Hrošy na pałkavodca
U siarednich škołach Kryčaŭščyny idzie zbor srodkaŭ na ŭstalavańnie ŭ Miensku pomnika savieckamu maršału Hieorhiju Žukavu. Inicyjataram hetaj akcyi vystupiła kryčaŭskaja rada veteranaŭ. Administracyja navučalnych ustanovaŭ faktyčna prymušaje svaich padnačalenych zdavać hrošy.
U sadok — z bulbaj
Baćkam dziaciej, što naviedvajuć kryčaŭski dziciačy sadok №19, administracyja ŭstanovy prapanavała prynosić bulbu. Bo vostra nie chapaje charčavańnia. Pieršapačatkovy ŭniosak — 30 kh. Pa-roznamu znachodziać dziciačyja sadki Kryčaŭščyny vyjście ź niaprostaha stanovišča, u jakoje jany trapili z pryčyny deficytu rajonnaha biudžetu. Naprykład, vychavacielki j niani sadka №4 dva tydni adpracavali ŭ kałhasie na bulbie i takim čynam naźbirali nieabchodnuju dla dzietak kolkaść hetaha praduktu.
Andrej Kuźmin, Kryčaŭ
Muzej miž zavodam
i horadam
U Barani (Aršanščyna) padzialili ekspanaty haradzkoha muzeju. Toj naležaŭ kaliści byłomu vajskovamu radyjozavodu, što ciapier zaviecca firmaj “Los”, i pastupova vyras da adlustravańnia historyi ŭsiaho horadu. Rychtavałasia novaja ekspazycyja ŭ haradzkim Pałacy kultury. Ale ŭ pačatku hodu, dziela “azdaraŭleńnia” zaniapałaha hihanta radyjotechničnaj vytvorčaści, ekspanaty byli znoŭ pieraviezienyja na zavod. Adnačasova miascovaja vertykal pazbaviłasia ad dyrektara muzeju Viktara Michasiova, što byŭ kiraŭnikom štabu apazycyjnaha kandydata ŭ prezydenty na Aršanščynie. U žniŭni muzej, užo biez dyrektara, viarnuli horadu. Voś tolki naźbiranyja muzejnyja fondy byli padzielenyja zhodna z čynoŭnickim hustam, i častka ekspanataŭ zastałasia na zavodzie.
Michał Čarvinski, Viciebsk
Biblijateki biez hazet
U baranavickija biblijateki ū kastryčniku nie prychodzić nivodnaja hazeta ci časopis. U biudžecie horadu niama na heta hrošaj. Ułady abiacajuć niešta zrabić, kab z nastupnaha miesiaca čytačy, a heta ū asnoūnym pensijanery j małazabiaśpiečanyja ludzi, zdoleli čytać presu ū čytalniach.
Padatak na mabilnik
Baranavickija ūłady ūvieś čas uvodziać novyja padatki, kab choć niejak padtrymać haradzki biudžet. Hetym razam jany vyrašyli zdymać 5% z mabilnaj suviazi. Takim čynam planujecca da kanca hodu dadatkova atrymać kala miljona rubloū. Baranavickija ž karystalniki pejdžeraū i mabilnikaū buduć płacić niedzie na tysiaču rubloū bolš.
Rusłan Raviaka, Baranavičy
Zahinuła školnica
Na čyhunačnaj stancyi Kosava-Paleskaje (vioska Niachačava), zdaryłasia trahiedyja. Pa roznych kalainach išli nasustrač ciahniki — pasažyrski i hruzavy. Adzin ź ich śmiarotna traŭmavaŭ dziaŭčynu, što pierachodziła rejki. Achviaraj stała vučanica 10 klasy Zielenaborskaj škoły Volha Papłaŭskaja. Jana była adzinym dziciom u siamji.
Aleś Łaŭraniuk, Ivacevičy
Kamientary