Archiŭ

Chto jon, novy prezydent Indyi?

№ 28 (290), 26 lipienia 2002 h.

Chto jon, novy prezydent Indyi?

Musulmanin, idał induistaŭ. Militaryst, jaki apeluje da idejaŭ Machatmy Handzi. Piajun miru dy spahady i stvaralnik indyjskaj atamnaj bomby. Inžyner, filozaf, paet. Abduł Kałam, adzinaccaty prezydent Indyi.

Natoŭpy tancujuć na vulicach, pačuŭšy, što jon budzie prezydentam.

Zusim jak u traŭni 1974-ha, kali Indyra Handzi abviaściła pra vybuch pieršaj indyjskaj atamnaj bomby. I jak u traŭni 1998-ha, kali paśla doŭhaha pierapynku ŭrad premjera Atała Bichary Vadžpai zładziŭ seryju ź piaci padziemnych jadziernych vyprabavańniaŭ, pravakujučy da taho samaha Pakistan.

U hety taki važny dla Indyi momant, kali pad vysachłaj ziamloj Radžastanu adbyvajecca rasščaplalnaja reakcyja (a ślapyja cialaty ŭ vakolnych vioskach naradžajucca dahetul), najvažniejšaja persona na atamnym palihonie — taŭsmaty musulmanin z doŭhimi sivymi vałasami i ŭzaranym zmorščynami tvaram. Abduł Kałam, kiraŭnik prajektu. Na hałavie ŭ jaho kapialuš nepalskich hurkchaŭ, jon prypluščvaje vočy i marmyča pad nos: “Pašyraju dalahlady navuki ci stvaraju zbroju masavaha źniščeńnia?”

Nie mižnarodnaja sytuacyja zmusiła Indyju ŭstupić u atamny klub, ale praha pakončyć sa stahodździami pryhniotu: heta było pratestam suprać pahardy da miljardnaha narodu, uvarvańniem u elitarny salon. I narod ščyra zadavoleny prezydentam, jakomu naležyć nia tolki honar być baćkam taho vybuchu, ale i śmiełyja słovy pra toje, što Indyja — vialikaja kraina, a jaje žychary — samyja zdolnyja pad soncam. Što možna zasiejać pustyni, aśviatlić vioski, pierabudavać chałupy ŭ damy, najeścisia ŭvolu. Treba tolki zachacieć.

“Maryć, maryć, maryć…” — heta adna z ulubionych mantraŭ Abduła Kałama. Hety vučony-filozaf zrabiŭsia nacyjanalnym hierojem Indyi, žyvym paŭboham. Heta ŭ jahonym abliččy syšoŭ na ziamlu Trymurci, klasyčnaje ŭvasableńnie bahoŭ induizmu, što łučyć u adnym rysy stvaralnika Brachmy, źniščalnika Šyvy i zastupnika žyćcia Višnu.

Ad hazetaŭ da rakietaŭ

Jon naradziŭsia 70 hod tamu ŭ Ramešvaram, rybackim pasiołku na vuzieńkim paŭvostravie ŭ paŭdniovaj častcy krainy. U pradaŭnija časy, kali bahi zamiest rakiet karystalisia bliskavicami, paŭvostraŭ byŭ pierašyjkam, jaki złučaŭ Indyju z Cejlonam. Adtul boh Rama raspačaŭ apisany ŭ “Ramajanie” pachod suprać demana Ravanie.

Kałamaŭ baćka byŭ starastam vioski. Jon pabudavaŭ niekalki čaŭnoŭ i pieravoziŭ imi pilihrymaŭ da atočanaj vadoj śviatyni ci matrosaŭ na pryšvartavanyja pablizu karabli. Na čas induisckich śviataŭ pazyčaŭ svaje čaŭny miascovym braminam. Tyja ładzili na ich płyvučyja ałtary z rasfarbavanymi ŭ jarkija kolery fihurami śviatych i hirlandami nahotkavych viankoŭ. Adnaho razu platforma pierakuliłasia, i Kałamaŭ baćka ŭłasnymi rukami vyratavaŭ induskaha boha ad hibieli ŭ hłybiniach akijanu. Musulmanie dy induisty žyli tady ŭ dobraj zhodzie.

Abduł Kałam — małodšy ŭ siamji. U dziacinstvie jon byŭ cichim chłopčykam, apantanym knihami. Nivodzin z troch jahonych bratoŭ nia skončyŭ navat škoły, a Abduł Kałam pastupiŭ na avijacyjna-inžynerny fakultet Techničnaha instytutu ŭ Madrasie. Kaža, što z malenstva jaho začaroŭvaŭ palot čajek. U 1958 h. Abduł robicca supracoŭnikam NDI abaronnych technalohijaŭ. Praz dva hady atrymlivaje stypendyju amerykanskaha Aerakaśmičnaha ahienctva. U 1980-m jahonaje kanstruktarskaje biuro zapuskaje na arbitu spadarožnik. Indyja robicca piataj krainaj śvietu, jakoj udajecca taki fokus. Nieŭzabavie paśla hetaha Kałam uznačalvaje prahramu rakietnaha budaŭnictva. U 90-ch raspracoŭvaje jadziernuju zbroju. Paśla ŭdałych vyprabavańniaŭ 1998 h. na chvali pośpiechu jon robicca daradcam premjer-ministra pa navucy.

Supracoŭniki adhukajucca pra jaho: vietlivy, pracavity, chutki ŭ vyrašeńni kanfliktaŭ. Znachodzić čas dla pisańnia vieršaŭ i hrańnia na strunnym instrumencie vejena. Zdajecca, što navuka zamianiaje jamu relihiju. Na pytańnie ministra infarmacyi, jaki dzień najbolš spryjalny dla vyłučeńnia ŭ prezydenty, jon adkazaŭ, što “astranomija, a nie astralohija ruchaje śviet napierad”. Inšyja indyjskija palityki j biznesoŭcy rehularna źviartajucca da astrolahaŭ i varažbitoŭ.

Musulmanin z dušoj indusa

Prezydenta Indyi vybiraje na piać hod vybarčaja kalehija, jakaja składajecca z amal 5 tysiač deputataŭ štataŭ i ahulnanacyjanalnaha parlamentu. Dźvie asnoŭnyja funkcyi kiraŭnika dziaržavy — padpisvać uchvalenyja zakony i vyłučać kiraŭnika ŭradu. Kali ŭ indyjskaj palitycy daminavaŭ Nacyjanalny kanhres i dynastyja Neru—Handzi, rola prezydenta zvodziłasia da aficyjnych pajezdak i začytvańnia dakładaŭ pra stan dziaržavy. Mała chto z prezydentaŭ vykarystoŭvaŭ svaje kanstytucyjnyja paŭnamoctvy — zazvyčaj jany moŭčki pravodzili palityku ŭradu. Značeńnie instytutu prezydenctva pavialičyłasia, kali 10 hadoŭ tamu Indyja admoviłasia ad centralizavanaha kiravańnia ekanomikaj i dała bolšuju svabodu štatam. Kryzys najbujniejšych partyjaŭ i Kanhresu dy roskvit rehijanalnych partyjaŭ raspačali epochu federalizmu i vymušanych kaalicyjnych uradaŭ. Prezydent zrabiŭsia važnym hulcom na palityčnaj scenie.

Abduł Kałam byŭ kandydatam kampramisu. Nia ŭ tym sensie, što jon zadavalniaŭ usich, prosta ŭ im harmanična spałučałasia stolki vartaściaŭ, što mnohim było ciažka admovicca ad takoj kandydatury.

Vyłučyli jaho induisckija nacyjanalisty ź Indyjskaj narodnaj partyi (INP), jakaja kiruje ŭ Deli pry padtrymcy niekalkich socień rehijanalnych partyjek. U sytuacyi, kali INP prajhraje miascovyja vybary adny za druhimi, Kałamava papularnaść vielmi kaštoŭnaja. Va ŭmovach surjoznych kanfliktaŭ z Pakistanam čałavieka, jaki daŭ Indyi atamnuju bombu i paŭtaraje “My musim być dužyja”, možna tolki vitać. A kali kolkaść achviaraŭ induiscka-musulmanskich sutyčak u štacie Hudžarat nabližajecca da tysiačy i kali ŭrad usio čaściej vinavaciać u lehkadumnaj biaździejnaści, daručeńnie najvyšejšaj (farmalna) pasady musulmaninu pazbaŭlaje krytykaŭ arhumentaŭ.

Abduła Kałam nia vystaviŭ by kandydatury biaz zhody “Sanh Paryvar” — vialikadziaržaŭnaha nacyjanalistyčnaha ruchu. (INP, jakaja ŭźnikła jak jaho palityčnaje kryło, pad upłyvam premjer-ministra Vadžpai admoviłasia ad daŭnich namieraŭ zrabić Indyju “bolš indyjskaj”, adnak radykały jašče nie hublajuć na heta nadziei).

Čym musulmanin Kałam pryvabiŭ induisckich fundamentalistaŭ? Pa-pieršaje, jon, jak i jany, prychilnik militaryzacyi. Pa-druhoje, amal nikoli nie vykazvajecca ŭ abaronu mienšaściaŭ. Pa-treciaje, šanuje (i cytuje pa pamiaci) Bchahavat-Hitu, jak i Karan. “Heta musulmanin z dušoj indusa”, — skazaŭ pra jaho adzin ź lideraŭ INP.

Urešcie, induisty-radykały, zakłapočanyja niebiaśpiekaj isłamskaj demahrafičnaj bomby, marać, kab rešta viernikaŭ u Praroka naśledavała Kałamu — biaździetnamu staromu kavaleru.

Kałam-chłus

Jahonuju kandydaturu padtrymaŭ i Kanhres, najbolšy asiarodak apazycyi. Kałam — pradstaŭnik mienšaści, a Kanhres zaŭsiody kłapaciŭsia pra hałasy musulmanaŭ, chryścijanaŭ i nižejšych kastaŭ. “Čałaviek-rakieta” adkryta zajaŭlaje pra svaju prychilnaść da idei śvieckaści dziaržavy, dadatkovy plus — jahonaja palityčnaja neŭtralnaść. Suprać Kałama hałasavali tolki kamunisty.

Novy prezydent abychodzić adkazy na ciažkija pytańni, kožnuju prablemu padymaje z praktyčnaj płoskaści na abstraktnyja vyšyni. Misija, paklikańnie, patencyjał, mahčymaści — heta jahonyja ŭlubionyja słovy.

Pra kanflikt z Pakistanam jon kaža: kali dziaržavy Eŭropy paśla šmatlikich vojnaŭ navučylisia supracoŭničać adna z adnoj, dyk praz dva-try dziesiacihodździ indyjski subkantynent mo taksama budzie na heta zdolny. Na pytańnie pra sutyčku ŭ Hudžaracie adkazvaje, što hvałt i nianaviść u imia relihii — heta vialikaje zło.

Ci palepšyć treci ŭ historyi musulmanin-prezydent stanovišča hetaj 150-miljonnaj mienšaści ŭ Indyi? Ništo pra heta nia śviedčyć. Tak, jak jahony papiarednik K.R.Narajanan, pieršy prezydent Indyi ź najnižejšaj kasty “niedatykalnych”, nie palepšyŭ losu inšych “niaŭdała narodžanych”. Letaś Narajanan moh tolki nazirać, jak urad z pośpiecham damahajecca źniaćcia z paradku dnia Kanferencyi AAN suprać rasizmu pytańnia ab kastavaj dyskryminacyi. Najaŭnaść u indyjskim uradzie musulmanaŭ nie zaminaje relihijnym čystkam u Hudžaracie. “Symbaličnyja žesty, kali za imi nie stajać surjoznyja dziejańni, časta prynosiać bolej škody, čym karyści, bo stvarajuć uražańnie vyrašeńnia prablemy”, — piša Ra Ravišankar u štotydnioviku “Outlook”.

Presa raskapała staruju mianušku ciapierašniaha prezydenta: “Kałam-chłus”. U 60-ja jaho tak klikali kalehi ź instytutu, bo jon kantaktavaŭ z braminami i trymaŭsia ichnaj vehietaryjanskaj dyjety. Inšyja prypisvajuć jamu maniju vieličy: maŭlaŭ, jon zahadvaje nazyvać siabie “doktar Abduł Kałam”, choć jahonaja stupień dastałasia jamu za navukovyja zasłuhi, biez abarony dysertacyi.

M.V.Ramana z Prynstanskaha ŭniversytetu śćviardžaje, što Kałam maje zdolnaść padavać navat drobnyja dasiahnieńni jak vialikija pośpiechi, “pierafarbavaŭšy ich u nacyjanalnyja kolery”. Na jahonuju dumku, Kałanaŭ aptymizm miažuje z absurdam. “Jon paraiŭ pabudavać antyrakietny ščyt, taki, jaki planujuć stvaryć amerykancy ŭ ramkach prahramy “zorkavych vojnaŭ”, — kaža Ramana. — ZŠA vydatkavali miljardy dalaraŭ i ŭsio adno nia zdoleli hetaha zrabić”.

“Gazeta Wyborcza”

Praciah budzie.


Kamientary

 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

«Kałaŭra my nie pakryŭdzili»: stała viadoma pra novaje miesca pracy byłoha staršyni Nacbanka3

«Kałaŭra my nie pakryŭdzili»: stała viadoma pra novaje miesca pracy byłoha staršyni Nacbanka

Usie naviny →
Usie naviny

Na matč amatarskaj miedyjalihi ŭ Minsku pradadziena ŭžo 15 tysiač kvitkoŭ2

Ci paŭpłyvaje Kitaj na Łukašenku, kab polskaja miaža adkryłasia?20

Z pačatku hoda kolkaść biełarusaŭ u Litvie z dazvołam na pražyvańnie źmienšyłasia na 10%8

Žychary vioski pad Baranavičami paprasili ŭ čynoŭnikaŭ zaasfaltavać darohu. Tyja hienijalna vyrašyli prablemu12

Dziaŭčynu, čyj hołas hučyć u aficyjnaj viersii himna Biełarusi, asudzili za ŭdzieł u pratestach14

113‑hadovy kańjak, mieniu na francuzskaj i paŭtary tysiačy stałovych pryboraŭ. Jakim byŭ karaleŭski bankiet u honar Donalda Trampa6

Pry samym starym chramie Minska adkryli kaviarniu12

Biznes nie viedaje, jak zaraz dastavić tavary ź Jeŭrasajuza ŭ Biełaruś. Ceny na dastaŭku šakujuć25

«Tyranija znoŭ pahražaje Jeŭropie». U Łondanie adbyŭsia bankiet u honar Donalda Trampa

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Kałaŭra my nie pakryŭdzili»: stała viadoma pra novaje miesca pracy byłoha staršyni Nacbanka3

«Kałaŭra my nie pakryŭdzili»: stała viadoma pra novaje miesca pracy byłoha staršyni Nacbanka

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić