Nie s.ucca pamiž saboj u pramym efiry, i toje dobra. Mo šče jakich 10-20 žycharoŭ Danii daviedalisia, što Biełaruś nie častka rasiei.
sivoj Rusi vikinhaŭ
25.08.2026
Josik, Biełaruski Stradub i Smalensk zaŭsiody byli miežami Eŭropy (reniesans, baroka, rieframacyja i f.d) i azii, i nie jakoha dačynieńnia 🇷🇺 manhoła - maskoŭski ułus da sivoj Rusi vikinhaŭ , asabista našych Połackaj , Smalenskaj, Turaŭskaj nie maje.
Gorliwy Litwin
25.08.2026
Ja choču padziakavać inicyjataram hetaj akcyi i maralna padtrymać ich. Jany i nie śćviardžajuć naŭprost što kryž, a tym bolš jaho kopija, naležaŭ Safii Mienskaj. Ale hipatetyčna moh naležać. Upisvajecca ŭ "kalidor imaviernaści", što dla takich adlehłych u našaj kiepska zadakumientavanaj historyi časoŭ možna pryniać za pracoŭnuju hipotezu i za asnovu dla "ściažka" ŭ masavaj śviadomaści. I pa samim arhanizacyi akcyi ŭsio zroblena vielmi pryhoža, źmiastoŭna, cyvilizavana. Treba tolki troški ŭziać heta ŭ ramki hipatetyčnaści, paetyčnaść, nie absalutyzavać. Dla mianie heta taja dola staražytna ruskaj tradycyi, jakuju ja rašuča vitaju. Jašče raz dziakuj, małajcy!
zacikaŭleny
25.08.2026
Ja voś nie viedaŭ pra Safiju Mienskuju jak karalevu Danii. Tamu liču, što akcyja - vydatnaja ideja. Zaraz pra jaje pišuć u miedyja, heta pryciahvaje ŭvahu. Šmat chto, jak i ja, adkryje dla siabie novy cikavy fakt z rodnaj historyi. Chtości moža zalezie ŭ vikipiedyju, kab daviedacca bolš i praviadzie tam viečar zamiest Nietfliksa - nu vydatna ž! Dy i sami ŭdzielniki taksama nie sumna prabavili čas.
Možna, kaniešnie, hrošy i inakš patracić, ale voś jany vyrašyli tak. Z karyściu dla siabie i dla inšych
knižka A. Katlarčuka, tam pra Safiju Mienskuju i Daniju
25.08.2026
zacikaŭleny, "Ja voś nie viedaŭ pra Safiju Mienskuju jak karalevu Danii." ŭ siecivie jość darmavaja knižka A. Katlarčuka, tam pra Safiju Mienskuju i Daniju šmat napisana.
Małajcy, usio pravilna zrabili Maryja Hryc i jaje aktyvisty-piraty. Ciapier biełarusy ŭ Varšavie mohuć aznajomicca z dobraj kopijaj Kryža. Nie treba kožny raz bajacca, ahladacca, a jak zareahujuć, a što skažuć. Paškievič ža i Łastoŭski prosta nie ŭ temie, chacia dobryja historyki. Jany nie daśledavali hetuju temu i nie raźbirajucca ŭ joj. Ja b na ich miescy nie kamientavaŭ.
Nam Nie treba kožny raz bajacca, ahladacca, a jak zareahujuć,
25.08.2026
Valdemar , Nam "Nie treba kožny raz bajacca, ahladacca, a jak zareahujuć, a što skažuć. Paškievič ža i Łastoŭski prosta nie ŭ temie, " +1
Otiec Zvsvndalij
25.08.2026
Pora habinetu orhanizovať priamyje postavki niedopohich artiefaktov iz Kitaja.
Nieabyjakavy
25.08.2026
Pavažanaja redakcyja" Našaj Nivy "! Što za słova" dźviž"? (Pravierana ŭ Korpusie biełaruskaj movy) Ja ŭžo maŭčaŭ z nahody kalki z rasiejskaj movy pry ŭtvareńni skazaŭ)) Jo varušniak.
Red. My ŭžyvajem i słovy «varušniak», i «dźviž». Heta sinonimy — jak biehiemot i hipapatam, čaj i harbata. Važna zachoŭvać leksičnuju raznastaŭnaść.
Słova «dźviž» tamu i ŭvajšło ŭ movu naturalna, što jano maje stary, prasłavianski korań. Słova «dźvihnuć» u TSBM nie ŭvajšło ŭ svoj čas — praź leksičnuju biednaść TSBM i jaho vymušanuju palityčnymi abstavinami rusifikavanaść, choć jano masava ŭžyvałasia ŭ havorkach. Jaho značeńni — 1) vykanać ciažkuju pracu, spravu, zadaču, 2) rezka ŭdaryć.
«Kolki ž my pracy dźvihnuli!» «Toj jak dźvihnie, dyk hety jak snop pakaciŭsia».
Słova ŭzychodzić da prasłavianskaha korania dvigati (padymać ciažkaje, ruchać uvierch).
Adsiul u movie i starasłavianizm podźvih = hierojstva, hierojski ŭčynak, vialikaja advaha.
Heta prasłavianski korań aznačaŭ samo dziejańnie padniaćcia ciažaru abo ruchu. Ad hetaha dziejasłova ŭ polskaj movie ŭźnikli nazoŭniki dźwignia (ryčah, vahar) i dźwig — lift, mašyna ci pryłada ŭzdymać ludziej ci hruzy. U češskaj movie — zdvihat / zdvihnout.
A piersanalna — davajcie nie być nieafitami, jakija mianiajuć słovy na «aby nie pa-rasiejsku». Moŭnaja sistema — heta ž nie tolki leksika. Voźmiem toj sam prykład z narodnaha:
«Kolki ž my pracy dźvihnuli!». Pa-rasiejsku «Skolko žie my tiažiełoj raboty prodiełali!» — moža čujnyja rasiejskamoŭnyja ludzi, jakiś Sałžanicyn, i pryhažej toje skazali, ja to nie ŭmieju.
Siemantyka i słova «praca» nie takaja, jak u rasiejskaha «rabota». A dla słova «dźvihnuć» i nie padabrać adnaznačnaha rasiejskaha ekvivalenta. (I mienavita takija słovy redka papadali ŭ saviecki TSBM abo fiksavalisia tam jak razmoŭnyja, rehijanalnyja — pry ŭsioj pavazie da stvaralnikaŭ taho TSBM.)
Mova «Našaj Nivy» nie pavinna być vychałaščanaja, «słoŭnikavaja». Jana pavinna adpaviadać žyvoj movie realnych jaje nośbitaŭ. Nie bojciesia słenhu — mova praz słenh raźvivajecca. Naadvarot, słenh ratuje movu ad zdranćvieńnia, asabliva va ŭmovach akupacyi, abmiežavańnia ŭładami śfiery jaje vykarystańnia.
[Zredahavana]
Surodzič
25.08.2026
Pakatacca na čoŭnie pa Kapienhahienie možna i prosta tak, nie abaviazkova dla hetaha šukać hučnaj nahody.
Supołcy vialiki dziakuj
25.08.2026
Surodzič, Ciabie nie cikavić naša historyja što robiš na NN? Supołcy vialiki dziakuj, i nam ŭ Finlandyi taksama treba heta rabić čaściej
Absurd
25.08.2026
Surodzič, ale pad prosta tak sponsaraŭ nia znojdzieš)
na svaje hrošy zrabili Biełarusy
25.08.2026
Absurd, kazki impieryi djabła, na svaje hrošy zrabili Biełarusy. Heta ŭ vas ŭ maskovii na hrošy FSB usio robicca
Palityčka ź psichijatryčki
26.08.2026
Jany jašče na hety fejk atrymali hrant, kab viesieła pravieści čas
Biełarusy pryvieźli z Kapienhahiena «kryž karalevy Safii». Historyki nazyvajuć jaho bižuteryjaj za 4000 jeŭra
Možna, kaniešnie, hrošy i inakš patracić, ale voś jany vyrašyli tak. Z karyściu dla siabie i dla inšych
+1
Što za słova" dźviž"?
(Pravierana ŭ Korpusie biełaruskaj movy)
Ja ŭžo maŭčaŭ z nahody kalki z rasiejskaj movy pry ŭtvareńni skazaŭ))
Jo varušniak.
Red. My ŭžyvajem i słovy «varušniak», i «dźviž». Heta sinonimy — jak biehiemot i hipapatam, čaj i harbata. Važna zachoŭvać leksičnuju raznastaŭnaść.
Słova «dźviž» tamu i ŭvajšło ŭ movu naturalna, što jano maje stary, prasłavianski korań. Słova «dźvihnuć» u TSBM nie ŭvajšło ŭ svoj čas — praź leksičnuju biednaść TSBM i jaho vymušanuju palityčnymi abstavinami rusifikavanaść, choć jano masava ŭžyvałasia ŭ havorkach. Jaho značeńni — 1) vykanać ciažkuju pracu, spravu, zadaču, 2) rezka ŭdaryć.
«Kolki ž my pracy dźvihnuli!»
«Toj jak dźvihnie, dyk hety jak snop pakaciŭsia».
Słova ŭzychodzić da prasłavianskaha korania dvigati (padymać ciažkaje, ruchać uvierch).
Adsiul u movie i starasłavianizm podźvih = hierojstva, hierojski ŭčynak, vialikaja advaha.
Heta prasłavianski korań aznačaŭ samo dziejańnie padniaćcia ciažaru abo ruchu. Ad hetaha dziejasłova ŭ polskaj movie ŭźnikli nazoŭniki dźwignia (ryčah, vahar) i dźwig — lift, mašyna ci pryłada ŭzdymać ludziej ci hruzy. U češskaj movie — zdvihat / zdvihnout.
Pa-rasiejsku hety korań daŭ słova «dvižienije». Pa-biełarusku ŭ hetym značeńni ŭžyvajecca słova «ruch».
Pa-rasiejsku hety korań daŭ i carkoŭnasłavianizm «vozdvižienije». Pa-biełarusku hetaje paniaćcie nazyvajecca «ŭźniasieńnie».
Ale ciapier voś «dźviž» u movu ŭvajšoŭ. «U kramie «Lola» kulturny dźviž stanie rehularnym», pisała vydańnie Hrodna.life.
«Ja za ŭsialaki dźviž!» — čuŭ ja ad byłoha palitviaźnia.
«Dźviž» moža i pieramoža «varušniak» jašče i tamu, što jano karaciejšaje. A moža na doŭhich časavych pieryjadach addaje pieravahu karaciejšym opcyjam.
«Dviž (abo dviž) — cie mołodižnie ślenhovie słovo, jakie označaje aktivnisť, ruch, tusovku či orhanizaciju podij» — zafiksavali ŭžo ŭkrainskija słoŭniki.
A piersanalna — davajcie nie być nieafitami, jakija mianiajuć słovy na «aby nie pa-rasiejsku». Moŭnaja sistema — heta ž nie tolki leksika. Voźmiem toj sam prykład z narodnaha:
«Kolki ž my pracy dźvihnuli!». Pa-rasiejsku «Skolko žie my tiažiełoj raboty prodiełali!» — moža čujnyja rasiejskamoŭnyja ludzi, jakiś Sałžanicyn, i pryhažej toje skazali, ja to nie ŭmieju.
Siemantyka i słova «praca» nie takaja, jak u rasiejskaha «rabota». A dla słova «dźvihnuć» i nie padabrać adnaznačnaha rasiejskaha ekvivalenta. (I mienavita takija słovy redka papadali ŭ saviecki TSBM abo fiksavalisia tam jak razmoŭnyja, rehijanalnyja — pry ŭsioj pavazie da stvaralnikaŭ taho TSBM.)
Mova «Našaj Nivy» nie pavinna być vychałaščanaja, «słoŭnikavaja». Jana pavinna adpaviadać žyvoj movie realnych jaje nośbitaŭ. Nie bojciesia słenhu — mova praz słenh raźvivajecca. Naadvarot, słenh ratuje movu ad zdranćvieńnia, asabliva va ŭmovach akupacyi, abmiežavańnia ŭładami śfiery jaje vykarystańnia.
[Zredahavana]