Viečnaja joj pamiać. Niachaj spačyvaje ź miram i ŭvaskreśnie ŭ słavie. Dziakuj Vam, šanoŭnaja spadarynia, za Vaš uniosak u biełaruskuju kulturu j našu rodnuju movu.
Janka
20.07.2026
Vialičeznaja strata dla biełaruskaj litaratury. Jeva Važnaviec stała kłasikam jašče pad čas žyćcia. R.I.P.
Ajoj
20.07.2026
Jak ža škada. Vialiki sum. Tak jaje budzie nam zaŭždy nie chapać, jaje žyćciovaj mudraści, pa-sapraŭdnamu biełaruskaj. Śvietłaja joj pamiać..
Śvietłaja pamiać.
20.07.2026
Roŭnych joj pakul niama.
Tatarka
20.07.2026
Śvietłaja pamiać, ziamlačka
Biełaruska
20.07.2026
Viečnaja pamiać. Vaładarstva na niabiosach i viečny supakoj jaje ščyraj biełaruskaj dušy. Boh zabiraje da siabie najlepšych. Na žal dla nas, jakija pakul što jašče tut, na hetym śviecie. Nie dačakałasia volnaj Biełarusi, jak šmat chto z sučasnych hienijalnych biełarusaŭ. Spačuvańni siamji, asabliva matuli i synočku. Vielmi škada, što tak rana.
Čamuści zaŭsiody spadziavaŭsia na praciah tvorčaści, što hałoŭny tvor jašče napieradzie, epičny i mocny. A jano voś tak... nie budzie, kropka. Spačuvańni blizkim i tym, chto caniŭ.
RIP
20.07.2026
Spačuvańni siamji …
Paliašuk
20.07.2026
Kurs słała impieryju kursam vajennaha karabla. Niachaj ža miakkaj piarynaj joj budzie syraja ziamla. Viečnaja pamiać vialikaj biełaruscy. Niedzie ź siabrukom Alesiem Puškinym užo ŭbačylisia, škada, što my ichnich dyjałohaŭ tut nie pačujem.
Volha
20.07.2026
U biełarusaŭ źjaviłasia novaja niabiesnaja zastupnica. Šyrokaha Nieba i Vaładarstva Niabiesnaha!
Ukrajinśka auditorija bahato v čomu znajomiťsia ź biłoruśkim kosmosom čieriez jutiub. Cie stvoriuje śpiecifičnie pole zoru, možlivo nie zavždi povnie či objektvinie. Ź ćoho rakursu Śviatłana Kurs zavždi buła dla mienie zirkoju biłoruśkoho nieboschiłu. Spravlajuči vražieńnia dobrie poinformovanoji piesimistki v konkrietnich spravach, vona buła optimistkoju v hłobalnich pitańniach i ŝiedro pieriedavała optimizm v dar svojim słuchačam ta prichilnikam.
Biłoruśka ta ukrajinśka mova v bahaťoch momientach dužie podibni, ale radikalno vidriźniajuťsia fonietikoju ta nahołosami. Vžie pročitavši "Pa što idzieš..." ja dovho nie znav, ŝo nahołos u słovi "voŭča" popadaje na pieršij skład. Jak mieni zdavałoś, "VovčA" mało nahołos v kinci. Cie sprijmałoś jak maleńkie vovčienia, i v ciłomu vid povisti zališiłoś vražieńnia vnutrišńosti, łahidnosti i domašńosti śvitiv "vovčika-bratika". Vłaśnie takie ž vražieńnia zališiłś i vid samoji Śvitłani Kurs, jiji psievdo-najivnoji narraciji ludini ŝo znaje pro pohanie, ale hovoriť pro dobrie.
Śviatłana Kurs mało zvjazana z Ukrajinoju v litieraturnomu siensi, ale spodivajuś cie źminiťsia, i mi ŝie pobačimo pieriekładi, vidańnia i popularnisť.
Kto pamięta, że to w końcu Jedno i to samo drzewo…
Tłumačeńnie
21.07.2026
Śpivčuttia z łokalnoho pivdnia, usio našmat strašniej. Biełaruskaja prymaŭka poŭnaściu hučyć tak: "Pa što idzieš, voŭča? Pa astatniaje". (Za čiem ty idioš, vołk? Čto iŝieš? Idu za poślednim, čto jeŝio ostałoś) Voŭk idzie zabrać i źjeści astatniaje - apošniaje, što zastałosia ŭ čałavieka, u jakoha i tak amal ničoha nie było.
Tłumačyć aŭtarka: Žurnalist: — Nazva knihi vielmi mietafaryčnaja. Što dla vas aznačaje hety “voŭčy” šlach — pošuk siabie, ucioki ci, moža, viartańnie?
Śviatłana Kurs: — Pa astatniaje. «Pa što idzieš, voŭča» — heta aŭtentyčnaja biełaruskaja narodnaja prymaŭka. Jana mnie nastolki spadabałasia, što ja jaje zapomniła na ŭsio žyćcio. Heta vielmi žorstkaja žyćciovaja maksima, vykładzienaja jašče ŭ Biblii: što zamožnamu prydasca, ad niezamožnaha jašče adnimiecca.
Voŭča prychodzić pa apošniaje mienavita da tych, u kaho heta apošniaje sapraŭdy apošniaje. Zabiare apošniuju nitku — i čałaviek zastaniecca ni z čym, na hołaj ziamli. I voś jakoje vyjście jon vybiare z hetaj situacyi — tut i pačynajecca samaje cikavaje. Mnie padabajecca žorstkaść žyćcia.
Pamierła Śviatłana Kurs. U jaje tvorach spałučalisia mahija žyvoha žyćcia i biaźlitasny psichałahizm. A ŭ publičnych vystupach i FB — rezki antyimpieryjalizm i elehantny liryzm
Boh zabiraje da siabie najlepšych. Na žal dla nas, jakija pakul što jašče tut, na hetym śviecie. Nie dačakałasia volnaj Biełarusi, jak šmat chto z sučasnych hienijalnych biełarusaŭ. Spačuvańni siamji, asabliva matuli i synočku. Vielmi škada, što tak rana.
Piarlina .
Spačuvańni blizkim i tym, chto caniŭ.
Niachaj ža miakkaj piarynaj joj budzie syraja ziamla.
Viečnaja pamiać vialikaj biełaruscy. Niedzie ź siabrukom Alesiem Puškinym užo ŭbačylisia, škada, što my ichnich dyjałohaŭ tut nie pačujem.
Biłoruśka ta ukrajinśka mova v bahaťoch momientach dužie podibni, ale radikalno vidriźniajuťsia fonietikoju ta nahołosami. Vžie pročitavši "Pa što idzieš..." ja dovho nie znav, ŝo nahołos u słovi "voŭča" popadaje na pieršij skład. Jak mieni zdavałoś, "VovčA" mało nahołos v kinci. Cie sprijmałoś jak maleńkie vovčienia, i v ciłomu vid povisti zališiłoś vražieńnia vnutrišńosti, łahidnosti i domašńosti śvitiv "vovčika-bratika". Vłaśnie takie ž vražieńnia zališiłś i vid samoji Śvitłani Kurs, jiji psievdo-najivnoji narraciji ludini ŝo znaje pro pohanie, ale hovoriť pro dobrie.
Śviatłana Kurs mało zvjazana z Ukrajinoju v litieraturnomu siensi, ale spodivajuś cie źminiťsia, i mi ŝie pobačimo pieriekładi, vidańnia i popularnisť.
Kto pamięta, że to w końcu
Jedno i to samo drzewo…
Voŭk idzie zabrać i źjeści astatniaje - apošniaje, što zastałosia ŭ čałavieka, u jakoha i tak amal ničoha nie było.
Tłumačyć aŭtarka:
Žurnalist: — Nazva knihi vielmi mietafaryčnaja. Što dla vas aznačaje hety “voŭčy” šlach — pošuk siabie, ucioki ci, moža, viartańnie?
Śviatłana Kurs: — Pa astatniaje. «Pa što idzieš, voŭča» — heta aŭtentyčnaja biełaruskaja narodnaja prymaŭka. Jana mnie nastolki spadabałasia, što ja jaje zapomniła na ŭsio žyćcio. Heta vielmi žorstkaja žyćciovaja maksima, vykładzienaja jašče ŭ Biblii: što zamožnamu prydasca, ad niezamožnaha jašče adnimiecca.
Voŭča prychodzić pa apošniaje mienavita da tych, u kaho heta apošniaje sapraŭdy apošniaje. Zabiare apošniuju nitku — i čałaviek zastaniecca ni z čym, na hołaj ziamli. I voś jakoje vyjście jon vybiare z hetaj situacyi — tut i pačynajecca samaje cikavaje. Mnie padabajecca žorstkaść žyćcia.