Paviesialiła mianie dobra prapanova nazvać razetku j viłku łyčkaj dy tyčkaj. Cikava. Ale mušu zaŭvažyć, što słova «tyčka» ŭžo isnuje ź inšym sensam. Heta niejki kałok, jaki tykajuć na hradku, kab vilisia pavojnyja raśliny. Abo šost, jakim sadavinu źbivajuć. Abo papłavok, bujok. A jašče kazali pra taho, chto zadajecca: «Zadraŭ nosa — tyčkaj nie dastanieš». Ciapier słova «tyčka» ŭžyvajuć taksama adnosna tych viechaŭ u čyrvona-biełyja pałoski, jakija ŭzimku na ŭzbočynach daroh stajać, kab kraj darohi paznačyć. A jašče ja žartam nazyvaju tyčkaj televizijnuju vyšku. Hetaja metalovaja kanstrukcyja tyrčyć, by sapraŭdnaja tyčka. Ja tak i kažu — teletyčka!
A što da razetak dy viłak, dyk, moža, nia treba tak adprečvać toje, što majem. Słova «viłka» dla nas nie čužoje. Usie ŭ vioscy viedajuć, što takoje viłki, jakimi hnoj kidajuć. Padabienstva ž niejkaje jość. Tamu viłku možna pakinuć viłkaj. Darečy, jašče viłku nazyvali štekieram. Ale słova heta niamieckaje, a my chočam niečaha svajho, tak?
Razetku, na prykład polskaj dy anhielskaj movaŭ, možna nazvać prosta — «hniazdo». Prynamsi, i hetaje abaznačeńnie razetki dla palešukoŭ nia novaje. Ułasna ptušynaje hniazdo ŭ nas nazyvajuć kubłom.
Takim čynam, možna ŭtykać viłku (ci štekier?) u hniazdo. Jak vam?
Chaču dadać jašče paru słoŭ ź inšaj haliny. Ja mušu sutykacca z aŭtamabilnaj terminalohijaj. Tam taksama ŭsio zaniadbana. Dyk ja ŭžyvaju dla siabie niekalki novych słovaŭ, kab zamianić rasiejskija kalki. Aŭtamabilny remień — «pas». Dvorniki, što šybu vycirajuć, ja nazyvaju «vycirački», pavodle ich pryznačeńnia. A voś z padšypnikam daviałosia ciažkavata. Vielmi nie padabałasia mnie hetaje słova. Čujucca ŭ im šypy. A da samoha padšypnika nijak jany nie stasujucca. Palez ja tady ŭ słoŭniki i zaŭvažyŭ, što ŭ niekatorych movach u asnovie hetaha terminu jość słova «łožak», ci «łoža». Kruciŭ ja hetaje łoža na jazyku — ničoha nia vyjšła. Ale adnojčy niejak sama stvaryłasia kambinacyja z padšypnika i łoža — «padłoža». Tak ja ŭžo i pryzvyčaiŭsia da hetaha słova. Zdajecca, što jano daŭno ŭžo isnuje. Niejak ja prapanoŭvaŭ jaho ŭ hazecie «Naša słova». Dyk čytačy adhuknulisia stanoŭča.
Naprykancy chaču pažadać, kab «NN» praciahvała spravu reabilitacyi našaj movy. Heta i cikava, i nieabchodna.
Jaŭhien Salajčuk, Pinsk
Kamientary