Iran: niebiaśpiečny siabar
Ekspart isłamskaj revalucyi pałochaŭ nia tolki ZŠA i Izrail, a taksama Maskvu, Pekin, režymy Siaredniaj Azii. A samaje hałoŭnaje, Iran nia choča spyniać svaju atamnuju prahramu. U čym pryčyna takoj pazycyi?
Ekspart isłamskaj revalucyi pałochaŭ nia tolki ZŠA i Izrail, a taksama Maskvu, Pekin, režymy Siaredniaj Azii. A samaje hałoŭnaje, Iran nia choča spyniać svaju atamnuju prahramu. U čym pryčyna takoj pazycyi?
U historyi krainy majucca i vialikija ŭźloty, i nia mienš hrandyjoznyja zaniapady. Irancy dobra viedajuć svaju historyju. I siońnia apošni iranski mužyk u łajancy z susiedam zhadaje i Alaksandra Makiedonskaha, i chalifa Amara, jaki ŭ VII st. raźbiŭ vojska apošniaha šaha z dynastyi Sasanidaŭ. Dziaržaŭnaść była adrodžana tolki ŭ XVI st., ale značnaja častka spradviečna persydzkich (farsimoŭnych) terytoryj akazałasia pa-za miežami krainy — Tadžykistan, častka Aŭhanistanu. Umiašańnie ŭ terytaryjalnyja spravy praciahvałasia i dalej. U 1946 h. SSSR sprabavaŭ adarvać ad Iranu Paŭdniovy Azerbajdžan i Kurdystan, hetamu pieraškodzili ZŠA.
U 1953 h. va ŭnutranyja spravy krainy ŭmiašalisia amerykancy. Jany arhanizavali źviaržeńnie nacyjanał-demakratyčnaha ŭradu Masadyka, jaki pasprabavaŭ nacyjanalizavać naftu.
Apošni iranski šah Muchamad Reza Pechlevi pasprabavaŭ viarnuć narodu pačućcio nacyjanalnaj hodnaści. Dziela hetaha j była ŭ 1963 h. abvieščana «biełaja revalucyja šaha j narodu». Hrošy, atrymanyja ad prodažu nafty j hazu, nakiroŭvalisia na sacyjalnyja prahramy. Narodu byli abiacany biaspłatnaja adukacyja, ilhoty, sialanam — ziamla, rabočym — prava na ŭdzieł u kiravańni pradpryjemstvami. Adnak praz karupcyju i nieefektyŭnaść dziejnaści kiraŭnictva reformy zastalisia zbolšaha na papiery.
Udar pa režymie pryjšoŭ, adkul nichto nie čakaŭ: ad šyickich mułaŭ. Tut treba viedać pra asablivy charaktar šyizmu. Asnoŭnymi faktarami šyickaha śvietapohladu ličać palityčny nonkanfarmizm, sacyjalny ŭtapizm, pahardlivaje staŭleńnie da žyćcia svajho j čužoha. Usie hetyja rysy byli raźvity ajatałom Chamejni i pakładzieny ŭ asnovu idealohii is¬łamskaj revalucyi 1978—1979 ha¬doŭ. Chamejni abviaściŭ pra niezakonnaść usialakaj śvieckaj ułady, prapanavaŭšy zamianić jaje teakratyjaj. Jon adnolkava nehatyŭna staviŭsia i da SSSR, i da ZŠA, nazyvajučy pieršaha «małym šatanam», druhoha — «vialikim šatanam». Chamejnisty nia tolki zrynuli režym šaha, ale i pieramahli varahujučyja revalucyjnyja hrupoŭki.
Chamejni nie chavaŭ, što stavić kančatkovaj metaj ustalavańnie teakratyčnaha kiravańnia va ŭsim śviecie. Heta vyklikała vialikuju tryvohu i ŭ Maskvie, i ŭ Vašynhtonie. Jany adnolkava imknulisia nie dapuścić raspaŭsiudu ŭpłyvu Tehieranu ŭ rehijonie. Biez Chamejni nie było b savieckaj vajny ŭ Aŭhanistanie. U ciesnaj suviazi ź Iranam dziejničała livanskaja ekstremisckaja hrupoŭka «Chezbałach». Śmierć Chamejni, paraza Iranu ŭ vajnie ź Irakam spryjali vyłučeńniu ŭ iranskim kiraŭnictvie bolš pamiarkoŭnych sił. Pry Chatami ŭ krainie byli praviedzieny liberalnyja reformy, zahavyryli pra «dyjaloh cyvilizacyj».
Ale siońniašni iranski lider Machmud Achmadzinedžad naležyć da tych, kaho ŭ Iranie nazyvajuć «dziećmi isłamskaj revalucyi». Heta jany zachapili ŭ 1979 h. amerykanskuju ambasadu, a padčas vajny ź Irakam pieršymi išli na minnyja pali. Śmierć u baraćbie z voraham dla ich — samaje vialikaje ščaście, i taho ž jany patrabujuć ad usiaho svajho narodu.
Chtości, moža być, skaža: «Čaho nam bajacca? Nia my adny padtrymlivajem Iran». Adnak, pa-pieršaje, Maskva i Kitaj naŭrad ci buduć na spravie vielmi padtrymlivać iranskich šahidaŭ. Pa-druhoje, z Rasiejaj i Kitajem śviet usio-roŭna budzie vymušany ličycca, što b ni rabili ichnija režymy. Kali ž Biełaruś złoviać na kantaktach ź Iranam, jana doŭha nia zmoža admycca. Naš ŭschodni chaŭruśnik moža zrabić nam taki «padarunak» — kab advieści ŭvahu ad ułasnych machinacyj ź niebiaśpiečnymi tavarami.
Kamientary