«Vy bačyli špalery ad zabudoŭščyka? Heta ž strašny son». Za što krytykujuć dziaržaŭny ramont u kvaterach dla čarhavikoŭ?
-
13.08.2026Čytač, aŭtarka dopisu kaniešnie naturalnaje b*dł*, ale i ramont žachlivy. Ja by nie chacieła ŭ takim žyć, jak i płacić za jaho hrošy, kab potym usio adno pierarablać adrazu
-
13.08.2026Čytačka, značyć, vam jość dzie žyć. Vy nie žyviecie ŭ adnym pakoi z bratam, maci i babulaj, a ŭ inšym pakoi nie žyvie brat maci z žonkaj i dziaćmi.
Kamu realna niama dzie žyć, biahom pierasialajucca ŭ novuju kvateru i kajfujuć, što ranica nie pačynajecca z čarhi ŭ tualet.
I pacichu robiać ramont "pad siabie". -
13.08.2026Špalery jak špalery
-
13.08.2026Kali ciabie nie padabajecca niešta ŭ hetaj kvatery - abiraj inšuju i płaci hrošy. Tak, nie treba być žabrakom, kab atrymać soc. žyllo, ale kolki žabrakoŭ u našaj krainie žyvuć u nievynosnych umovach?.. a tut niechta choča i rybku, i niešta inšaje. Brydka.
-
13.08.2026Koročie jasno.Kak obyčno raznyłsia vskij sbrod kotoromu "žiť niehdie" Pohoditie siejčas vam priviezut italjanskije oboi i finskuju santiechniku.Vašim kvartirantam ponravitsia
-
13.08.2026Tak bolšinstvo tak nazyvajemych "nuždajuŝichsia" takovymi nie javlajutsia. Obyčnyje chitrosdiełannyje biełorusiki, kotoryje prosto pripisaliś v nužnom miestie v nužnoje vriemia. Iz vsiech moich znakomych očieriednik tolko odin riealno był tiem, komu eto nado. Ostalnyje prosto ispolzovali łaziejku, čtoby urvať chalavu.
py.sy riemont pravda žutkij. Osobienno posudomojka. Ja takuju dažie na daču nie postavił siebie. -
13.08.2026Uzrovień ramontu sacyjalnych kvater zaraz adčuvalna lepš za toj, što byŭ 10 hod tamu. Biudžetna, ale nie "na adčapisia", "dla ptušački".
Pa stylistycy taksama lepš: raniej špalery byli nie niejtralnyja, a, naprykład, z vyjavami posudu - na amatara. I sanvuzły raniej vyhladali jak u sacyjalnych dziaržaŭnych ustanovach.
Supiarečańnie "maje patrebu ŭ žylli" i "iość hrošy" zdymajecca prosta: a) chalava; b) vialikaja kolkaść karnikaŭ i inšych ludziej sistemy siarod sacyjalščykaŭ. I lhoty, i hrošy adnačasova. -
13.08.2026>Musić stać lepš
>Ministerstva budaŭnictva i architektury, jakOJe musić
>to jon nie musić skardzicca na ramont
------------
Słova *********musić********* maje niekalki značeńniaŭ:
1. Padlahać prymusu, być pryniavolenym da čaho-niebudź, nie majučy mahčymaści zrabić inakš (Tysiačy ludziej musili pakinuć svaje chaty i ŭciakać ad vajny. Taras Chadkievič);
2. Być abaviazanym zrabić što-niebudź (Kali ty atrymaŭ niapravilny, na tvoj pohlad, bajavy zahad, ty musiš pierš jaho vykanać, a potym abskardzić… Michaś Zarecki);
3. Mabyć, napeŭna, vidać – u značeńni pabočnaha słova (Vasilok zamaŭčaŭ… / Musić, dumać pačaŭ, / Čaho viecier šumić. Jakub Kołas). Z pryviedzienych troch značeńniaŭ apošniaje, dzie leksiema vystupaje ŭ jakaści pabočnaj adzinki, u našym kankretnym vypadku moža navat nie razhladacca.
Słova *********pavinien******* (być pavinnym) aznačaje:
1. Abaviazany, vymušany što-niebudź zrabić, abo mieć jakuju-niebudź jakaść (Čałaviek! Jon pavinien być varty svajho miesca na ziamli. Uładzimir Karpaŭ);
2. Pra toje, što abaviazkova zdarycca (– Minut praź dziesiać tut pa hrafiku pavinien prajści nastupny pojezd… Jaŭhien Vasilonak);
3. Užyvajecca dla vyražeńnia mahčymaści ci niepaźbiežnaści čaho-niebudź (Mulary pavinny buduć sabracca nieŭzabavie, pierad zakładkaju hałoŭnaha budynka. Kuźma Čorny). -
13.08.2026Mnie ŭsio spadabałasia. Nie razumieju, ź jakoj nahody verchał
Fu.
A ramont narmalny dla biudžetnaha ramontu.