Dni kultury Šviecyi ŭ Biełarusi'2011 raspačnie fołk-hurt «Hedningarna».
Dni kultury Šviecyi ŭ Biełarusi'2011 raspačnie fołk-hurt «Hedningarna». Kancert pačniecca a 19-j hadzinie ŭ Pałacy kultury vieteranaŭ (vuł. Ja. Kupały, 21). Košt kvitkoŭ: 25.000 — 40.000 rubloŭ.
13 maja raspačynajucca Dni kultury Šviecyi ŭ Biełarusi'2011. Adkryje fiestyval fołk-hurt «Hedningarna». U pierakładzie z šviedskaj movy «Hedningarna» aznačaje «pahancy», «jazyčniki».
Hurt zasnavany ŭ Šviecyi ŭ 1988 hodzie multyinstrumientalistami Andersam Stejkam, Bjornam Tolinam i Cholbusam Tote Matsanam i hučna zajaviŭ pra siabie ŭ 1989 hodzie adnajmiennym debiutnym instrumientalnym albomam «Hedningarna». Potym pabačyli śviet albomy «Kaksi!» (1992), «Tra» (1994), «Fire» (1996), «Hippjokk» (1997) i «Karelia Visa» (1999).
Muzyki, surjozna zachaplajučysia šviedskaj i finskaj fołk-muzykaj, talenavita splatajuć tradycyjnaje hučańnie z elektronnym. Taki efiekt dasiahajecca arhaničnym spałučeńniem narodnym instrumientaŭ z hi-tech technałohijami typu sintezataraŭ i sempleraŭ. Ciažki, časam žorstki huk «Hedningarna» mocna ŭražvaje, asabliva na vialikich žyvych kancertach, a taksama prymušaje zadumacca. Lutni i elektrahitary, drymba i sintezatar nahniatajuć zmročnaść hučańnia, usio achutvajecca ciomnymi hukami barabanaŭ. Mnohija pieśni pabudavanyja na bicie ciažkaha roku, jaki supravadžacca miełodyjaj vietru, šumam matoru.
U 2003 hodzie hurt vypuściŭ kampakt-kampilacyju «1989-2003» i paśla vychadu ź jajaho skałdu finskich vakalistak, jakija dałučylisia da hurta ŭ 1991 hodzie, znoŭ zrabiŭsia čysta instrumientalnym kalektyvam.
Padrabiaznuju prahramu Dzion kultury hladzicie TUT.
-
Pastavić namiot — ad 70 rubloŭ, šaŭrma pa 20, duš za 10: jak sielota prachodzić Viva Braslav
-
«Ty začapiła maju radzimu — i heta podła». Repierka ź Biełarusi zapisała adkaz Instasamcy. Moładź ciapier masava zdymaje pad jaho tyktoki
-
Chodzić lehienda, što Ozi Osbarn adkusiŭ hałavu žyvomu kažanu. A što ž adbyłosia nasamreč?
Kamientary