U apošniuju subotu lutaha ŭ Tavarystvie Biełaruskaj Kultury ŭ Litvie (TBK) adbyłasia sustreča z dyrektaram viadomaha daloka pa‑za miežami Biełarusi liceja imia Ja.Kołasa Uładzimieram Kołasam, hetym razam adbyłasia ŭ Vilni prezientacyja jaho knihi «Los liceja», naładžanaja tavarystvam. Čakali i piśmieńnicu Volhu Ipatavu, ale ž tolki pad čas mierapryjemstva daviedalisia, što jana zachvareła i nia zmoža być z nami razam. Kožny chto zachodziŭ u TBK pytaŭsia ;»A ci budzie sp. Volha?» I byli rasčaravany admoŭnym adkazam, asabliva žurnalisty. Ich hetym razam było niamała; i z radyjo «Pałonija», i ź litoŭskaha radyjo i telebačańnia, biełaruskija žurnalisty,akredytavanyja ŭ Vilni.
Tradycyjna mierapryjemstva pačaŭ staršynia TBK Chviedar Niuńka, jon pradstaviŭ haściej. Uł.Kołas‑ hałoŭnaja asoba mierapryjemstva. Uražańniami pra knihu padzialiŭsia Chviedar Niuńka i aŭtarka hetaha dopisu. Kniha «Los liceja» aŭtabijahrafičnaja, častka historyi našaj Baćkaŭščyny,źviazanaja ź losam biełaruskaj movy i adukacyi na rodnaj movie. Čytaješ i ździŭlaješsia mužnaści vykładčykaŭ, navučencaŭ, i ŭpieršuju čarhu baćkoŭ, jakija nie zabrali svaich dziaciej, a razam zmahajucca i pieramahajuć.
Uł.Kołas raspavioŭ pra historyju ŭtvareńnia navučalnaj ustanovy, ab svaich paplečnikach i z honaram adznačaŭ što ŭsie vypuskniki liceja pastupajuć u VNU,pryjemna, što i maja vučanica Adela Dubaviec zakončyła licej, a ciapier drukujecca ŭ časopisie «Dziejasłoŭ». Nastupnaja pramoŭca‑ vykładčyca hieahrafii i zavuč liceja Iryna Sidarenka, jaje vychavancy zaniali na Suśvietnaj alimpijadzie ŭ Paŭdniovaj Afrycy treciaje miesca, adznačany liceisty pryzyvymi miescami i pa inšych pradmietach. Heta było ŭ 2002 hodzie. Zaraz licej znachodzicca ŭ składanych umovach, sprabujuć źlikvidavać. Umovy padpolnaha navučańnia. vučoby ŭ vyhnańni voś užo čatyry hady, u jakich apynuŭsia ŭ apošnija hady licej, z boku zdajucca niebiaśpiečnymi, ciažkimi i nienarmalnymi. Ale ž heta i jość mahčymaść pa‑sapraŭdnamu zmahacca, achviaravać dziela Praŭdy, Dabra i Spraviadlivaści, i mieć stolki siabroŭ‑ adnadumcaŭ, prychilkaŭ va ŭsim śviecie, i ŭ pieršuju čarhu ŭ Vilni. Razam‑siła. Ab hetym i kniha. U pryvatnaści Uł. Kołas piša:»Licej zdoleŭ utvarycca i zachavacca pierad usim dziakujučy tamu. što vakoł jaho ab»iadnała svaje namahańni vialikaja kolkaść ščyrych biełarusaŭ. Upeŭnieny; kali takoje adčuvańnie jednaści, prynaležnaści da svajho naroda, addanaści svajoj Baćkaŭščynie ab»iadnaje nas usich, biełarusy abaviazkova zdolejuć raźvitacca sa svajoj zmročnaj spadčynaj i adbudujuć narmalnaje, hodnaje i zamožnaje žyćcio. Heta i jość hałoŭny ŭrok, jaki ŭsim nam daje licej». A samaje hałoŭnaje‑ jość konkurs pastupajučych, jość žadajučyja vučycca, značyć jość i budučynia ŭ liceja, a jana źviazana ź Vilniaj, u jakoj užo častkova adbyvajucca lekcyi. Uraziła prysutnych i kancertnaja prahrama navučencaŭ u TBK, jany vykanali niekalki piesień, u tym liku i himn liceja, ale asabliva kranuła «Malitva» ŭ solnym vykanańni A.Varab»iova. Heta nie pieršaja i nie apošniaja sustreča ŭ licei.
Siabra TBK Aleś Adamkovič pradoŭžyŭ cykł lekcyj «Biełaruskija karani na Vilenščynie», jon raskazvaŭ pra ksiandzoŭ‑ aryjanaŭ, dapoŭniŭ raskaz pra biskupa Juryja Matuleviča. Źmiastoŭny artykuł pra Ju.Matuleviča z bahatym ilustravanym archiŭnym materyjałam Aleś Adamkovič źmiaściŭ u litoŭskaj histaryčnaj hazecie «VORUTA», žurnalistam jakoj źjaŭlajecca dakładčyk. Viadoma, siabry tavarystva paznajomisia z numarami hetaha hoda, aformlana padpiska ŭ biblijateku, a na mierapryjemstvie ŭsie žadajučyja mieli mahčymaść padpisacca biaspłatna na tydniovik.
Zala TBK upryhožana ŭ klasičnym styli: na stale, na ścianie vycinanki ŭ formie razhornutaj knihi. Dyzajnam i karmleńniem zajmajecca mastačka Chryścina Bałachovič.
Naprykancy imprezy prysutnyja atrymali knihu Uł.Kołasa «Los liceja» z aŭtohrafam aŭtara.Takija sustrečy duchoŭna ŭzbahačajuć,iadnajuć.
Kamientary