Mierkavańni2626

Pra ahientaŭ i ludziej

Luby palityk, jaki bačyć šlach źviaržeńnia režymu nie tolki ŭ varyjancie «natoŭp zachoplivaje rezidencyju», adrazu traplaje pad padazreńnie ŭ «niačystaści».

Pavał Šaramiet niadaŭna ŭźniaŭ zaŭsiody papularnuju, biasprojhryšnuju i ŭdziačnuju dla žurnalista temu — pra ahientaŭ KDB siarod biełaruskaj apazycyi. Na fonie apošnich skandałaŭ z novymi viarboŭkami i presavaj kanferencyi aktyvistaŭ u Varšavie viečnaja tema nabyła novuju aktualnaść.

Pavodle lohiki Šaramieta (jakuju, zrešty, padzialajuć mnohija) — sapraŭdny apazycyjaner zaŭsiody budzie vystupać za źmienu złačynnaj ułady, a ahient specsłužbaŭ budzie tolki abaraniać uładu.
Lohika pryhožaja, ale, skažam miakka, niebiezdakornaja. Niebiezdakornaja tym, što takim prostym jak vienik padychodam apryjory stavicca pad sumnieŭ lubaja pamiarkoŭnaja i niaprostaliniejnaja pazycyja.
Luby palityk, jaki bačyć šlach źviaržeńnia režymu nia tolki ŭ varyjancie «narodny natoŭp zachoplivaje rezydencyju», adrazu traplaje pad padazreńnie ŭ «niačystaści».
Kali niechta z toj ci inšaj pryčyny nie vykazvaje zachapleńnia ad efektyŭnaści i nieabchodnaści masavych akcyjaŭ, to — «ź im uvohule ŭsio jasna».

Adnak ci nia varta zadumacca, što bolš prava na isnavańnie maje inšaja, advarotnaja, lohika? Jakraz mienavita pamiarkoŭny samastojny palityk moža bačyć nia tolki adzinuju pramuju i adzinuju słušnuju darohu — jon moža dazvolić sabie sumniavacca, vybirać, aceńvać sytuacyju i navat, o Boža, iści na kampramisy. Raskoša, jakoj nia mohuć dazvolić sabie ahienty — bo jany pavinny vyhladać adnaznačnymi, vyjaŭlać niepachisnaść svajoj radykalnaści.

Historyja śviedčyć, što časta najbolš radykalnyja idei aktyŭna i hučna vykazvajuć jakraz tyja, chto maje dazvoł «źvierchu» ich vykazvać. Nie pieraličyć vypadkaŭ u historyi roznych krainaŭ, kali mienavita samyja radykalnyja struktury byli inśpiravanyja ŭładami i imi kantralavalisia.
U darevalucyjnaj Rasiei ahienty achranki zabivali hubernataraŭ, pravakatary ŭznačalvali mitynhi.
«Ahient» nie baicca samych radykalnych lozunhaŭ — jon viedaje, što jamu za heta ničoha nia budzie.
Jak žurnalist ja nieadnarazova naziraŭ, jak padbirajuć słovy redaktary hazet, kiraŭniki hramadzkich arhanizacyj, palityki ŭ svaich vykazvańniach ci interviju. I ja ich razumieju.

Stop, a zaraz davajcie padumajem, da jakich vysnovaŭ pryviadzie maja nibyta pierakanaŭčaja lohika? Ci nia kinie jana cień na samych bieskampramisnych zmaharoŭ z režymam, jakija nie bajacca vykazvacca, nazyvać rečy svaimi imionami, vystupajuć za samy radykalny sposab vyrašeńnia biełaruskaj prablemy?

Tamu, na maju dumku, adziny prymalny varyjant — spynić prajavy ahientamanii, jakija ŭsio roŭna ni da čoha nie pryviaduć. Sapraŭdnych ahientaŭ my nia znojdziem i tolki kiniem cień padazreńnia adzin na adnaho. Urešcie, moža, chtości i stavić takuju metu?

Kali b u Biełarusi była adkrytaja publičnaja palityka, toj samy abśmiajany ŭsimi publičny dyjaloh, kruhły stoł pamiž uładaj i apazycyjaj u ramkach pravavych pracedur, dyk tut ahientam KDB nie zastałosia b miesca. Usio było b jak na dałoni, pad videakamerami ciažej schavać sapraŭdnyja matyvy.

