Archiŭ

Pavał Sieviaryniec. Novyja hieroi Maładoha Frontu

№ 32 (189), 7 — 14 žniŭnia 2000 h.


 

Novyja hieroi Maładoha Frontu

 

Praciah dyskusii

 

Inšym razam karysna pačytać artykuł, poŭny asabistaje kryŭdy, pomślivaści j rasčaravanaści — taki, jaki ŭ minuły numar «NN» napisaŭ Loša Šydłoŭski. Atruta ŭ nievialikich dozach dla zdarovaha arhanizmu — medyčny preparat: asłablenuju zarazu ŭvodziać u cieła, kab jano zajmieła ŭstojlivy imunitet. Nieapraŭdana emacyjnyja acenki dy jarłyki vyjaŭlajuć najbolš niebiaśpiečnyja virusy i patrabujuć pa-aptekarsku dakładnaha analizu. Ale što jašče važniej, Lošava publikacyja daje padstavu našmat bolš vyrazna j jasna aśviacić pryncypova važnyja momanty, nie kranutyja ŭ «Novaj ery Maładoha Frontu» — i kančatkova rasstavić usie kropki nad «i».

 

Vobraz hieroja

Užo bolš za dziesiacihodździe ŭ nietrach biełaruskaha hramadztva varušacca hlabalnyja pieramieny, bałotna-drymotnaja, kalanijalnaja, niavierujučaja Sovietskaja Biełoruśsija nijak nia moža pieraŭtvaryccca ŭ Novuju Biełaruś, demakratyčnuju, eŭrapiejskuju i duchovuju. Apatyja, razdražnionaść, azłoblenaść u biełaruskim mohilniku SSSR dasiahaje piku. Pałova krainy ŭžo nienavidzić Łukašenku, ale pry tym rejtynhi apazycyjnych partyjaŭ i palitykaŭ zastajucca nizkija. Ludziam nie zastałosia ŭva što vieryć, jany bajacca, rasčaravalisia i stamilisia. Ludzi, chto padśviadoma, chto asensavana, prahnuć novaha.

Hieroi, narodžanyja ŭ savieckaj chłuśni j nianaviści, šukali vinavatych siarod žydamasonaŭ, specsłužbaŭ i tajemnych zmoŭščykaŭ. Adzinym vybaram dla ich byŭ vybar voraha, adzinym lozunham — «mačyć!». Takija hieroi pacichu nijakaviejuć i adychodziać — razam z kanańniem Imperyi zła. A novaja era kliča novych hierojaŭ.

Novyja hieroi — tyja, chto pryciahvaje ludziej nie chałodnym blaskam vačej i stalovaj nianaviściu, a duchovaj ciepłynioj, pałymianaj vieraju i ščyraj luboŭju. Tyja, chto nia ličyć svoj narod bydłam i moładź — debilizavanym natoŭpam, a adčuvaje ŭ pravale krainy ahulnuju biadu i ŭłasnuju vinu. Jany ŭmiejuć vysłuchoŭvać i spačuvać, jany viedajuć, što takoje pakajańnie i zdolnyja daravać, a nie «zabyvacca». Im viedamaja ŭsia hłybinia našaje ciemry, dla ich šmat što kaža vobraz Niamihi, i bieł-čyrvona-bieły ściah Chrysta ŭsprymajecca imi nia prosta jak skryvaŭleny bint, a balić jak asabistaja rana. Heta hieroi nia płoščaŭ i vulicaŭ, a čałaviečych dušaŭ i sercaŭ.

Novyja hieroi ździŭlajuć i biantežać tych, chto pryzvyčaiŭsia bačyć u zmroku. Bo Novaja Biełaruś nadychodzić jak dzień, śviežym i śvietapohladnym frontam novaje hieneracyi. Abnoŭlenaje, abudžanaje pakaleńnie raspraŭlaje plečy, pačuvajecca sapraŭdnym haspadarom, i heta ŭžo nie paetyčnaja «novaja ziamla» j navat nia rokavaje «Novaje Nieba» — heta žyvaja novaja era, 2000 hod ad Naradžeńnia Chrystova.

 

Novyja imiony

Kolišnija hieroi nacyjanalnaha ruchu, ramantyčnyja dyversanty j patencyjnyja terarysty, sychodziać — ich mianiajuć absalutna novyja ludzi. I dzie ž źjavicca novym hierojam, jak nie ŭ Maładym Froncie! Maładafrontaŭskaja kamanda siońniašniaha dnia daje ŭjaŭleńnie ŭžo nie pra bajavoje siabroŭstva ci ahulnaść idealohii, a pra duchovaje braterstva — jednaść najvyšejšaha paradku, jakaja trymaje cyvilizacyi j narody.

Mnohija z hetych imionaŭ užo znajomyja čytačam «NN», a inšyja, nie sumniajusia, jašče prahrymiać na ŭsiu krainu.

