Luby palityk, jaki bačyć šlach źviaržeńnia režymu nie tolki ŭ varyjancie «natoŭp zachoplivaje rezidencyju», adrazu traplaje pad padazreńnie ŭ «niačystaści».
Pavał Šaramiet niadaŭna ŭźniaŭ zaŭsiody papularnuju, biasprojhryšnuju i ŭdziačnuju dla žurnalista temu — pra ahientaŭ KDB siarod biełaruskaj apazycyi. Na fonie apošnich skandałaŭ z novymi viarboŭkami i presavaj kanferencyi aktyvistaŭ u Varšavie viečnaja tema nabyła novuju aktualnaść.
Pavodle lohiki Šaramieta (jakuju, zrešty, padzialajuć mnohija) — sapraŭdny apazycyjaner zaŭsiody budzie vystupać za źmienu złačynnaj ułady, a ahient specsłužbaŭ budzie tolki abaraniać uładu.Lohika pryhožaja, ale, skažam miakka, niebiezdakornaja. Niebiezdakornaja tym, što takim prostym jak vienik padychodam apryjory stavicca pad sumnieŭ lubaja pamiarkoŭnaja i niaprostaliniejnaja pazycyja.
Luby palityk, jaki bačyć šlach źviaržeńnia režymu nia tolki ŭ varyjancie «narodny natoŭp zachoplivaje rezydencyju», adrazu traplaje pad padazreńnie ŭ «niačystaści».Kali niechta z toj ci inšaj pryčyny nie vykazvaje zachapleńnia ad efektyŭnaści i nieabchodnaści masavych akcyjaŭ, to — «ź im uvohule ŭsio jasna».
Adnak ci nia varta zadumacca, što bolš prava na isnavańnie maje inšaja, advarotnaja, lohika? Jakraz mienavita pamiarkoŭny samastojny palityk moža bačyć nia tolki adzinuju pramuju i adzinuju słušnuju darohu — jon moža dazvolić sabie sumniavacca, vybirać, aceńvać sytuacyju i navat, o Boža, iści na kampramisy. Raskoša, jakoj nia mohuć dazvolić sabie ahienty — bo jany pavinny vyhladać adnaznačnymi, vyjaŭlać niepachisnaść svajoj radykalnaści.
Historyja śviedčyć, što časta najbolš radykalnyja idei aktyŭna i hučna vykazvajuć jakraz tyja, chto maje dazvoł «źvierchu» ich vykazvać. Nie pieraličyć vypadkaŭ u historyi roznych krainaŭ, kali mienavita samyja radykalnyja struktury byli inśpiravanyja ŭładami i imi kantralavalisia.U darevalucyjnaj Rasiei ahienty achranki zabivali hubernataraŭ, pravakatary ŭznačalvali mitynhi.
«Ahient» nie baicca samych radykalnych lozunhaŭ — jon viedaje, što jamu za heta ničoha nia budzie.Jak žurnalist ja nieadnarazova naziraŭ, jak padbirajuć słovy redaktary hazet, kiraŭniki hramadzkich arhanizacyj, palityki ŭ svaich vykazvańniach ci interviju. I ja ich razumieju.
Stop, a zaraz davajcie padumajem, da jakich vysnovaŭ pryviadzie maja nibyta pierakanaŭčaja lohika? Ci nia kinie jana cień na samych bieskampramisnych zmaharoŭ z režymam, jakija nie bajacca vykazvacca, nazyvać rečy svaimi imionami, vystupajuć za samy radykalny sposab vyrašeńnia biełaruskaj prablemy?
Tamu, na maju dumku, adziny prymalny varyjant — spynić prajavy ahientamanii, jakija ŭsio roŭna ni da čoha nie pryviaduć. Sapraŭdnych ahientaŭ my nia znojdziem i tolki kiniem cień padazreńnia adzin na adnaho. Urešcie, moža, chtości i stavić takuju metu?
Kali b u Biełarusi była adkrytaja publičnaja palityka, toj samy abśmiajany ŭsimi publičny dyjaloh, kruhły stoł pamiž uładaj i apazycyjaj u ramkach pravavych pracedur, dyk tut ahientam KDB nie zastałosia b miesca. Usio było b jak na dałoni, pad videakamerami ciažej schavać sapraŭdnyja matyvy.
Pakul ža ahientamanija pieraŭtvarajecca ŭ trahikamedyju biełaruskaha raźlivu. U Fejsbuku ludzi pačynajuć mieracca tym, kolki razoŭ ich vierbavali.Niekatoryja dadumvajucca nazyvać ahientami tych kandydataŭ u prezydenty, jakija ciapier siadziać za kratami i jakich katujuć u zaścienkach — maŭlaŭ, ich admysłova tam katujuć, kab nabić im rejtynh, kab jany vyjšli i stali liderami apazycyi.
A voś mianie nikoli nie vierbavali. Až kryŭdna, ja stolki razoŭ u hałavie prakruciŭ svaje mahčymyja dziejańni, a vykarystać padrychtavany ekspromt niama nahody. Čamu? Nia viedaju, varyjantaŭ adkazu šmat — mahčyma, ja nie padpadaju pad niejkija ichnija praviły, moža, byŭ stračany čas, mahčyma, maje asabistyja charaktarystyki pakazvajuć im, što da mianie lepš nie padychodzić. Urešcie, moža vakoł mianie i tak užo chapaje ahientaŭ? A mahčymy i jašče adzin varyjant — ja ni na jakaje licha im nie patrebny.
Choć heta, apošniaje, naŭrad ci. Uspaminajecca, jak na adnoj presavaj kanferencyi niedzie ŭ 1996 hodzie, kali na takija padziei jašče zaprašali niezaležnych žurnalistaŭ, ja zadaŭ davoli doŭhaje i, jak mnie zdavałasia, davoli rezkaje pytańnie Łukašenku — niešta pra ahresiŭnaść jahonaj palityki. (Zaŭvažu, što ŭsie samyja žorstkija i krytyčnyja rečy, jakija ŭvohule možna skazać pra Łukašenku, ja skazaŭ nie ŭ
Pryznajusia, vielmi chaciełasia pabačyć hetyja papierki, jakija, napeŭna, razbuchli za hetyja hady. Pačytać spravazdačy, ubačyć znajomyja proźviščy, acanić styl i hłybiniu analizu.
Prynamsi, jość jašče adzin stymuł nabližać pieramohu demakratyi.
-
Tomas Viencłava: «Litva i Biełaruś nikoli nie varahavali. Heta redki vypadak dla adnosin dvuch narodaŭ»
-
Fiaduta — Kaleśnikavaj: Mašańka, ci viarniciesia na Miesiac, ci nie vučycie žyć tych, chto stamiŭsia nabivać huzy ad čarhovaha nastupańnia na hrabli
-
Minsku treba vydušyć ź siabie pravincyjnaść i viarnuć nachabstva i blask Vialikaha Horada
Kamientary