ROK-VOSIEŃ'99
Našy rok-zorki praviali leta chto ŭ hastrolach za miažoj, chto ŭ studyjnaj pracy, ale ŭsie jany rychtujucca da vosieńskich vystupaŭ
NRM
Pa vystupie na «Basoviščy'99» u lipieni muzyki «NRM» zastalisia ŭ Polščy, kab na adnoj z varšaŭskich studyjaŭ papracavać nad novym albomam. Sa słovaŭ Lavona Volskaha, novy albom eklektyčny i, u toj ža čas, jaho jadnaje ciažkoje hučańnie. Niekatoryja ź pieśniaŭ upieršyniu pakazvalisia tolki na «Basoviščy'99», ale bolšaść biełaruskija słuchačy mieli mahčymaść pačuć ciaham hodu na tych ci inšych kancertach u Biełarusi. Prezentacyja novaha albomu adbudziecca ŭ pieršaj dekadzie kastryčnika.
Siarod bližejšych vystupaŭ hurta — Miensk, 8 vieraśnia i Biełastok, 11 vieraśnia. A jašče «eneremaŭcy» majuć siurpryz dla svaich fenaŭ. Jany rychtujucca ŭziać udzieł u mižnarodnym festyvali perfomansu, jaki adbudziecca ŭ Miensku ŭ pieršaj dekadzie vieraśnia. 7 vieraśnia ŭ Pałacy Mastactvaŭ «eneremaŭcy» naładziać imprezu «z elementami muzyki», ale što mienavita — pakul sakret.
NEURODUBEL
Lider hurta Alaksandar Kulinkovič pravioŭ leta za padrychtoŭkaj novaha albomu «Varsinki i katyški». Akramia dźviuch piesień «Samaloty» i «S prazdnikam!», jakija prahučali sioleta na niekatorych imprezach, prahrama całkam novaja i nieviadomaja słuchačam. Prezentacyja albomu adbudziecca ŭ pieršaj pałovie vieraśnia. Sa słovaŭ Kulinkoviča, novy albom budzie tematyčnym praciaham papiaredniaha «Achotnika j Sajhaka», ale pa hučańni nablizicca da «rańniaha Dziubela», mienš «kamercyjnaha», čym «Sajhak», ale bolš «rastryndziajskaha». Što da kancertnaj dziejnaści, u suviazi z tym, što hurt raźvitaŭsia z svaim klavišnikam Maksam Ivašynym, idzie pošuk zamieny. Pakul dapamahać «dziubelam» budzie klavišnik «Kramy».
Ciaham leta hałoŭny biełaruski telerokier Anatol Viečar zrabiŭ dva klipy «ND» na pieśni «Samaloty» i «S prazdnikam!», jakija na pačatku vieraśnia źjavilisia ŭ prahramach «Biełaruski hit-parad» i «Akałada».
NOVAJE NIEBA
Skončyła padrychtoŭku da vychadu novaha CD-albomu pad nazvaj «Cepeliny». Kali nie ličyć zbornych aŭdyjokasety «Vybranaje» i kampaktu «Novaje Nieba», heta pieršaja prahrama pa trochhadovym maŭčańni hurta. Kasia Kamockaja tłumačyć takuju, dosyć vialikuju, piarervu padrychtoŭkaj da śviatkavańnia «nadzvyčajnaj kruhłaj daty». Siemdziesiat hadoŭ tamu ŭ berlinskaje nieba ŭźniaŭsia aerastat LZ 127 «Graf Zeppelin», jaki ździejśniŭ «Weltflug» — vakołśvietavy pieralot. Tady žychary «abiedźviuch Biełarusiaŭ» «hladzieli ŭśled jamu sa ździŭleńniem» i «mižvoli čakali Kaladaŭ»...
Dla Kasi Kamockaj muzyčnaje «čakańnie», jakoje pačałosia ŭ 1991 hodzie na ŭzor štorazovaha pošuku biblejskaha «Novaha Nieba», uvasobiłasia ŭ kankretnaj formie. Kasia ličyć dla siabie «Cepeliny» etapnym albomam: «Jon vielmi žorstki pavodle hučańnia, ciažej niama kudy... Dalej moža być tolki viartańnie da ramansaŭ ci eksperymenty ŭ pa-za-rokavych žanrach muzyčnaj sceny... U adroźnieńnie ad papiarednich, dosyć eklektyčnych pavodle muzyčnaha stylu i tekstaŭ albomaŭ, «Cepeliny» — kanceptualnaja prahrama».
Siarod dziesiaci pradstaŭlenych pieśniaŭ čatyry rymejki — «Łastaŭka» j «Załatyja kraty» na słovy Anatola Sysa, «Kotka» i «Novaje Nieba» na słovy Adama Hlobusa. U adroźnieńnie ad apošnich «Go Home» (1995) i «Maja Kraina» (1996), napisanych amal całkam na słovy Michała Aniempadystava, u «Cepelinach» try «novyja» aŭtary: Lera Som («Miesiac vierasień»), tekst Alesia Kamockaha pavodle vierša Visłavy Šymborskaj («Bomba») i debiut u jakaści «rok-tekstavika» aŭtara «Našaj Nivy» Taciany Śnitko (patencyjny hit «Vosieńskaja kałychanka dla krainy»). Taksama jość pierapracoŭka narodnaj kaladoŭki, tekst «rańniaha Aniempadystava» «Načnaja varta» i , viadoma, jahonyja ž «Cepeliny» — zahałoŭnaja pieśnia, jakaja daje nastroj i muzyčnuju afarboŭku dla ŭsiaho albomu.
Novaja prahrama ŭžo «abkatvałasia» na roznych kancertach u Biełarusi i pa-za jaje miežami. Najpierš dziakujučy pracy Słavy Korania «Novaje Nieba» zarekamendavała siabie jak «stały», «surjozny» i «kanceptualny» muzyčny prajekt. Miarkuju, mienavita praz hetyja vartaści ciažkaalternatyŭnyja «Cepeliny» jadnajucca z ramantyčna-artavym albomam — «Dziećmi Čornaha Horadu», jakim «Novaje Nieba» zajaviła pra siabie ŭ 1991 hodzie.
Prezentacyja «Cepelinaŭ» planujecca na kastryčnik — listapad.
ULIS
Rychtuje da vychadu novy albom. Lider hurta Słava Korań vybraŭ sabie cikavuju, ale składanuju pracu — rychtavać da vychadu dźvie prahramy — «Ulis»u i «Novaha Nieba». Časam žartujuć, što Słava piša spačatku dla Kasi, a paśla «kradzie» dla siabie. Nasamreč, kanceptualizmu i prafesijanalizmu Korania, daliboh, chopić na ŭsich. Pa vystupie na ŭhodkavym «Basoviščy» Korań zastaŭsia na «tvorčyja vakacyi» ŭ viadomym siarod biełaruskich i polskich art-ystaŭ siadzibie-asiarodku Lavona Taraseviča, što niepadalok ad Biełastoku. Uvosieni čakajem plonu pošukaŭ «karennaha» biełaruskaha «błukalnika»: novy albom «Ulis»u amal hatovy da vychadu.
KRYVI
Pry kancy žniŭnia «Kryvi» viarnulisia ź mižnarodnaha folkavaha festyvalu «Rownica'99», što na poŭdni Polščy. Naš hurt uvajšoŭ u trojku najlepšych, čyje solnyja vystupy tranślavali ŭ prostym efiry pa TV-kanałach Polščy i Čechii. Pa viartańni «Kryvi» praciahvajuć pracu nad novym albomam, jaki na siemdziesiat adsotkaŭ budzie składacca z novych, amal nieviadomych biełaruskamu słuchaču piesień, a taksama ź śviežych versijaŭ starych hitoŭ. Heta budzie live-prahrama, składzienaja ź sioletnich kancertnych vystupaŭ hurta ŭ Biełarusi, Polščy i Niamieččynie.
«Kryvi» praciahvajuć asvojvać muzyčnyja rynki Polščy i Niamieččyny, rychtujuć pramacyjnyja synhły dla tamtejšych FM-stancyjaŭ... Što da vystupaŭ u Biełarusi, treba čakać u listapadzie prezentacyi novaj prahramy, jakaja adbudziecca ŭ adnoj ź vialikich zalaŭ Miensku.
NARODNY ALBOM
«Supolny prajekt» planuje praciahnuć svajo tryjumfalnaje šeście pa Polščy. Paśla taho, jak letaś «Narodny Albom» hrymnuŭ u Biełastoku i Poznani, a sioletnim traŭniem sarvaŭ avacyi ŭ varšaŭskim «Teatry Malym», polskija entuzijasty «NA» z «Teatru Osmego Dnia» zaprašajuć «albomaŭcaŭ» u Lublin, dzie 6 kastryčnika raspačniecca tradycyjny teatralny festyval. Varta znajści mahčymaść i źjeździć na imprezu, pakolki «albomaŭcy» nikoli nie dublujuć svaich vystupaŭ — kožny raz prapanujuć aryhinalnuju versiju svajho «supolstva». Zrešty, u nas jość infarmacyja, što nia tolki palaki achvočyja ščyravać, kab spryčynicca da «biełaruskaha ekskluzyvu». Viadomy biełaruski režyser Mikałaj Pinihin zachapiŭsia idejaj zrabić z «Albomu» sapraŭdnuju teatralnuju dzieju.
Sieviaryn Kviatkoŭski
Kamientary