Archiŭ

Epocha tavaryša Kim Ir Sena

15 krasavika — najbolšaje śviata kamunistyčnaj Karei. Kraina adznačaje dzień naradžeńnia tavaryša Kim Ir Sena.

Pryniata ličyć, što «Vialiki Pravadyr, Sonca Nacyj, Maršał Mahutnaj Respubliki» naradziŭsia mienavita ŭ hety dzień. Pierakanaŭčych dokazaŭ taho niama. I ŭvohule, pra žyćcio vialikaha pravadyra karejskich pracoŭnych da taho času, jak jon im zrabiŭsia, my viedajem mała.

Upieršyniu imia Kim Ir Sen, što aznačaje «sonca ŭ paru najbolšaha źziańnia», stała šyroka viadoma ŭ 1937 hodzie. Heta byli najpahaniejšyja časy dla Karei. Kraina była akupavana japoncami. Karejcaŭ systematyčna pazbaŭlali ŭsiaho svajho: ziamli, bahoŭ, movy. U tym samym 1937 hodzie byŭ vydadzieny zahad, jaki abviaščaŭ, što Kareja kvitnieje ŭ braterskim sajuzie ź Japonijaj, i zabaraniaŭ usio, što mahło kamprametavać ideju karejska-japonskaj intehracyi: ad vyvučeńnia nacyjanalnaj historyi da publikavańnia źviestak pra haleču ŭ krainie.

Niaciažka ŭjavić, jakuju nianaviść adčuvali karejcy da svaich «starejšych bratoŭ» (tak aficyjna treba było nazyvać japoncaŭ). Adnak supracivu ŭ krainie na toj momant amal nie było. Tolki ŭ susiedniaj Mańčžuryi dziejničali partyzanskija ad-dzieły, jakija składalisia z karejskich emihrantaŭ, pieravažna kamunistaŭ. Adzin z takich adździełaŭ nazyvaŭsia ŭ honar svajho kamandzira «dyvizijaj Kim Ir Sena». Mienavita jon ačoliŭ samuju hučnuju akcyju karejskaj partyzanki — rejd na Pačchonba.

Nievialikaje miastečka Pačchonba na karejska-mańčžurskaj miažy by-ło atakavana 4 červienia 1937 h. hrupaj partyzan. I choć aperacyja nia mieła vynikaŭ, rezanans byŭ vialiki, bo ŭpieršyniu partyzanam paščaściła patrapić na terytoryju Karei. Karejec kinuŭ vyklik akupantam i zastaŭsia žyvy. Adno heta rabiła jaho ŭ vačach suajčyńnikaŭ uvasableńniem hieraizmu. Tak pačała składacca lehienda ab vialikim pravadyru. U tvar hieroja, adnak, mała chto viedaŭ. Tamu, kali praz vosiem hod u Pchieńjanie małady saviecki aficer karejskaha pachodžańnia byŭ adrekamendavany narodu jak hieroj Pačchonba, adrazu ž źjavilisia čutki, što adbyŭsia padman.

Poŭny varyjant artykułu čytajcie ŭ papiarovaj i pdf-versii "Našaj Nivy"

Usiasłaŭ Šaternik

Kamientary

Ciapier čytajuć

Pieršaja viasna na voli. Nina i Uładzimir Łabkovičy raskazali pra svaju historyju kachańnia i žyćcio paśla turmy5

Pieršaja viasna na voli. Nina i Uładzimir Łabkovičy raskazali pra svaju historyju kachańnia i žyćcio paśla turmy

Usie naviny →
Usie naviny

«Nam nie patrebny ludzi, jakija ŭstupajuć u vajnu, kali my ŭžo pieramahli». Tramp rezka adkazaŭ Starmieru8

Kala pasolstva ZŠA ŭ Osła prahrymieŭ vybuch

Izrail atakavaŭ hatel u centry Biejruta1

Jakija dačy ŭ biudžecie da $50 tysiač pradajuć u miežach MKAD-2

Dva dni dyjety na aŭsiancy. I što, jaki vynik?1

Žurnalistka «Sputnika» źviartajecca da Łukašenki: jaje syn pastupiŭ u Vyšejšuju škołu ekanomiki ŭ Maskvie, a doma na jaho zaviali kryminałku23

Były supracoŭnik «Bietery» zapisaŭ vialikaje videa pra heta anłajn-kazino. Ciapier u jaho prablemy ź milicyjaj8

U Minsku raźvitalisia z paetam Uładzimiram Karyznam, aŭtaram słoŭ da ciapierašniaha dziaržaŭnaha himna Biełarusi7

Chakiejny kłub «Dynama-Minsk» pravioŭ «žanočy matč» z padarunkami — i davieŭ zaŭziatarak da šalenstva5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Pieršaja viasna na voli. Nina i Uładzimir Łabkovičy raskazali pra svaju historyju kachańnia i žyćcio paśla turmy5

Pieršaja viasna na voli. Nina i Uładzimir Łabkovičy raskazali pra svaju historyju kachańnia i žyćcio paśla turmy

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić