Pesimistyčnyja manalohi barda pamiž pieśniami zasmucili. Kali hety adradženiec rasčaravaŭsia ŭ žyćci, to na kaho raŭniacca?
Pesimistyčnyja manalohi barda pamiž pieśniami zasmucili. Kali hety adradženiec rasčaravaŭsia ŭ žyćci, to na kaho raŭniacca?
17 śniežnia ŭ Domie Vańkovičaŭ prajšoŭ kancert barda Andrusia Mielnikava. Pasłuchać niačastyja vystupy Mielnikava sabrałosia čałaviek tryccać. Abrany im plan tvorčaj sustrečy — raspoviad ab žyćci ŭ chranalahičnym paradku, pačynajučy z 1987 hodu — daŭ zrazumieć, što śpiavak choča vykazacca na publicy. U Homieli, dzie jon žyvie, hetaha brakuje. Bard, jakoha ŭjaŭlaŭ značna starejšym, pradstaŭ
Imia Mielnikava ŭ pačatku
Sa śpievaŭ Mielnikava, a taksama Sokałava-Vojuša, pačynaŭsia moj šlach da biełaruščyny. Byŭ 1999 hod. Tolki prajšli alternatyŭnyja vybary prezydenta. U adnaho znajomaha pačuŭ «Prodraźviorstku» ŭ vykanańni Mielnikava. Stała śmiešna z hukaŭ truby (tak zdavałasia tady). A ciapier, na kancercie, ubačyŭ, što nijakaja to była nie truba — napružvańnie źviazak barda, i ŭvieś sakret.
Pesimistyčnyja manalohi Andrusia Mielnikava pamiž pieśniami zasmucili. Kryŭdna stała za ludziej. Kali hety adradženiec rasčaravaŭsia ŭ žyćci, to na kaho raŭniacca. Čałaviek, jaki bačyć navakolle nie na prykładzie mienskich vulic, varty taho, kab da jaho prysłuchoŭvalisia.
Kamientary