NAVINY KULTURY
Kasia sa ściaham
16 śniežnia horad-hieroj Babrujsk na zaprašeńnie mahiloŭskaha «Koła siabroŭ» dy miascovaje filii «Hramadzianskaha forumu» prymaŭ hurt «Novaje nieba». Kancert adbyŭsia, niahledziačy na... Bo niedzie ŭ darozie zatrymałasia była mašyna z aparaturaj. Ale ž «ludzi pryjšli, i jany ciabie lubiać. A za luboŭ treba płacić», — heta słovy Kasi Kamockaj, jakaja rychtavałasia ŭžo vyjści da słuchačoŭ, što bolš za hadzinu napružana čakali pačatku, i śpiavać bieź mikrafonu, pad zvyčajnuju akustyčnuju hitaru. Adnak, jość Boh na niebie i dobryja ludzi ŭ Mahilovie — aparaturu usio ž pryvieźli, i kancert adbyŭsia. Akramia «Novaha nieba» ŭ im brali ŭdzieł pradstaŭniki miascovaha muzyčnaha andehraŭndu — hurty «Šlach» i «Fluher», dla jakich hetaja impreza stałasia pieršym — i davoli paśpiachovym — vychadam na «vialikuju scenu». Vopleski, jakimi słuchačy vitali bieł-čyrvona-bieły ściah u rukach Kasi Kamockaj, stalisia najlepšym paćvierdžańniem jaje słovaŭ, što rok-muzyka sapraŭdy jość ci nie adzinym dasiahnieńniem Biełarusi za hady niezaležnaści.
A.S.
Baroka prydumali ŭ Biełarusi
Mastactvaznaŭca Alaksiej Chadyka vystupiŭ 18 studzienia ŭ Biełaruskim kalehijumie z sensacyjnaj lekcyjaj pra eŭrapiejski kantekst biełaruskaha mastactva. Pavodle jaho, niekatoryja elementy architektury baroka źjavilisia ŭ Biełarusi raniej, čym na Zachadzie. Aproč taho, Alaksiej abhruntavaŭ vysnovu svajho baćki, namieśnika staršyni BNF Jurja Chadyki, što ŭvieś avanhard XX st. pachodzić z unijackich abrazoŭ, lepšyja ŭzory jakich byli stvoranyja ŭ našym krai.
Dušeŭny viečar
«Śviaty Viečar 2000» prajšoŭ ŭ kancertnaj zali «Miensk» 21 studzienia. Heta było šoŭ, pra jakoje daŭno maryli nacyjanalisty. Anansavany j recenzavany «Našaj Nivaj» CD «Śviaty Viečar 2000» stvaraŭsia pry aktyŭnym udziele kamputaru. Ale ŭ «Miensku» «viečaroŭcy» hrali całkam nažyva, z drajvam. Nia dziva, što zala stajała na vušach ad pačatku da kanca imprezy. «Śviaty Viečar» — heta supolny prajekt «NRM», «Kryvi» i Alaksandra Pamidorava (Kryvašejeva). Znany ŭ Miensku jak viadučy muzyčnych prahramaŭ «Alfa-radyjo», ciapier Pamidoraŭ atrymlivaje novaje dychańnie na ŭłasna biełaruskaj scenie. U «Śviatym Viečary» jon pradstaŭlaje ŭłasnuju vytvorčaść — «Cud na Kalady». Klasyčny rep, klasyčnaja kaladnaja historyja pra toje, jak samotnyja ludzi znachodziać adzin adnaho. «Cud na kalady» — biassprečny chit. Sa słovaŭ Pamidorava, užo sioleta jon rychtujecca vypuścić solnuju prahramu. A jašče ŭ «Śviatym Viečary» zaśviaciŭsia vakalny duet «Dzieci». «Dziaciej» zavuć Jaŭhienija i Valeryja, jany pracujuć na padpieŭkach u «Kryvi», ale tych padpievak naźbirałasia ŭžo stolki, što varta dumać pra mahčymy samastojny prajekt. Jak by tam ni było, ale trymcieńnie dziciačych hałaskoŭ nadało «Śviatomu Viečaru» niepaŭtornuju dušeŭnaść.
Vinceś Kutrynka
Kamientary