Łukašenkaŭcy nazyvajuć skandałam, što ich pierastali puskać u ES. Pry hetym sama Biełaruś maje daŭžezny «čorny śpis» zamiežnikaŭ nie pieršy hod.
Hod tamu na sankcyi ES i ZŠA Biełaruś adkazała Śpisam asobaŭ, jakim ujezd u Biełaruś zabaronieny albo niepažadany. Pavodle nieaficyjnaj infarmacyi, u jaho ŭvajšli bolš za 150 pradstaŭnikoŭ ES i ZŠA. Z druhoha boku,
u realnaści ŭ Biełarusi šmat kaho z zamiežnych palitykaŭ i pravaabaroncaŭ nie puskali daŭno: ad Niamcova da Anyškieviča.
U adroźnieńnie ad jeŭrapiejcaŭ, jakija dziejničajuć adkryta, biełarusy svajho śpisu nie ahałošvajuć. Asoby daviedvajucca pra jaho paśla padačy papier na vizu abo ŭvohule ŭ minskim aeraporcie. Pramilhnuła infarmacyja, što ŭ małoj Biełarusi śpis piersonaŭ non hrata daŭžejšy, čym u vialikaj Rasii.
Chto trapiŭ u śpis, daviedacca niemahčyma. Pres-sakratar Dziaržaŭnaha pamiežnaha kamiteta Alaksandr Ciščanka paviedamiŭ, što jaho viedamstva nie vydaje takuju infarmacyju na zapyty. I paraiŭ źviartacca ŭ Ministerstva zamiežnych spravaŭ.
Namieśnica ž načalnika ŭpraŭleńnia infarmacyi MZS Maryja Vańšyna zajaviła, što nie viedaje pra isnavańnie takoha śpisu.
«Naša Niva» sabrała pieralik asobaŭ, jakim admaŭlali ŭ vydačy biełaruskaj vizy. Inšym vizu vydavali, ale na miažy jaje anulavali. Kahości vysyłali ź Biełarusi paśla pryjezdu.
Voś niapoŭny śpis ludziej, jakim za apošni čas admaŭlali va ŭjeździe ŭ Biełaruś.
Markus Loninh, upaŭnavažany ŭrada FRH pa pravach čałavieka — admoŭlena va ŭjeździe, luty 2012;
Andrej Juraŭ, kiraŭnik Mižnarodnaj naziralnaj misii Kamiteta mižnarodnaha kantrolu za situacyjaj z pravami čałavieka ŭ Biełarusi — zabaranili ŭjezd u krainu, 2011;
Suchajr Biełchasen, prezident Mižnarodnaj fiederacyi pravoŭ čałavieka — admovili ŭ vydačy vizy, spasłaŭšysia na niepažadanaju prysutnaść u Biełarusi, kastryčnik 2011;
Šyryn Ebadzi, łaŭreatka Nobieleŭskaj premii miru — admoŭlena ŭ atrymańni vizy, kastryčnik 2011;
Astryd Zam, kiraŭnica Minskaha mižnarodnaha adukacyjnaha centra imia Johanesa Rau — ŭ Nacyjanalnym aeraporcie Minsk joj patłumačyli, što jana nieŭjaznaja, choć i maje vizu, sakavik 2012;
Jaŭhien Vapa, lidar polskich biełarusaŭ, hałoŭny redaktar haziety biełarusaŭ u Polščy «Niva» — anulavali vizu i pastavili piačatku ŭ pašpart z zabaronaj na ŭjezd;
Chviedar Niuńka, lidar biełarusaŭ Litvy — admoŭlena ŭ atrymańni vizy, červień 2011;
Marek Mihalski, deputat Jeŭraparłamienta ad Polščy — źniali ź ciahnika na miažy, žnivień 2011;
Uta Capf, dakładčyca Parłamienckaj asamblei ABSIE pa Biełarusi — admoŭlena ŭ atrymańni vizy, maj 2011;
Adryjan Sieviaryn, śpiecdakładčyk pa situacyi ŭ Biełarusi Kamisii AAN pa pravach čałavieka — admoŭlena ŭ atrymańni vizy, 2005;
Arturas Zuokas, mer Vilni (Litva) — admoŭlena ŭ atrymańni vizy, śniežań 2011;
Siarhiej Šupa, žurnalist Biełaruskaj słužby Radyjo «Svaboda» (Praha) — admovili ŭ vydačy biełaruskaj vizy, sakavik 2012;
Juryj Džybładze, siabra Rady pry prezidencie Rasii pa raźvićci hramadzianskaj supolnaści — na litoŭska-biełaruskaj miažy biełaruskija pamiežniki paviedamili, što jamu zabaronieny ŭjezd u krainu, 2011;
Šviedskija prafsajuźniki — anulavali vizy, vierasień 2011;
Januš Anyškievič, vice-staršynia Jeŭraparłamienta — nie prapuścili na biełaruskaj miažy, 2007;