Pakul ža ahientamanija pieraŭtvarajecca ŭ trahikamedyju biełaruskaha raźlivu. U Fejsbuku ludzi pačynajuć mieracca tym, kolki razoŭ ich vierbavali.
Niekatoryja dadumvajucca nazyvać ahientami tych kandydataŭ u prezydenty, jakija ciapier siadziać za kratami i jakich katujuć u zaścienkach — maŭlaŭ, ich admysłova tam katujuć, kab nabić im rejtynh, kab jany vyjšli i stali liderami apazycyi.

A voś mianie nikoli nie vierbavali. Až kryŭdna, ja stolki razoŭ u hałavie prakruciŭ svaje mahčymyja dziejańni, a vykarystać padrychtavany ekspromt niama nahody. Čamu? Nia viedaju, varyjantaŭ adkazu šmat — mahčyma, ja nie padpadaju pad niejkija ichnija praviły, moža, byŭ stračany čas, mahčyma, maje asabistyja charaktarystyki pakazvajuć im, što da mianie lepš nie padychodzić. Urešcie, moža vakoł mianie i tak užo chapaje ahientaŭ? A mahčymy i jašče adzin varyjant — ja ni na jakaje licha im nie patrebny.

Choć heta, apošniaje, naŭrad ci. Uspaminajecca, jak na adnoj presavaj kanferencyi niedzie ŭ 1996 hodzie, kali na takija padziei jašče zaprašali niezaležnych žurnalistaŭ, ja zadaŭ davoli doŭhaje i, jak mnie zdavałasia, davoli rezkaje pytańnie Łukašenku — niešta pra ahresiŭnaść jahonaj palityki. (Zaŭvažu, što ŭsie samyja žorstkija i krytyčnyja rečy, jakija ŭvohule možna skazać pra Łukašenku, ja skazaŭ nie ŭ 2010-m i navat nie ŭ 1996-m, a ŭ 1994-95-m hadach, kali niekatoryja samyja zaciatyja ciapierašnija krytyki jašče pracavali ŭ jahonaj kamandzie.) Dyk voś zadaju ja svajo pytańnie i baču, jak Łukašenka hartaje niejkija papiery, i pačynaju razumieć, što heta majo daśje. «Nu voś, Vital, tvaje…» — pačaŭ Łukašenka, chmyknuŭ, padumaŭ — i, adkłaŭšy papiery, pačaŭ adkazvać, u svaim styli pieravodziačy strełki na ahresiŭnaść maich publikacyj u hazecie «Svaboda».

Pryznajusia, vielmi chaciełasia pabačyć hetyja papierki, jakija, napeŭna, razbuchli za hetyja hady. Pačytać spravazdačy, ubačyć znajomyja proźviščy, acanić styl i hłybiniu analizu.

Prynamsi, jość jašče adzin stymuł nabližać pieramohu demakratyi.

Kamientary26

Ciapier čytajuć

«Dla biełaruskich uładaŭ ja, chutčej, mahčymaść, a nie pahroza». Kaleśnikava dała vialikaje intervju Zołatavaj80

«Dla biełaruskich uładaŭ ja, chutčej, mahčymaść, a nie pahroza». Kaleśnikava dała vialikaje intervju Zołatavaj

Usie naviny →
Usie naviny

Ci škodna adkładać budzilnik?

U Hrecyi prapanujuć pieranakiravać reki dla zabieśpiačeńnia Afin vadoj

Tramp zajaviŭ, što ŭ Afhanistanie sajuźniki pa NATA adsiedžvalisia ŭ tyle. Vieterany ŭ Jeŭropie strašenna aburanyja16

Pavyšajuć taryfy na žyllova-kamunalnyja pasłuhi

Źjaviłasia VIDEA, jak francuzskija vajskoŭcy biaruć na abardaž tankier rasijskaha cieniavoha fłotu1

Apytańnie: bolš za pałovu jeŭrapiejcaŭ ličać Trampa «voraham Jeŭropy»20

Voś jak pracuje telehram-bot, z dapamohaj jakoha ŭzłamali žurnalista Kazakieviča1

Pad Hrodnam palaŭničych mabilizavali na adstreł vaŭka8

«Voś hladžu na termomietr — doma +13». Biełaruska z Kijeva raskazała, jak jaje siamja pieražyvaje hetu ciažkuju zimu3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Dla biełaruskich uładaŭ ja, chutčej, mahčymaść, a nie pahroza». Kaleśnikava dała vialikaje intervju Zołatavaj80

«Dla biełaruskich uładaŭ ja, chutčej, mahčymaść, a nie pahroza». Kaleśnikava dała vialikaje intervju Zołatavaj

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić