Śviet1717

Ukrainskaja apazicyja pojdzie na vybary adzinym śpisam

Błok Julii Cimašenki damoviŭsia pra adzinstva dziejańniaŭ z Frontam źmien i krajnie pravaj «Svabodaj».

Kiraŭniki apazicyi ŭračysta padpisali pahadnieńnie ab adzinstvie dziejańniaŭ na mitynhu ŭ Dzień sabornaści i svabody. Na histaryčnuju Safijskuju płošču Kijeva sabrałasia kala 20 tysiač čałaviek.

Na nastupnych vybarach Ukraina viartajecca da źmiašanaj vybarčaj sistemy.
Pałovu deputataŭ abiaruć pa partyjnych śpisach, druhuju — pavodle mažyratarnaj sistemy, u adnamandatnych vybarčych akruhach.

Apazicyja vybrała padvojnuju taktyku.
U mažarytarnych akruhach ad Abjadnanaj apazicyi budzie vystaŭlena pa adnym kandydacie. U toj ža čas partyjnych śpisaŭ budzie niekalki, bo elektarat nacyjanalistaŭ ciažka źjadnać z centrysckim.

U adzin błok złučylisia dziesiać apazycyjnych arhanizacyj. Samyja vysokija rejtynhi siarod ich majuć partyja źniavolenaj Julii Cimašenki «Baćkaŭščyna», a taksama Front źmien byłoha śpikiera Viarchoŭnaj Rady Arsienia Jacaniuka.
Prachadny barjer moža adoleć taksama pravanacyjanalistyčnaja «Svaboda» Aleha Ciahniboka.

U kaalicyju ŭvajšła taksama «Naša Ukraina» eks-prezidenta Viktara Juščanki.
Jana maje nizkuju papularnaść, ale ŭ jaje ŭvachodziać mnohija ŭpłyvovyja asoby, u tym liku były kiraŭnik śpiecsłužbaŭ (a jašče raniej — pasoł u Biełarusi) Nalivajčanka.

Dałučyŭsia da kaalicyi, choć i z zaściarohami, baksior Vital Kličko i jahonaja partyja «Udar».

Takim čynam, va Ukrainie adnoŭlenaje adzinstva nacyjanalna-demakratyčnych siłaŭ, jakoje isnavała pierad Aranžavaj revalucyjaj.

Praŭda, samy jarki lidar apazicyi, Julija Cimašenka, zastajecca ŭ turmie.
Jaje asudzili na 7 hadoŭ za škodu, što, nibyta, była naniesiena krainie padpisanymi joju hazavymi pahadnieńniami z Rasijaj.

Prezident Viktar Janukovič u svajoj pramovie na ŭračystym schodzie z nahody Dnia sabornaści i svabody rastłumačyŭ, čamu eks-premjerka pavinna zastavacca za kratami:
«Hetyja damovy pahražajuć nacyjanalnaj biaśpiecy, i tyja, chto padšturchoŭvaŭ Ukrainu da prorvy, pavinny nieści za heta adkaznaść pierad ukrainskim narodam». Janukovič paabiacaŭ, što 2012 hod stanie hodam zbližeńnia Ukrainy ź Jeŭrasajuzam.

Za 2011 hod rejtynh Partyi rehijonaŭ Viktara Janukoviča abvalna ŭpaŭ z 45 da 19%.
Za «Błok Julii Cimašenki» hatovyja hałasavać 21% vybarcaŭ. Front źmien nabiraje 13% hałasoŭ, partyja «Udar» — 6%, «Svaboda» — 5%.

Dźvie mienšyja partyi ŭradavaj kaalicyi: Kampartyja i «Mocnaja Ukraina» — majuć 6 i 5% padtrymki adpaviedna.

Kamientary17

Ciapier čytajuć

Zialenski ŭ Davosie: Kali b Jeŭropa dapamahła biełaruskamu narodu ŭ 2020-m, to ŭ Biełarusi siońnia nie było b «Arešnika»38

Zialenski ŭ Davosie: Kali b Jeŭropa dapamahła biełaruskamu narodu ŭ 2020-m, to ŭ Biełarusi siońnia nie było b «Arešnika»

Usie naviny →
Usie naviny

Dla achovy Mazyrskaha NPZ pastavili rasijski ZRK «Tor»23

U Biełarusi abmiežavali dla ŭsich mabilny internet. 30 hihabajtaŭ na miesiac na maksimalnaj chutkaści, a paśla abmiežavańni17

Čym niebiaśpiečny papularny fłešmob, jaki zavirusiŭsia ŭ sacsietkach3

Z Sankt-Pieciarburha zapuściać aŭtobus u haradski pasiołak na miažy Viciebskaj i Minskaj abłaściej2

VUP Biełarusi vyras u try razy mienš, čym płanavałasia. Čamu tak i čaho čakać ad 2026-ha?4

Za chabar zatrymali top-mieniedžara adnaho z najbujniejšych ahrapradpryjemstvaŭ Hrodzienskaj vobłaści3

Orban — pakul adziny ź lidaraŭ u ES, chto pahadziŭsia na členstva ŭ Radzie miru Trampa2

Niaviestka Bekchemaŭ. Što viadoma pra Nikołu Pelc, jakaja pasvaryłasia z Devidam i Viktoryjaj3

Maksim z Hrodna ŭ svaje 16 hadoŭ staŭ topavym hrumieram Biełarusi — voś jaho historyja1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Zialenski ŭ Davosie: Kali b Jeŭropa dapamahła biełaruskamu narodu ŭ 2020-m, to ŭ Biełarusi siońnia nie było b «Arešnika»38

Zialenski ŭ Davosie: Kali b Jeŭropa dapamahła biełaruskamu narodu ŭ 2020-m, to ŭ Biełarusi siońnia nie było b «Arešnika»

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić