vidać", što zmarnavali nierealna hrošaj, heta sapraŭdy ruskaje, całkam naturalnaje dla ich.
I što našyja ludzi "panty nia kidajuć", žyvuć svaim žyćciom, heta čužoje dla normaŭ rvsiejskaha socyumu. -
12.03.2026Najpierš nie hałasi! , ja šmat pajeździŭ pa Polščy, pabačyŭ ich žyćcio znutry, i skažu vam: tam inšaja krajnaść. Kali rasiejskaje marnatraŭstva — heta chvaroba "šyrokaj dušy", to polski "honar" — heta dyjahnaz zusim inšaha kštałtu. Palak nikoli nie budzie raskidvacca hrašyma prosta tak. Jon zamović adzin žurak, ale budzie jeści jaho z takim vyhladam, nibyta prymaje kapitulacyju Teŭtonskaha ordena. Heta ich znakamitaja "panskaść" na pusty hamaniec: biełaśniežnaja kašula i pafasnyja žesty navat u arendnaj kamorcy.
I voś tut vyłazić hałoŭnaje: pry ŭsioj svajoj vonkavaj šlachieckaści palak nikoli nie pačastuje biełarusa. Kali naš čałaviek apošniuju kašulu addaść i na stoł pastavić usio, što ŭ chacie jość, to palak budzie žavać svaju kanapku pad koŭdraj, aby nie dzialicca. U ichnym śviecie ty — rabočaja siła, susied ci instrumient, ale nijak nie hość, varty ichniaha "panskaha" stała. Jany majstry stvarać sajuzy, dzie ty budzieš kapać roŭ, pakul jany "salidaryzujucca", ale za abied ty zapłaciš sam, da apošniaha hroša.
Heta ich spradviečnaje ŭmielstva čužymi rukami žar zahrabać. Kali rasiejec łomicca ŭ tvaje dźviery z kuvałdaj, to palak budzie hadzinami tłumačyć tabie, čamu ty musiš złamać hetyja dźviery za jaho, bo heta, maŭlaŭ, "misija za svabodu". Heta ich hienijalnaje kombinować: zachapić upłyŭ i resursy, nie vypackaŭšy svaich biełych palčatak i nie vydatkavaŭšy na susieda ni kapiejki. -
12.03.2026Szlachcic na zagrodzie równy wojewodzie, tiebia za stoł nie sažajut nie potomu, čto ty biełarus, a potomu, čto u tiebia rot [Red. Vydalena].
Jedinstviennoje miesto, hdie tiebia nie napojat i nie nakormiat, osobienno, jeśli ty diełaješ kakuju-to rabotu za dieńhi: fotovoltajki, śviet, otoplenije, kanalizacija, riemont, čto uhodno - eto Varšava i to, nie vsiehda.
V Biełarusi tiebia kohda poślednij raz svoi žie nieznakomyje ludi poili i kormili?
[Zredahavana] -
12.03.2026Szlachcic na zagrodzie równy wojewodzie, zbrydziešaja žvačka z pažaŭciełych kamunistyčnych mietadyčak.
Pasprabujcie vykłaści vieršami svoj pafas, jak vas nie puskajuć na paroh. Prozaju vyjšła nudna i niepierakanaŭča. -
12.03.2026Najpierš nie hałasi! , O, pačałosia! Staraja dobraja kłasika: kali niama čaho skazać pa sutnaści, u chod iduć "kamunistyčnyja mietadyčki" , klič maderatara i parady pisać vieršami. Jak kažuć palaki, na jakich vy tak moliciesia, "brak argumentów nadrabiamy tupetem".
Ech, kab biełarusy svaju krainu z takim impetam abaraniali ŭ realnaści, jak vy tut na kožnym kroku kidajeciesia na ambrazuru za honar Polščy — my b užo daŭno žyli ŭ zusim inšaj krainie. Lepš patraćcie hetuju enierhiju na niešta svajo, rodnaje, a nie na rolu biaspłatnaha advakata dla čužych intaresaŭ. -
12.03.2026Najpierš nie hałasi! , naviernoje u vas učiłsia hołosiť
-
11.03.2026Dožili... počiemu naši žiony s nieobkołotymi hubami chodiat!
Vot umora! Eto čto, vsio vzapravdu čto li??
))))) -
11.03.2026Spačuvaju hetamu biełarusu z Homiela. Jana ciabie abiare i pojdzie dalej šukać babło na padtrymku svajeho tvaru.
-
12.03.2026biełaruski krasivy ot prirody!
-
12.03.2026Dźziaŭčynki, heta sapraŭdy tak! Kali što, rusački bydła rabskaje!
-
12.03.2026Ja žyŭ ŭ niekalkich krainach, i kali tam bačyŭ sapraŭdy pryhožuju dziaŭčynu z SND i ź jeŭrapiejskim tvaram, to heta zaŭždy była biełaruska. Rasiejki i ŭkrainki pavodzili siabie jak tannyja vylažanki. Heta nia ličyčy hryboŭ pa mietry.
-
12.03.2026Kamu cikava jaje "ko-ko-ko"?
-
12.03.2026?, sudia po količiestvu kommientarijev mnohim
-
12.03.2026Kohda obieźjana-samka hamadriłov chočiet posłať sieksualnyj sihnał samcu, ona otkryto diemonstrirujet jemu svoj krasnyj zad. Rośsijanki pošli dalšie, oni pierienieśli na vidnoje miesto sihnał hotovnosti k sparivaniju - nakačali i jarko krasiat huby, vsiehda hotova k sparivaniju!
-
12.03.2026Och, druźja, nie obraŝajtie vnimanija, eto prosto Rostov! Takoj oooočień śpiecifičieskij riehion. Mnoho let nazad po prośbie znakomoj ja pomohła odnoj rostovčankie v napisanii diśsiertacii - na solidnuju miedicinskuju tiemu, mieždu pročim. I poka my rabotali, zakazčica podieliłaś svoimi pierieživanijami v žiźni: moł, śviekrov́ triebujet, čtoby k zavtraku na kuchnie vsie sijało, a produkty byli śviežimi, s rynka i vysšiej cienovoj katiehorii. Epiłoh istorii: moja klijentka błahopołučno zaŝitiłaś i... tiepieriča vozhłavlajet siemiejnyj biźnies. rukovodit produktovym mahazinom. Tipa sieḿja tak riešiła. Čto v hołovie u ludiej Rostova i okriestnostiej, mnie lično poniať trudno, no eto diejstvitielno osobyje ludi. Tak čto nie bieritie v hołovu otdielno vziatuju duru rostovskoho proischoždienija - ona prosto vybołtała vsie to, čto u každoj rostovčanki všito v hienietičieskij kod...
-
12.03.2026Supovoj pakietik, nu da, tipičnyj zaścianek. No jeśli zamieniť „Rostov“ na „Lublin“ ili „Žiešuv“, v istorii ničieho nie iźmienitsia: tie žie ponty s diśsiertacijami, tie žie śviekrovi-diespoty i tot žie finał — torhovla sosiskami v siemiejnom mahazinie.
No bolšie vsieho umilajet vaša rol v etom "vysokom iskusstvie" . Vy tak iziaŝno rassuždajetie o "hienietičieskom kodie" i "durach" , zabyvaja, čto sami žie etu sistiemu i podpityvali, kohda stročili diśsiertaciju. V priličnom jevropiejskom obŝiestvie, na kotoroje tut vsie orijentirujutsia kohda eto vyhodno, takaja korupcja naukowa — eto klejmo na vsiu žizń, a nie povod dla śvietskich spletien. Tak čto vy s etoj rostovčankoj — dvie storony odnoj miedali: odna pokupajet status, druhaja jeho prodajet. -
12.03.2026Doširak, jeśli by Vy choť raz v žiźni vidieli nastojaŝuju diśsiertaciju, vy by, možiet byť, i poniali, čto rabotať nad takimi vieŝami možno očień po-raznomu "stročiť " za koho-to - fi! Eto movieton. I pomohať s diśsierami - pusť dažie i rostovčankam - tožie nie zazorno: nikto im svoi mozhi pri etom vstavlať nie sobirajetsia. s Vami možno sohłasiťsia v tom, čto ponty - vieŝ intiernacionalnaja, no... no vot takije vysokomiernyje osoby, kak Vy, i obieśpiečivajut im viečnuju žizń... I čiem Vy łučšie baryšni iz-pod Rostova? Ta choť nie skryvajet svojej suŝnosti, i pod maskoj vsieznajki nie maskirujet...
[Zredahavana]