Śviet66

Jeŭrapiejcy buduć uhavorvać Trampa pradać Ukrainie zbroju

Jeŭrapiejskija lidary spadziajucca, što zmohuć uhavaryć prezidenta ZŠA Donalda Trampa adnavić prodaž amierykanskaj zbroi Ukrainie. Pra heta piša The Washington Post sa spasyłkaj na troch jeŭrapiejskich čynoŭnikaŭ.

Donald Tramp. Fota: AP Photo/Mark Schiefelbein

Pavodle słoŭ krynic vydańnia, jość spadziavańnie, što kali Jeŭropa abo sama Ukraina voźmuć na siabie finansavańnie zakupak — naprykład, praz pazyki, — to Tramp moža dać zialonaje śviatło na pastaŭki ŭzbrajeńniaŭ.

Adnak heta rašeńnie zaležyć i ad jaho asabistych pažadańniaŭ: u kamandzie Trampa aścierahajucca, što takaja padtrymka Ukrainy moža vyklikać niezadavolenaść u Kramli i pieraškodzić mahčymym pieramovam z Rasijaj.

Tym časam u NATA miarkujuć, što pry ciapierašnim stanie Ukrainie chopić resursaŭ jašče prykładna na hod. Adnak ukrainskaja armija apyniecca ŭ vielmi składanaj situacyi, pieravažna abaraniajučysia, ź niedachopam srodkaŭ supraćpavietranaj abarony, tankaŭ i rakiet.

Raniej płanavałasja sustreča prezidentaŭ Ukrainy i ZŠA na samicie G7 u Kanadzie, dzie Uładzimir Zialenski chacieŭ abmierkavać pastaŭki zbroi. Adnak sustreča tak i nie adbyłasia. Pry hetym pradstaŭniki Kijeva vykazvajuć upeŭnienaść, što Tramp usio ž uchvalić prodaž uzbrajeńnia.

Kamientary6

  • Rienomie
    24.06.2025
    adnavic prodaž? čto to ja nie słyšał pro to čto ukraina pokupała zbroju. ona jeje połučała darom. jeśli chotiat kupiť niet problem. pokupajtie.
  • Roma
    24.06.2025
    kali Jeŭropa abo sama Ukraina voźmuć na siabie finansavańnie zakupak — naprykład, praz pazyki, — to Tramp moža dać zialonaje śviatło na pastaŭki ŭzbrajeńniaŭ.
    pazyki? kto budiet zyčic? jevropiejskaja strana ili ukraina? jeśli ukrana to nikakich postavok nie budiet.
  • Barmalej
    25.06.2025
    Jeŭropa, pračnisia , A ich prosta niama. U Jeŭropie nie vyrablajuć supraćpavietranyja rakiety ŭ patrebnaj kolkaści i nie buduć vyrablać dastatkova jašče šmat hadoŭ. Jak i tanki. Naprykład Litva zmoža nabyć 44 tanka Leapard u niemcaŭ z 2029 da 2034 hoda. To bok na bližejšyja 10 hadoŭ u ES vytvorčaściaŭ budzie nie chapać navat kab papoŭnić svaje arsienały. A pra rakiety niama čaho kazać, dalokabojnych rakiet u krainach jeŭropy nie vyrablajuć užo dziesiatki hadoŭ. Pieršyja rakiety, jakija mohuć bić dalej za 650 km. daj Boh kab zrabili praz 3 hady pieršyja štuki. Tak što na siońnia chutčej Ukraina moža vyrablać zbroju dla krain jeŭropy, u nich jość i rakiety i bieśpiłotniki. Mienavita ž tamu Pucin taki borzy, bo viedaje, što bližejšyja hady jeŭropie niama čym vajavać. Tamu vierahodnaść jaho napadu na byłtyjskija krainy ŭ nastupnym hodzie vielmi vysokaja.

Ciapier čytajuć

Pra Miełkaziorava ŭ jaho apošni dzień: «Było adčuvańnie, što jon stomleny, brakuje enierhii, rysy tvaru byli zapałyja»

Pra Miełkaziorava ŭ jaho apošni dzień: «Było adčuvańnie, što jon stomleny, brakuje enierhii, rysy tvaru byli zapałyja»

Usie naviny →
Usie naviny

Mikitu Miełkaziorava pakažuć u navahodnim kancercie «Biełsata»1

Hienierał-lejtenant Sarvaraŭ, padarvany ŭ aŭtamabili ŭ Maskvie, zahinuŭ11

Dva rasijskija źniščalniki byli źniščany padčas dyviersijnaj apieracyi na vajskovaj avijabazie pad Lipieckam — HUR

Učyniŭ samahubstva amierykanski akcior Džejms Rensan2

Haspadara taho samaha Muchtara ź sieryjała asudzili za palityku1

U Maskvie padarvany aŭtamabil. Papiarednie, u im byŭ hienierał-lejtenant Sarvaraŭ1

Tramp adklikaje 29 amierykanskich dypłamataŭ z zamiežnych pasolstvaŭ, u tym liku ź Jeŭropy

«My dasiahniem jaho abrańnia 48‑m prezidentam ZŠA». Udava i prychilniki Čarli Kirka padtrymali Džej Dzi Vensa2

Nieviadomyja raźbili partrety zahinułych kala budynka ambasady Biełarusi ŭ Vilni7

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Pra Miełkaziorava ŭ jaho apošni dzień: «Było adčuvańnie, što jon stomleny, brakuje enierhii, rysy tvaru byli zapałyja»

Pra Miełkaziorava ŭ jaho apošni dzień: «Było adčuvańnie, što jon stomleny, brakuje enierhii, rysy tvaru byli zapałyja»

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić