Mierkavańni9797

Sto hramadskich lidaraŭ i maralnych aŭtarytetaŭ zaklikali abaranić Upravu BNF

«U svoj čas moładź abaraniła narodny miemaryjał Kurapaty ad apahańvańnia. Chto maje honar hramadzianina — dałučajciesia hetaksama da abarony Upravy».

«U svoj čas moładź abaraniła narodny miemaryjał Kurapaty ad apahańvańnia. Chto maje honar hramadzianina — dałučajciesia hetaksama da abarony Upravy», — pišuć jany. Prapanujem Vašaj uvazu poŭny tekst hetaha važnaha zvarotu. Svaje podpisy da jaho možna dałučyć unizie, praz kamienty da artykuła.

Hramadskaści Biełarusi

Kopija: Staršyni Minharvykankama Ładućku M. A. Kopija: v.a načalnika ŽREA Savieckaha rajona h. Minska Samujliku A.M.

ZVAROT

Suajčyńniki, abaranicie Upravu!

Siadziba na Mašerava, 8 — asablivaje miesca ŭ najnoŭšaj historyi Biełarusi. Ad 1992 hoda jaho aranduje Biełaruski Narodny Front, ale tak stałasia, što ciapier hety ofis maje značeńnie nie dla asobnaj partyi, a dla cełaha hramadstva.

Pytańnie z ofisam na Mašerava, 8 vychodzić za miežy sprečki haspadarčych subjektaŭ. Z vysialeńniem ofisa ŽREA likviduje svojeasablivy vostraŭ biełaruskaści, na jakim išła aktyŭnaja hramadskaja i kulturnaja dziejnaść.

Siadziba na Mašerava, 8 (raniej Varvašeni, 8) — heta publičnaja prastora, dzie bytuje žyvaja biełaruskaja mova. Heta miesca, dzie ludzi naturalna nabyvajuć vopyt havareńnia pa-biełarusku — krytyčna važny dla zachavańnia movy. Adnačasova, heta miesca, dzie farmujecca hramadzianskaja supolnaść Biełarusi. Tut sutykajucca pohlady. Biez takoha miesca naša svaboda i naša kultura pacierpiać.

Treba abaranić jaho. Heta patrebna nie dziela palityki. Heta patrebna dziela kultury, dziela movy.

My — u bolšaści svajoj biespartyjnyja — daktary i piedahohi, navukoŭcy i śpievaki, piśmieńniki i artysty, baćki biełaruskamoŭnych školnikaŭ i krajaznaŭcy, karystalisia pamiaškańniami na Mašerava, 8, dla hramadskaj dziejnaści, dla samaadukacyi i samarealizacyi, dziakujučy tamu, što Partyja BNF trymała dźviery adkrytymi dla ŭsich. Druhoha takoha pamiaškańnia ŭ nas niama.

Źviartajemsia da adpaviednych čynoŭnikaŭ, jakija mohuć vyrašyć hetaje pytańnie.

Ofisnych płoščaŭ chapaje. Arandatar spraŭna płaciŭ u biudžet horadu. Prosim pakinuć Upravu pa raniejšym adrasie. Biespadstaŭna skasavać arendu — heta značyć nanieści kryŭdu mnohim ludziam, stvaryć nahodu dla hramadskaha pratestu.

Źviartajemsia taksama da ŭsich hramadzianaŭ našaj krainy.

Isnavańnie biełarusaŭ u siońniašniaj Biełarusi — heta niaspynnaja zdača pazicyj. Biełaruskaja nacyja padyšła da krytyčnych rubiažoŭ — jak u demahrafii, tak i ŭ situacyi movaj, kulturaj. I adzin z hetych rubiažoŭ — Uprava.

U svoj čas moładź abaraniła narodny miemaryjał Kurapaty ad apahańvańnia. Chto maje honar hramadzianina — dałučajciesia hetaksama da abarony Upravy.

Zaklikajem kožnaha, chto moža, nieści vachtu salidarnaści ŭ pamiaškańni pa adrasie praśpiekt Mašerava, 8.

Radzim Harecki, hieołah, akademik Akademii navuk Biełarusi
Nił Hilevič, Narodny paet Biełarusi
Lavon Volski, śpiavak
Uładzimir Arłoŭ, piśmieńnik
Zinaida Bandarenka, Narodnaja artystka Biełarusi
Andrej Chadanovič, paet, staršynia Biełaruskaha PEN-centra
Aleh Trusaŭ, staršynia Tavarystva biełaruskaj movy
Alena Makoŭskaja, kiraŭnica Zhurtavańnia biełarusaŭ śvietu «Baćkaŭščyna»
Zachar Šybieka, doktar histaryčnych navuk
Arlen Kaškurevič, Narodny mastak Biełarusi
Alesia Kipiel, advakatka
Siarhiej Navumčyk, adzin z aŭtaraŭ Dekłaracyi ab suvierenitecie Biełarusi
Aleś Ancipienka, fiłosaf
Aleś Paškievič, piśmieńnik, staršynia Sajuza biełaruskich piśmieńnikaŭ
Źmicier Vajciuškievič, śpiavak
Alaksandr Starykievič, redaktar internet-haziety «Salidarnaść»
Śviatłana Kalinkina, šef-redaktarka haziety «Narodnaja Vola»
Artur Klinaŭ, mastak, redaktar časopisa «pARTisan»
Źmicier Sałoškin, doktar-reanimatołah
Taŭstyka Alaksandr, pradprymalnik
Źmicier Łupač, prahramist
Hienadź Buraŭkin, paet, dypłamat
Darja Lis, žurnalistka, aktyvistka ruchu za pravy ludziej z abmiežavanymi mahčymaściami
Jaŭhien Lipkovič, błohier
Miłana Michalevič, vykładčyca
Kastuś Sieviaryniec, žurnalist
Taćciana Sieviaryniec, piedahoh
Siarhiej Budkin, redaktar muzyčnaha partała «Tuzin Hitoŭ»
Anatol Sidarevič, historyk litaratury
Lavon Barščeŭski, piedahoh, pierakładčyk
Aleś Maračkin, mastak
Aleś Puškin, mastak
Vasil Siomucha, pierakładčyk
Aleś Razanaŭ, paet
Barys Piatrovič, piśmieńnik, redaktar časopisa «Dziejasłoŭ»
Valer Bułhakaŭ, fiłosaf, redaktar časopisa «ARCHE»
Iryna Vidanava, redaktarka multymiedyja-časopisa 34
Arsień Lis, litaraturaznaviec, doktar fiłałahičnych navuk
Hleb Łabadzienka, žurnalist, błohier
Alhierd Bacharevič, piśmieńnik
Andrej Dyńko, redaktar haziety «Naša Niva»
Andrej Skurko, redaktar haziety «Naša Niva»
Alaksandr Fiaduta, litaraturaznaŭca, kandydat fiłałahičnych navuk
Viktar Ivaškievič, siabra arhkamiteta partyi «Biełaruski Ruch»
Alaksandr Dabravolski, palityk
Alaksandr Adamianc, dyrektar Centra jeŭrapiejskich daśledavańniaŭ
Alaksiej Karol, redaktar haziety «Novy čas»
Anatol Viarcinski, paet
Valancin Akudovič, fiłosaf
Natałka Babina, piśmieńnica
Maryja Martysievič, piśmieńnica, pierakładčyca
Kastuś Ćvirka, pierakładčyk, redaktar knižnaj sieryi «Biełarusi knihazbor»
Aleś Hiełahajeŭ, historyk
Źmicier Kołas, pierakładčyk, vydaviec
Ihar Łohvinaŭ, vydaviec
Uładzimir Siŭčykaŭ, piśmieńnik
Maksim Žbankoŭ, kulturołah
Darja Sitnikava, žurnalist
Alaksandr Paškievič, historyk
Natalla Hardzijenka, historyk
Aleh Hardzijenka, historyk
Aleś Arkuš, piśmieńnik
Sieviaryn Kviatkoŭski, žurnalist
Alaksandr Tamkovič, žurnalist
Dźmitry Strocaŭ, paet
Siarhiej Pryłucki, paet
Viktar Žybul, paet, litaraturaznaŭca
Pavieł Kaściukievič, piśmieńnik
Michaś Bułavacki, nastaŭnik
Uładzimir Padhoł, miedyjaanalityk
Mikoła Papieka, paet
Michaś Skobła, paet, namieśnik staršyni Sajuza biełaruskich piśmieńnikaŭ
Aleh Daškievič, režysior
Słavamir Adamovič, paet
Siarhiej Zakońnikaŭ, paet
Siamion Bukčyn, piśmieńnik, doktar fiłałahičnych navuk
Źmicier Bartosik, muzyka
Kryścina Pučynskaja, litaraturny redaktar
Maksim Klimkovič, litaratar
Hieorhi Lichtarovič, litaratar
Jazep Januškievič, litaraturaznaŭca
Aleś Łozka, Tavarystva Biełaruskaj Škoły
Źmicier Višnioŭ, piśmieńnik, dyrektar vydaviectva «Halijafy»
Siarhiej Smatryčenka, pierakładčyk
Anatol Ivaščanka, paet, litaraturaznaŭca, kand. fił. n.
Ihar Babkoŭ, fiłosaf, piśmieńnik
Natałka Charytaniuk, piśmieńnica
Viačasłaŭ Bortnik, pravaabaronca
Alaksiej Čubat, paet
Michaś Bašura, paet
Hienadź Sudnik, žurnalist
Valaryna Kustava, paetka
Valancina Tryhubovič, mastactvaznaŭca
Iryna Varabiej, mastačka
Žanna Jamajkina, błohierka
Palina Ściepanienka, piśmieńnica

Kamientary97

 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

U Maskvie mužčyny masava sprabujuć znajomicca, macajučy dziaŭčat za jahadzicy. Tak zahadaŭ rabić seks-koŭč ź Biełarusi8

U Maskvie mužčyny masava sprabujuć znajomicca, macajučy dziaŭčat za jahadzicy. Tak zahadaŭ rabić seks-koŭč ź Biełarusi

Usie naviny →
Usie naviny

Kavieryn: Ja dumaju, Cichanoŭski zapłakaŭ tamu, što cudoŭna razumieje: piać hadoŭ piekła byli daremnyja65

«Jašče dzień i źbiraŭ by manatki». Zvolnili ŭ Niderłandach — na pošuk pracy 2,5 miesiacy. Historyja adnaho dedłajna4

Biełarus, jaki žorstka źbiŭ małoha chłopčyka ŭ «Šaramiećcieva», pierad napadam užyŭ hašyš i vypiŭ try plaški viski7

Zialenski ŭpieršyniu źjaviŭsia na samicie NATO ŭ kaściumie — ale nie ŭ kłasičnym16

Źjaviŭsia rejtynh samych darahich haradoŭ śvietu. Na jakim miescy Minsk?10

Šmatdzietnuju mamu, jakaja zajmajecca astrałohijaj, asudzili za ŭdzieł u pratestach8

Apublikavany rejtynh samych darahich krain dla žyćcia. Na jakim miescy Biełaruś?4

U Łahojsku sutyknulisia dva aŭtobusy

U Armienii zajavili pra praduchileńnie sproby zachopu ŭłady2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U Maskvie mužčyny masava sprabujuć znajomicca, macajučy dziaŭčat za jahadzicy. Tak zahadaŭ rabić seks-koŭč ź Biełarusi8

U Maskvie mužčyny masava sprabujuć znajomicca, macajučy dziaŭčat za jahadzicy. Tak zahadaŭ rabić seks-koŭč ź Biełarusi

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić