Na samaj spravie ad taho, što barysaŭ kamień byŭ vielmi blizka ad dreŭ na im aktyŭna raśli roznyja lišajniki. Heta značna paskarała pracesy erozii. Jak vynik litary, jakija jašče možna było pračytać 20-30 hadoŭ tamu ciapier amal niabačnyja. Zrazumieła, što nie tolki cień i vilhać ad dreŭ jość pryčynaj zaniadbańnia, ale ž dapuskaju što zaraz mahčyma praces erozii troški zapavolicca.
Avaturyst
26.08.2026
Turyst, śmiešna. Kamień ledź tysiaču hadoŭ pralažaŭ na dnie raki, a tut lišajniki za 20-30 hadoŭ nadpisy ź jaho ścierli. Moža ŭ vas zrok pahoršaŭ?
Turyst
27.08.2026
Avanturyst, Razumieju, što na vy mahčyma ekśpiert pa žyćci va ŭsich śfierach, ale ŭsio ž taki starajcnsia dumać, što niešta vy možacie nie viedać i lepš udakładnić fakty pierad tym, jak źjedliva kamientavać nieznajomym ludziam. Kali vy apošni raz užyvuju bačyli hety Barysaŭ kamień? Ja jašče 4 hady tamu na svaje vočy i viedaju pra što kažu. Toje, što jon tysiačy hadoŭ lažaŭ na dnie raki dy jašče chutčej za ŭsio pakryty piaskom ci hlejem naadvarot spryjała jaho zachoŭvańniu. Tamu što nie było dostupu pavietra i razburalnaha ŭpłyvu pierapadu tempieratur. A jak pierastaniecie śmiajacca, to pačytajcie što takoje erozija i jaki razburalny ŭpłyŭ heta źjava robić dla histaryčnych pomnikaŭ. Archieołahi častku svaich adkryćciaŭ, naprykład, mohuć nie raskopyać abo zakopvać nazad kab paźbiehnuć ich razbureńnia ŭ vypadku niemahčymaści pačać adrazu kansiervacyjnyja raboty. Tak było z draŭlanymi ryštavańniami haradzišča na Miency, jakija byli znojdzieny i častkova apisany jašče dziesiatki hadoŭ tamu.
Kala Barysavaha kamienia ŭ Połacku śpiłavali staryja tapoli. Ciapier pierad Safijskim saboram pustka
Kali vy apošni raz užyvuju bačyli hety Barysaŭ kamień? Ja jašče 4 hady tamu na svaje vočy i viedaju pra što kažu. Toje, što jon tysiačy hadoŭ lažaŭ na dnie raki dy jašče chutčej za ŭsio pakryty piaskom ci hlejem naadvarot spryjała jaho zachoŭvańniu. Tamu što nie było dostupu pavietra i razburalnaha ŭpłyvu pierapadu tempieratur. A jak pierastaniecie śmiajacca, to pačytajcie što takoje erozija i jaki razburalny ŭpłyŭ heta źjava robić dla histaryčnych pomnikaŭ. Archieołahi častku svaich adkryćciaŭ, naprykład, mohuć nie raskopyać abo zakopvać nazad kab paźbiehnuć ich razbureńnia ŭ vypadku niemahčymaści pačać adrazu kansiervacyjnyja raboty. Tak było z draŭlanymi ryštavańniami haradzišča na Miency, jakija byli znojdzieny i častkova apisany jašče dziesiatki hadoŭ tamu.