Šeść čalcoŭ kamisii polskaha Sojma pa suviaziach z palakami za miažoj — admoŭlena va ŭjeździe ŭ Biełaruś, luty 2012;
Łars-Ovie Janhsan, kiraŭnik rehijanalnaj struktury Sacyjał-demakratyčnaj pracoŭnaj partyi Šviecyi — admoŭlena ŭ vydačy vizy, studzień 2012;
Karł Mortan Iviersan, Uiljam Niuhard, Tryhvie Oślund, pradstaŭniki narviežskaha PEN-Centra i Nils-Ivar Łarsen, pradstaŭnik dackaha PEN-Centra — nie atrymali vizy ŭ aeraporcie «Minsk-2», śniežań 2011;
Kanstancin Raucki, siabra ŭkrainskaha pravaabarončaha centra «Postup» — zabaranili ŭjezd u krainu, śniežań 2011;
Mary Mensan, šviedskaja pradstaŭnica arhanizacyi Sivil Right Defenders — admoŭlena ŭ atrymańni vizy, kastryčnik 2011;
Anie Bonde i Dajva Pietkiavičucie, narviežskija pradstaŭnicy fondu «Dom pravoŭ čałavieka» — admoŭlena ŭ atrymańni vizy, kastryčnik 2011;
Maryjana Roča, bielhijskaja pradstaŭnica Partnership for Human Rights — admoŭlena ŭ atrymańni vizy, kastryčnik 2011;
Bieryt Lindeman, pradstaŭnica Narviežskaha Chielskinskaha kamiteta — admoŭlena ŭ atrymańni vizy, kastryčnik 2011;
Antuan Biernar, hałoŭny vykanaŭčy dyrektar Mižnarodnaj fiederacyi pravoŭ čałavieka — admoŭlena ŭ atrymańni vizy, kastryčnik 2011;
Uładzimir Siańko, ukrainski pradstaŭnik Mižnarodnaj naziralnaj kamisii Kamiteta mižnarodnaha kantrolu za situacyjaj z pravami čałavieka ŭ Biełarusi — admoŭlena va ŭjeździe jak asobie, čyja prysutnaść niepažadanaja na terytoryi Biełarusi, vierasień 2011;
Nik Sterdzi i Lusi Eš, žurnalisty Bi-bi-si — u červieni 2011 im patelefanavali ź biełaruskaha pasolstva i paviedamili, što ich vizy anulavanyja;
Siabry Jeŭrapiejskaj narodnaj partyi — admovili ŭ vydačy viz, maj 2011;
Alaksandr Mamaj, daradca mera Pałtavy (Ukraina) — admoŭlena va ŭjeździe, maj 2011;
Juryj Isajeŭ, deputat Pałtaŭskaha haradskoha savieta — admoŭlena va ŭjeździe, maj 2011;
Ivan Kandracienka, rasijski pravaabaronca — departavany ź Biełarusi, krasavik 2011;
Maryna Capok, ukrainskaja pravaabaronca — biełaruskija pamiežniki źniali ź ciahnika, krasavik 2011;
Maksim Kicuk, ukrainski pravaabaronca — supracoŭniki Homielskaha pamiežnaha atrada paviedamili, što jaho proźvišča značycca ŭ bazie dadzienych z paznakaj «Ujezd zabaronieny», sakavik 2011;
Luboŭ Zacharava, Kaciaryna Karaścialova i Iryna Pajkačava, hramadzianki Rasii — zahadali pakinuć Biełaruś ciaham sutak u suviazi z uniasieńniem u śpis asobaŭ, čyja prysutnaść u krainie nie pažadanaja, maj 2011;
Alaksandr Mnacakanian, rasijski pravaabaronca — departavany ź Biełarusi, na 2 hady zabaronieny ŭjezd u krainu, maj 2011;
Viktoryja Hromava, rasijskaja pravaabaronca — departavanaja ź Biełarusi, na 2 hady zabaronieny ŭjezd u krainu, maj 2011;
Ina Sanhažyjeva, hramadzianka Rasii — admoŭlena va ŭjeździe ŭ Biełaruś u suviazi sa znachodžańniem proźvišča ŭ śpisach nieŭjaznych, 2011;
Volha Šamšur, hramadzianka Ukrainy — admoŭlena va ŭjeździe ŭ Biełaruś u suviazi sa znachodžańniem proźvišča ŭ śpisach nieŭjaznych, 2011;
Rejčeł Denbier, pradstaŭnica Human Rights Watch — admoŭlena ŭ atrymańni vizy, kastryčnik 2011;
Halina Rudnik, najstarejšaja supracoŭnica radyjo «Svaboda», jakaja žyvie ŭ Hiermanii — admoŭlena ŭ atrymańni vizy, kastryčnik 2011;
Kryścijan Cholm, deputat šviedskaha parłamienta — admoŭlena ŭ atrymańni vizy, sakavik 2011;
Łonhin Kamałoŭski, staršynia polskaha abjadnańnia «Wspólnota Polska» — nie puścili praź miažu, žnivień 2011;
Radzivon Marynič, karespandent rasijskaha telekanała «Dožd́» — zahadali pakinuć Biełaruś, maj 2011;
Ihar Karmazin, žurnalist haziety «Moskovskoij komsomolec» — departavali z krainy, kastryčnik 2011;
Mahdalena Kalinoŭskaja, supracoŭnica fondu «Institutum Orientalium» — departavanaja, 2011;
Kinha Ksionžak, supracoŭnica fondu «Institutum Orientalium» — departavanaja, 2011;
Julijana Hryniec, Andreas Šełchas, Janina Rolik, Hvida Chansien, Jan Chiendryk Krop, Katryn Chajnrych, Dorata Kabašeŭskaja, hramadzianie Polščy i Hiermanii — departavanyja za ŭdzieł u antyjadziernym pikiecie, krasavik 2011;
Michaił Kamianieŭ, namieśnik kiraŭnika Usieŭkrainskaj moładzievaj arhanizacyi «Fundacyja rehijanalnych inicyjatyvaŭ» — na miažy vysadzili ź ciahnika, krasavik 2011;
Ruta Łankininkajcie i Jonas Hryškonis, litoŭskija žurnalisty — na miažy anulavali vizy, žnivień 2011;
Žylvinas Abaravičus, načalnik adździeła mižnarodnych adnosinaŭ meryi Vilni — admoŭlena ŭ atrymańni vizy, śniežań 2011;
Chrystas Purhurydes, deputat kiprskaha parłamienta, pieršy namieśnik staršyni Kamiteta PARIE pa jurydyčnych spravach i pravach čałavieka — u 2009 hodzie padčas sustrečy pradstaŭnikoŭ PARIE kiraŭnik misii Biełarusi pry Radzie Jeŭropy Andrej Bušyła zajaviŭ, što palityk nie zmoža atrymać biełaruskuju vizu;
Ahnieška Ramašeŭskaja, dyrektar polskaha telekanała «Biełast» — admoŭlena ŭ atrymańni vizy, 2009;
Marta Šymańska, studentka kafiedry biełarusistyki Varšaŭskaha ŭniviersiteta — anulavali šmatrazovuju vizu i pastavili piačatku «va ŭjeździe zabaroniena», 2009;
Robiert Chort, hienieralny sakratar Šviedskaha Chielskinskaha kamiteta — admovili ŭ atrymańni vizy, 2009;
Joanna Kurač, supracoŭnica Šviedskaha Chielskinskaha kamiteta — admovili ŭ atrymańni vizy, 2009;
Marcin Uhła, hramadzianin Šviecyi, supracoŭničaŭ ź biełaruskimi pravaabaroncami — admovili ŭ atrymańni vizy, 2009;
Łukaš Byrski, pradstaŭnik niderłandskaha pasolstva ŭ Varšavie — admovili ŭ atrymańni vizy, 2009;
Devid Hamiltan, pradstaŭnik Nacyjanalnaha demakratyčnaha instytuta ŭ Kijevie — uniesieny ŭ śpis nieŭjaznych, 2009;
Estar Mahabi, aŭstralijskaja aktorka i Stefani Pan, amierykanskaja aktorka — nie ŭpuścili ŭ Biełaruś u aeraporcie «Minsk-2», prylacieli pa zaprašeńni «Svabodnaha teatra», 2008;
Karnelija Rabic, kiraŭnik biełaruskaj redakcyi radyjo «Niamieckaja chvala» — admoŭlena ŭ atrymańni vizy, 2008;
Kryścina Ojułand, vice-śpikier parłamienta Estonii — admoŭlena ŭ atrymańni vizy, 2008;
Kšyštaf Putra, vice-maršałak polskaha sienata — biez tłumačeńnia pryčyny raźviarnuli na miažy, 2007;
Robiert Tyškievič, deputat polskaha sojma — biez tłumačeńnia pryčyny raźviarnuli na miažy, 2007;
Hiha Bakieryja, deputat parłamienta Hruzii, naziralnik SND na vybarach prezidenta Biełarusi — admoŭlena va ŭjeździe, 2006;
Mirak Toda, słavacki žurnalist — admoŭlena ŭ atrymańni vizy, 2006;
Natalla Alaksiejeva, supracoŭnica Mižnarodnaha centra imia Ułafa Palme (Šviecyja) — nie dazvolili ŭjezd, 2007;
Alaksandr Padrabiniek, rasijski žurnalist, ahladalnik «Novoj haziety» — departavali;
Mikałaj Zbarašenka, aktyvist rasijskaj «Abarony» — departavali.
Kamientary