Nasupierak usim zakonam pryrody asieńni Miensk nie spakojny: paŭsiudna adčuvajecca broŭnaŭski ruch. Na paviestcy — referendum. Horad uvieś rasklejeny j razmalavany — litaralna na kožnym kroku ahromnistyja plakaty; i nie saromiejucca, malujuć vybarčyja biuleteni j metrovymi litarami pišuć «Za»!
Zajšoŭ u adzin z kinateatraŭ zirnuć, što za filmy iduć, — dyk tam ledźvie nie samleŭ — na čatyroch metrach visić plakataŭ z 15. Pryčym zusim nia vybary ŭ PP anansujuć, a referendum. I ŭsio za adnaho kandydata. Pamier plakataŭ — nia ŭ kožnaha doma televizar z takim kineskopam staić…
Hledziačy na svaich adnahrupnikaŭ, z žacham ujaŭlaju, što mahło b być, kali b universytet znachodziŭsia nia ŭ Miensku i ja b u takim razie apynuŭsia ŭ roli inšaharodnika… Z adzinaccaci takich u majoj hrupie internat dali dvaim, pryčym apošniamu zusim niadaŭna i z takimi «bajami»… A ź infarmacyjnych stendaŭ tak viesieła ŭśmichajucca maładziony!
A kali ŭbačyŭ takoje bujstva farbaŭ na ścienach kinateatru, mižvoli padumałasia: u kolki hrošaj abyšłasia (i abychodzicca!) takaja palihrafija vyšejšaj jakaści? U kolki sapraŭdy patrebnych krainie rečaŭ hetyja hrošy možna było ŭkłaści!..
Aleś Kvitkievič, Miensk
Kamientary