naviny haspadarskija
UDVAJA PADARAŽEŬ haz dla nasielnictva — da 50,23 rub. za kubametar. Praŭda, dla haspadaroŭ kvateraŭ, u jakich niama hazavych ličylnikaŭ, cana hazu ŭzraście tolki ŭ 1,3 razu. U takich kvaterach z kožnaha žychara za haz buduć brać 476 rubloŭ u miesiac.
HAREŁKA PADARAŽEŁA na 4%. Ciapier plaška “Kryštalu-100” kaštuje 2460, “Biełaj Rusi” i “Kryštalu-luks” — 2540, “Biełaj Rusi — luks” — 2635 rubloŭ. Ahułam z pačatku hodu harełka “padskočyła” na 20,6%.
MINIMALNYJA ZAROBKI ŭ kamercyjnych firmach, zhodna z dekretam prezydenta, ciapier buduć raźličvacca pa taryfnaj sietcy dla biudžetnikaŭ. Dziaržava robić heta, kab źbirać bolej padatkaŭ. Kamersanty niaredka zanižajuć aficyjnyja zarobki, častku hrošaj vypłačvajučy praz “čornuju buchhalteryju”.
PAZYKI NACBANKU PATAŃNIELI na 2%. Ciapier tut dajuć kredyty pad 44% hadavych. Staŭku vyrašyli źmienšyć u źviazku ź nievialikim źnižeńniem inflacyi: za červień ceny ŭźnialisia na 1,4%.
KREDYT NA 95 MŁN. DALARAŬ dziela budaŭnictva novaha rudnika kala Čyrvonaj Słabady daje “Biełaruśkaliju” Mižnarodnaja kalijevaja kampanija. Rudnik, dzie majuć zdabyvać pa 6 młn. tonaŭ kalijevaj soli ŭ hod, adčyniać praz 8 hadoŭ.
PRASPEKT DZIARŽYNSKAHA PAŠYRAĆ da 8 pałosaŭ. Paśla rekanstrukcyi ŭ Malinaŭku puściać novy tralejbus — ad centru pa Dziaržynskaha, Jasienina da vulicy Rafijeva.
5 MYTNIAŬ ŹLIKVIDUJUĆ da vosieni — u Brasłaŭskim, Drysienskim, Voranaŭskim, Pastaŭskim i Aršanskim rajonach. Zamiest mytniaŭ tut buduć zvyčajnyja prapusknyja pasty — ź mienšym štatam i nižejšym statusam. Dla ludziej, što majuć pierajaždžać miažu, ničoha nia źmienicca.
NA 17,6% PAVIALIČYŬSIA ekspart pasłuh biełaruskich arhanizacyj za studzień-travień u paraŭnańni z analahičnym peryjadam letaś. Popyt za miažoj najpierš mieli našy transpartniki, budaŭniki i suviazisty. Ahułam pasłuhaŭ pradali bolš čym na 450 młn. dalaraŭ.
3659 zamiežnych pradpryjemstvaŭ pracujuć u Biełarusi. 13,5% hetych paradpryjemstvaŭ stvoranyja z udziełam polskaha kapitału, 13,3% — niamieckaha, 12,9% — amerykanskaha, 10,8% — rasiejskaha, 7,9% — litoŭskaha.
ZAPAZYČANAŚCI ZA ELEKTRYČNAŚĆ pradpryjemstvy lohkaj pramysłovaści mohuć spłačvać da 2004 h. Adterminoŭku dali pradpryjemstvam “Dyvany Bieraścia”, viciebskamu KIMu, viciebskamu futravamu kambinatu, baranavickaj abutkovaj fabrycy i aršanskamu lnozavodu.
MYT NA IMPART LESU maje padvysić Polšča. Urad hetaj krainy ćvierdzić, što sioleta ŭrahany pavalili stolki lesu, što jaho niama jak pierapracavać.
ŚPIOKA I ŬRAHANY ČASTKOVA ŹNIŠČYLI 144 tys. hiektaraŭ zbožža (heta, kali ličyć adnym vialikim polem, vyjdzie zahon 100 na 14,4 km). Najbolš ad stychii paciarpieli Homielščyna i Bieraściejščyna.
90 MŁN. DALARAŬ zavinavacilisia kałhasy i saŭhasy za benzyn i dyzpaliva. Sioleta ŭrad zadarma daść na pasiaŭnuju tolki 6 tys. ton dyzpaliva, abo 2% ad patrebnaha abjomu. Astatniaje haspadarki musiać kuplać.
S.I.
Kamientary