Archiŭ

Heta nia naš sport

Bijatlon maje nadzvyčajnuju padtrymku z boku dziaržavy. Niezdarma ž ačolvać Federacyju bijatlonu daručajuć takim adkaznym ludziam, jak były kiraŭnik KDB Uładzimier Mackievič i ciapierašni — Leanid Jeryn. Ajčynnyja bijatlanisty šyroka viadomyja ŭ śviecie i niaredka zmahajucca za samyja vysokija pazycyi na mižnarodnaj arenie. U toj ža čas, za apošniaje dziesiacihodździe ŭ krainu z susiednich dziaržavaŭ było pryvieziena kala dvuch dziasiatkaŭ «hatovych» łyžnikaŭ-strałkoŭ. Hetaja palityka Minsportu atrymała ŭchvaleńnie Łukašenki. Čamu ŭ «biełaruskim narodnym sporcie» za Biełaruś vystupajuć adny varahi?

Pazaminułym uik-endam u narveskim Hałmenkolenie, što pobač z Osła, finišavaŭ apošni etap Kubku śvietu. Razam ź im skončyŭsia j niesupynny paŭhadavy maraton łyžnikaŭ-strałkoŭ. Skarbonku biełaruskaj kamandy papoŭniła adno treciaje miesca Ŭładzimiera Dračova ŭ honcy pieraśledu na 12,5 km. Zakanamierny vynik nia samaha ŭdałaha sezonu.

Vynikovaja tablica Kubku śvietu — najbolš abjektyŭny pakaźnik dasiahnieńniaŭ spartoŭcaŭ za hod. U jaho asnovie lažyć daskanałaja systema naličeńnia bałaŭ, jakija paśla finišu kožnaj z 26 kubkavych dystancyjaŭ 30 najlepšych spartoŭcaŭ atrymlivajuć u zaležnaści ad zaniataha miesca.

Uzrovień kankurencyi ŭ spabornictvach za Kubak śvietu nadzvyčaj vysoki. Hetak, u mužčyn zalikovyja ački zarabili 83 honščyki z 22 krainaŭ, u žančyn — 79 (24 krainy). Zvykła daminujuć bijatlanisty Narvehii, Niamieččyny i Rasiei. Astatnich, u tym liku i biełarusaŭ, dakładniej budzie adnieści da druhoha ešałonu. Dahetul najvyšejšym dasiahnieńniem našych bijatlanistaŭ zastajecca druhoje miesca Śviatłany Paramyhinaj pavodle vynikaŭ KS 1993—94 h.

U mužčynskim śpisie najlepšych bijatlanistaŭ planety samymi paśpiachovymi ź biełarusaŭ byli samyja stałyja — Uładzimier Dračoŭ i Aleh Ryžankoŭ. U žančyn stanovišča troški bolš aptymistyčnaje. Adrazu troje — Alena Zubryłava, Kaciaryna Ivanova, Volha Nazarava — trapili ŭ lik dvaccaci najmacniejšych. Adnak hałoŭny start sezonu — Čempijanat śvietu ŭ niamieckim Aberhofie — rasčaravaŭ biełaruskich amataraŭ bijatlonu.

Jak Papoŭ vypuściŭ paru

Hałoŭny start dla luboha atleta, jaki baronić kolery nacyjanalnaj zbornaj, — Alimpijskija hulni i suśvietnaje pieršynstvo. I tolki paśla ŭžo — kantynentalnyja čempijanaty, Kubki śvietu j inšyja kamercyjnyja spabornictvy ŭ zaležnaści ad vidu sportu i jaho raspaŭsiudžanaści ŭ tym ci inšym rehijonie.

Biełaruskija bijatlanisty raspačali hod sa ščytom. Za 15 dačempijanataŭskich startaŭ KS U.Dračoŭ trojčy traplaŭ na pjedestał i stolki ž u pieršuju dziasiatku, Aleh Ryžankoŭ taksama try razy byŭ u liku dziesiaci macniejšych. U estafecie našyja mužčyny mieli pieramohu i «srebra». Liderka žanočaj kamandy Alena Zubryłava zavajavała dva pryzavyja miescy (ź ich adna pieramoha) i 6 razoŭ finišavała ŭ «dziasiatkach», a dziavočaja estafetnaja čaćviorka ŭpieršyniu pieramahła.

Adnak da hałoŭnaha startu hodu biełarusy padyšli, vypuściŭšy ŭsiu paru, i zdoleli zavajavać usiaho adzin medal. Narešcie «streliła» Kaciaryna Ivanova, jakaja ŭsiaho druhi hod vystupaje za Biełaruś. Jana pryniesła «bronzu» ŭ spryncie. Najvyšejšymi dasiahnieńniami Ryžankova i Dračova stała 12-ja pazycyja, u Zubryłavaj — 4-ja. Abiedźvie estafety spynilisia taksama na 4-j prystupcy.

Dolu adkaznaści za pravał musiŭ uziać na siabie trenerski lahier. Jaho ačolvaje viadomy ŭ minułym bijatlanist Alaksandar Papoŭ. Niekalki hadoŭ tamu hetaje imia zhadvałasia ŭ źviazku z skandalnaj spravaj ab źniknieńni 40 tys. dalaraŭ, pryznačanych dla apłaty zamiežnaha trenirovačnaha zboru. Hrošaj tady tak i nie adšukali, a hałoŭny trener atrymaŭ usiaho tolki vymovu.

Nie ŭpieršyniu na hałoŭnym starcie sezonu biełarusy nia mohuć pakazać i pałovy taho, na što zdolnyja. Ciažka ŭjavić, kab alimpijski čempijon Papoŭ nia viedaŭ aksijomy: pieramahać kožny dzień niemahčyma. Kab vyjhrać hałoŭny start, treba achviaravać radavymi, bo siły i enerhija bijatlanistaŭ nie biaźmiežnyja. Tym bolej kali ŭ składzie kamandy na liderskich pazycyjach 38-hadovy Dračoŭ, 36-hadovy Ryžankoŭ i 31-hadovaja Zubryłava.

Kastuś Łaškievič

Kamientary

Ciapier čytajuć

Pieršaja viasna na voli. Nina i Uładzimir Łabkovičy raskazali pra svaju historyju kachańnia i žyćcio paśla turmy5

Pieršaja viasna na voli. Nina i Uładzimir Łabkovičy raskazali pra svaju historyju kachańnia i žyćcio paśla turmy

Usie naviny →
Usie naviny

Tramp abvinavaciŭ Tehieran va ŭdary pa iranskaj škole dla dziaŭčynak5

«Kche-kche». Kreml vypadkova apublikavaŭ nieadredahavanaje videavinšavańnie Pucina z 8 sakavika13

Łukašenka 8 sakavika pryjechaŭ u «Mak.baj» FOTY18

Chto ŭziaŭ novuju «Džyli» z sałona ŭ kredyt i praz hod-dva nie škaduje? Mierkavańni padzialilisia22

31‑hadovaha zavadčanina i aŭtamabilista z Rečycy asudzili za «sadziejničańnie ekstremizmu»1

Śviatłana Cichanoŭskaja nazvała biełarusak, jakija stali dla jaje prykładam19

U stalicy Kuviejta paśla ataki Irana zahareŭsia chmaračos1

«Nam nie patrebny ludzi, jakija ŭstupajuć u vajnu, kali my ŭžo pieramahli». Tramp rezka adkazaŭ Starmieru8

Kala pasolstva ZŠA ŭ Osła prahrymieŭ vybuch

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Pieršaja viasna na voli. Nina i Uładzimir Łabkovičy raskazali pra svaju historyju kachańnia i žyćcio paśla turmy5

Pieršaja viasna na voli. Nina i Uładzimir Łabkovičy raskazali pra svaju historyju kachańnia i žyćcio paśla turmy

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić