«Heta dobraja rysa, treba havaryć». Paźniak pachvaliŭ Makrona za zvanok Łukašenku
-
30.05.2026[Red. vydalena]
-
30.05.2026a sam on čieho s Łu nie hovorit? ili možiet vsie taki hovorit? nu nie s nim tak s jeho dovieriennym licom?
-
30.05.2026bynthtcyj, čamu ž nie havoryć? Prasiŭ ža Šarendu vyzvalić - vyzvalili.
-
30.05.2026Padtrymlivaju vyzvaleńnie palitviaźniaŭ i spynieńnie represijaŭ.
-
30.05.2026Sustreča adbudziecca na javačnaj kvatery, kotbajun?
-
30.05.2026Zianon ratuje Biełaruś ad jadziernych udaraŭ.
-
30.05.2026Treba adryvać Biełaruś ad Rasiei.
-
30.05.2026Bo ŭ hetaj vajnie samaje važnaje – nie stracić niezaležnaść», – zajaviŭ Paźniak.
-
30.05.2026Paźniak i sam, jak ščyry viaskovy chłapiec, kiravaŭ by Biełaj Ruśsiu z dapamohaj dručkoŭ, kajdankoŭ i aŭtazakaŭ. Macavaŭ by Dziaržaŭnaść. Tamu chacia jamu i sumna, što nie jon staić na čale, ale prynamsi rady, što etnapsichałahičny blizki pacan. Voś i baronić uva ŭsim łukašenačku, bo hałoŭnaje - ŭmacavać Dziaržaŭnaść, lubym koštam. A ŭžo dzieci i ŭnuki Krasaŭcaŭ pračytajuć Karatkieviča, napjucca Krambambuli i stvorać Druhuju Tałaku - pieršaja ž taksama skłałałasia ź dziaciej i ŭnukaŭ čekistaŭ dy palitrukoŭ.
-
30.05.2026Snova tabletki zabył priniať.
-
30.05.2026Aleks, dy nie, ŭsie pa spravie.
-
30.05.2026Zianon Paźniak vitaje prysutnaść ZŠA u Biełarusi.
Łatuška, Cichanoŭskaja i Radzina suprać źniaćcia sankcyj ź Biełaruśkalija, suprać hieapalityčnaj prysutnaści ZŠA u Biełarusi.
To bok za toje, kab nad Biełaruśsiu całkam zachoŭvaŭsia rasiejski kantrol. -
30.05.2026Skazaŭ Paźniak - kiepska, toje ž samaje skazała Śvieta - arhazm. Što z vami nie tak?
-
30.05.2026"V riezultatie vsie politzaklučiennyje dołžny vyjti na svobodu, a rieprieśsii — priekratiťsia. S každym novym raundom pieriehovorov nieobchodimo vystavlať Minsku novyje usłovija — tak, kak diełajut amierikancy."
+1 -
30.05.2026A chto viedaje pra što Makron razmaúlaú z samazvancam łukašienko-Valetam
-
30.05.2026[Red. vydalena]
-
30.05.2026Osvoboždienije politzaklučionnych imiejet smysł v ciełom tolko tohda, kohda na ich miesto tut žie nie sadiat novych.
Poniatno, čto eto važno dla samich osvoboždionnych, dla každoho individualno, no s točki zrienija obŝiej kartiny eto biessmyślennaja voźnia, jedinstviennym vyihryvajuŝim ot kotoroj javlajetsia uzurpator. -
30.05.2026Ŭžo kolki amierykanskich hrošaj va Ŭkrainie i ničoha, sunuŭ nos. Tramp i Łukašenka damoviacca pra kalij. A Pucin jak kiravaŭ Łukašenkam tak i budzie. Jak pahražaŭ bałtyjskim krainam tak i budzie. Jak stajała jadziernaja ruskaja zbroja tak i budzie. Pustata niejkaja ad Paźniaka.
-
30.05.2026Paźniak - čałaviek archaičnych pohladaŭ, dla jakoha vielmi važnaje padparadkavańnie, ŭłada, aŭtarytet, daminavańnie.
Pamiatajecie, jak jon kryŭdziŭsia, kali vyzvalenyja palitviaźni nie išli da jaho na kansultacyi? Jak pachvaliŭ Andrejevu nie samu, a "za muža"? I zaraz davolny, što niechta pajšoŭ razmaŭlać z Łukašenkaj.
Dla ludziej u aŭtarytarnaj sistemie važna, chto da kaho źviartajecca - heta prykmieta padparadkavańnia. "Značyć, jamu niešta treba". "Pajšoŭ na pakłon". "Źviarnuŭsia da starejšaha pa pasadzie".
I Łukašenka tak buduje kamunikacyju. Amierykancy pryjechali, BT pakazvaje jahonyja pieršyja słovy: "Čym ža vy tak zacikaŭleny, što pryjšli da mianie?"
Dla jabaciek, karnikaŭ heta prykmieta siły.
I Paźniak tudy ž. Pa sutnaści jon kaža pra Makrona: "Voj, małajca. Užo nie vydziełyvajecca, a pajšoŭ da bosa".
I ŭ čarhovy raz vinšuju prychilnikaŭ z tym, što vaš hołas hučyć razam z choram hałasoŭ łukašystaŭ. Chtości razumny zadumaŭsia b, čamu tak. -
30.05.2026U interv́ju Miełkazioravu Paźniak nazvaŭ Makrona Makaronam dy zaśmiajaŭsia. Uzrovień.
-
30.05.2026Ale Makron nie viadzie pieramovy, JEZ nie budzie handlavać sa złačyncam.
-
30.05.2026Znakavych palitźniavolenych było nia bolej za 15-20 adsotkaŭ ad ahulnaj kolkaści aficyjna pryznanych palitviaźniaŭ. Kali ich z bolšaha vyzvalili i departavali, to ułady krain, u jakija pryjechaŭ pieršy vialiki tranš, imavierna spytalisia ŭ amierykancaŭ:
- A što dalej? Bolšaja kolkaść viaźniaŭ jašče za kratami, bolšaść ź ich małaviadomyja, zaŭvažnych palityčnych dyvidendaŭ ad ich pryjemu my ŭžo nie atrymajem, a voś sacyjalnyja prablemy całkam lahuć na nas. Tym bolš što ZŠA nivodnaha vyzvalenaha adrazu ža paśla departacyi nie pryniali i nivodnaha dalara na ich uładkavańnie nie dali. Atrymlivajecca tak, što słava vam, a prablemy nam?
Liču, što mienavita hety arhumient staŭ hałoŭnym, čamu małaviadomych viaźniaŭ bolš nie departavali, a faktyčna pačali pieravodzić u stan svajeasablivych śpiecpasialencaŭ z mocnaj parazaj ŭ pravach.
Jakim čynam heta spynić dalejšyja represii - niezrazumieła.
Nu i pra słovy Paźniaka, maŭlaŭ ŭ hetaj vajnie samaje važnaje - nie stracić niezaležnaść. To bok nie svaboda, nie pravy, nia być skotam, a papiarovaja niezaležnaść. Nu prykładna jak ŭ paŭnočnaj Karei, na naminalnuju niezaležnaść jakoj nichto, ščyra kažučy, nie spakušajecca. U tym kancłahiery kiruje sabie dynastyja Kimaŭ, jakaja spačatku siadzieła na savieckaj padtrymcy, zaraz pradaje ciažki fizyčny trud svajho biaspraŭnaha nasielnictva Kitaju i navat daje ŭ arendu vajskoŭcaŭ Rasiei, pakul svajaki tych vajskoŭcaŭ siadziać u Kima ŭ zakładzie. I hety prykład vidavočna natchniaje Łukašenku, jaki paśla vizytu da Kima zachaplaŭsia, navat nie razumiejučy usiej haniebnaj hłybini svajho vykazvańnia: "žyvuć jany niebahata, ale ž jak dobra jany pracujuć!". I chočacca dadać pa-paźniakoŭsku - i niezaležna!
Asabliva cynična razvažańni ab niezaležnaści pierad usim hučać z vusnaŭ taho samaha Paźniaka, jaki asabista ŭciok u 1996 z-pad Łukašenki na zachad, adkul jon faktyčna abaraniaje ŭładu Łukašenki i hańbić usich, chto sprabuje jaje abrynuć. Ujavicie sabie, jak dla tych, chto ŭnutry, hučać naratyvy arakuła z-za akijana (nu albo dzie jon zaraz), maŭlaŭ vy tam unutry ciarpicie, bo niezaležnaść važniejšaja, bo kali nie Łukašenka - to tolki Pucin. -
30.05.2026Pažadana adrazu pravieści rakiroŭku - kania pastavić zamiest łuki. Z kaniom muškiecioru Makronu budzie praściej pahavaryć i damovicca, čym z romam.)) Loukou na moukoú! Merci beaucoup.
Mo treba było "havaryć" u 96-m? A?