Heta Ženia Skočka, na rachunku jakoha 6 «palityčnych» kryminalnych spravaŭ za arhanizacyju masavych šeściaŭ, jaki praryvaŭ kardony i vyklikaŭ paniku ŭ mienskich rajadździełach — ciapier zajmajecca spartovymi prahramami ŭ najbujniejšym dabračynnym biełaruskim fondzie «Dzieciam Čarnobyla». Heta advažnaja Natalla Makovik, kiraŭnica Asacyjacyi Maładych Pradprymalnikaŭ, udzielnica praktyčna ŭsich apazycyjnych šlachoŭ i maršaŭ, jakoj daviałosia paspytać i vyklučeńnia z universytetu, i dubinki specnazu, i pastarunki — i voś jana z čaroŭnaj uśmieškaj daruje kvietki milicyjantam na Akcyi Lubovi i abiazzbrojvaje cicharoŭ šykoŭnymi, u nacyjanalny koler, strojami. Heta Loša Šein, jaki na maich vačoch, ryzykujučy žyćciom, pa-nad 15-metrovym prachonam vyviešvaŭ bieł-čyrvona-bieły ściah, u svaje 24 hady — pres-sakratar BNF, hałoŭny redaktar adnačasova maładafrontaŭskaha «Vieśniku», biuleteniu «Supolnaść» i «Navinaŭ BNF». Heta Alaksiej Čarniajeŭ, prahrammajstar i specyjalist u Internecie, stvaralnik sajtaŭ i biełarusizavanych infarmacyjnych praduktaŭ, zdolnych razburać režym i imperyju biez kryvi i zbroi, za klavijaturaj kamputara. Heta Andruś Kavaloŭ, nastaŭnik, staršynia Mahiloŭskaha MF, jaki, aproč usich mitynhaŭ, pikietaŭ i viečarynaŭ, sa svaimi siabrami, sabraŭšy bolš za 1000 novych podpisaŭ pa ŭsim horadzie, adnaviŭ papularny tralejbusny maršrut, a ciapier arhanizoŭvaje ŭ škołach biełaruskija klasy dla dziaciej miascovych maładafrontaŭcaŭ (užo padrastajuć). Heta Andrej Mialeška i Siaržuk Antusievič, lidery haradzienskaha Maładoha Frontu, kožny ź jakich u dadatak kiruje niekalkimi hramadzkimi arhanizacyjami. Heta Siaržuk Bachun, bieraściejski staršynia, jakoha, kali j zatrymlivajuć, dyk tolki z naradam aŭtamatčykaŭ — jon ža kiraŭnik turystyčnaha klubu dla «ciažkich» padletkaŭ. Heta Juraś Ziankovič, jaki za hod burlivaje dziejnaści litaralna napružyŭ usiu namenklaturu Mienskaha rajonu, zajmajučyja i haračaj vadoj u Ždanovičach, i biełaruskamoŭnaj adukacyjaj u vioscy Atolina, i maładziovym rucham u Kałodziščach — mienavita jon uvasablaje apazycyju dla miascovych uładnych kabinetaŭ, harsavietaŭ i vykankamaŭ. Heta Vital Stanišeŭski, jaki pierakładaje i vydaje suśvietnyja kinahity pa-biełarusku: «Advažnaje serca», «Piaty element», «Isus». Heta junaja mastačka Lija Kijko, jakaja ŭžo robić knižnyja ilustracyi dla vydaviectvaŭ, vernisažy na niezaležnickija śviaty j ahramadnyja maładafrontaŭskija raściažki dy transparanty — napiaredadni jubleju Naradžeńnia Chrystova jana svaimi rukami vyrazała 2000 biełych papiarovych aniolčykaŭ, kab upryhožyć Upravu Frontu. Heta viadomy muzyka Alaksiej Frałoŭ, adzin ź lepšych fahatystaŭ Eŭropy, aŭtar «Našaje Nivy», kiraŭnik choru «Adradžeńnie» i pastar kalvinskaje hramady ŭ Miensku. Heta «dy-džei Adradžeńnia», jakich užo bolš dvaccaci, staršyni rajonnych radaŭ, rehijanalnyja lidery j kiraŭniki satelitnych arhanizacyjaŭ... Jany na vačoch robiacca novymi hierojami Maładoha Frontu.

 

Viera i praŭda

A ciapier — pra samaje važnaje. U zhadanym artykule, na Lošavu biadu, chłuśnia zajšła nadta daloka. Vyrazy, jakija dazvoliŭ sabie Šydłoŭski na adras chryścijanaŭ — cyničnyja i pravakacyjnyja. Urešcie, u spekulacyjach vakoł viery i praŭdy nadyšoŭ čas rasstavić usio na svaje miescy.

Pa-pieršaje, kali ŭ Maładym Froncie pačali zajmacca duchovymi asnovami nacyjanalnaje idei, ja paličyŭ svaim abaviazkam abyści i abjechać najbolš viadomyja j biełarusizavanyja mienskija cerkvy: i pravasłaŭnyja chramy, i kaścioły, i pratestanckija malitoŭnyja damy. Byli i maładziovyja schody ŭ Arcykatedralnym kaściole Najśviaciejšaj Panny Maryi, i pajezdki ŭ pryharadnuju Ratamku, dzie miascovy baciuška časta słužyć pa-biełarusku, a raskład nabaženstvaŭ abaviazkova vyviešvaje na taraškievicy, i haściavańni ŭva ŭnijataŭ, i kalvinisckija słužeńni. Byli kanferencyi «Chryścijanskaje inicyjatyvy», dzie prysutničali śviatary j vierniki ŭsich isnujučych u Biełarusi kanfesijaŭ, u tym liku j supolnaści Jana Chryściciela, jakuju Loša nieviadoma čamu nazyvaje niezarehistravanaj sektaj.

Što da majoj asabistaj kanfesijnaj prynaležnaści (jakoj ja nasamreč — sic! — nia maju), dyk užo davodziłasia sustrakać na hety kont i zdahadki, i lehiendy, i anekdoty. U adnoj hazecie mianie nazyvajuć pałymianym pratestantam, u inšaj — zavočnym unijatam, niekatoryja znajomyja nie razumiejuć maich sympatyjaŭ da biełaruskamoŭnych pravasłaŭnych bratčykaŭ, a maja babula ŭsio pierapytvaje, ci ja ŭžo nie katalik, ci mo z baptystami chadžu («och, nia našaja viera»). Z pravasłaŭnaj siamji, farmalna ŭnijat, tearetyčna ekumenist, praktyčna pratestant — usio adno, prosta chryścijanin.

Paviercie, heta prosta cudoŭna — sustrakać Rastvo Chrystova spačatku ŭ Čyrvonym kaściole, a praz dva tydni ŭ Pietrapaŭłaŭskaj carkvie na Niamizie; słuchać propaviedź pra chryščeńnie ŭ baptystaŭ — i paŭsiul adčuvać vyraznuju jednaść Carkvy Chrystovaj! Nia viedaju, jak kamu, a dla mianie hałoŭnaje, što ŭ roznych chramach siarod roznych ludziej u kožnym imhnieńni prajmaje prysutnaść Najvyšniaha. Adziny Hospad Boh, adziny Duch, adzinaja sutnaść — i, urešcie, farmalnyja detali abradnaści abo bahasłoŭskija dylemy nie takija ŭžo j pryncypovyja ŭ hetym mory viery, lubovi j jednaści.

A naapošku — samomu Lošu. Prašu ciabie, nie šukaj vorahaŭ u Maładym Froncie. Kali štości zdarycca j nia budzie kamu dapamahčy — źviartajsia ŭ MF. Kali niešta dla siabie vyrašyš ci ŭ čymsi pieramieniśsia — nie sumniavajsia: u MF ciabie čakajuć ščyryja siabry. My pieražyvajem i molimsia za ciabie, niahledziačy ni na što, Boh lubić nas usich — i hrešnych, i praviednikaŭ, i ateistaŭ, i evanhielistaŭ, i starych siabraŭ, i novych hierojaŭ.

Pavał Sieviaryniec


Kamientary

 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

«Ja tolki adnaho chaču: kab vy pavieryli mnie znoŭ». Jak prajšła pieršaja akcyja Cichanoŭskaha ŭ Varšavie paśla vyzvaleńnia

«Ja tolki adnaho chaču: kab vy pavieryli mnie znoŭ». Jak prajšła pieršaja akcyja Cichanoŭskaha ŭ Varšavie paśla vyzvaleńnia

Usie naviny →
Usie naviny

Biełarusbank abmiažoŭvaje źniaćcie najaŭnych z kartak3

U Armienii aryštavali archijepiskapa i jašče 16 zmoŭnikaŭ1

4, 14 ci 114? U Kobrynie nie mohuć razabracca z numaram doma na fasadzie6

Kaciaryna Cichanava — nie prosta dačka Pucina. Jaje ličać mahčymaj pierajemnicaj11

«Niervovaje, tryvožnaje, niepalityčnaje. Hałoŭny hieroj — člen Savieta Respubliki». Volha Łojka prapanuje «Biełaruśfilmu» ideju kino3

U Maskvie mužčyny masava sprabujuć znajomicca, macajučy dziaŭčat za jahadzicy. Tak zahadaŭ rabić seks-koŭč ź Biełarusi24

Z 1 vieraśnia biełarusam, što jeduć u Łatviju, treba budzie zarehistravacca na śpiecyjalnym partale i zapoŭnić ankietu9

Śpiecsłužby pad vyhladam «druku simvoliki i ściahoŭ» sprabujuć padbić biełarusaŭ zamiežža pieradać svaje asabistyja źviestki2

Biełaruski turyst znojdzieny miortvym u voziery Šalen u Burhundyi

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Ja tolki adnaho chaču: kab vy pavieryli mnie znoŭ». Jak prajšła pieršaja akcyja Cichanoŭskaha ŭ Varšavie paśla vyzvaleńnia

«Ja tolki adnaho chaču: kab vy pavieryli mnie znoŭ». Jak prajšła pieršaja akcyja Cichanoŭskaha ŭ Varšavie paśla vyzvaleńnia

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić