Archiŭ

Nacyjanalnaja chvaroba «žaba»

Haściavaŭ niejak na Lidčynie ŭ svajho dziadźki, što ličyć siabie spradviečnym palakam.

Nasuprać jahonaj chaty žyvie ksiondz, niedaloka — baročny kaścioł. Paśla dobraha stała my siadzieli ŭ dvary na łavie dy hutaryli. Temy razmovaŭ plalisia miž saboju dy narešcie zakranuli i palityku. Moj dziadźka tycnuŭ palcam na ksiandzoŭ padvorak i na poŭnym surjozie vymaviŭ:

— A voś hety, ty dumaješ, čaho z Polščy pryjechaŭ? Vižuje! Nataŭski špijon, napeŭna! Polša ž u NATO!

U vioscy prymajucca tolki dva telekanały…

Adnak sprava tut nie ŭ abmiežavańni infarmacyjnaj prastory. Byŭšy prykładna ŭ toj samy čas u Horadni, ja zajšoŭ da svaich siabroŭ-žurnalistaŭ, što pracujuć pry katalickich parafijach. Ličać siabie karennymi palakami. Pra padziei, źviazanyja z Sajuzam palakaŭ, mnie adkazali: «Tak im i treba. Ty viedaješ, jakija hrošy admyvalisia? Łukašenka dobra zrabiŭ, što pastaviŭ ich na miesca».

Voś hetkaja ŭ «nacmienšaści» biełaruskaja nacyjanalnaja chvaroba pad nazvaj «žaba». Taja, što dušyć…

Staŭleńnie našych palakaŭ da svajoj arhanizacyi moža padacca dziŭnym. Kudy padziełasia salidarnaść? Ale bolšaść polskich damoŭ i klubaŭ u zachodniebiełaruskich haradach naahuł uchililisia ad kanfliktu SPB z uładaju. Dla ich prymalnaje luboje kiraŭnictva: bolšaść klubaŭ isnujuć aŭtanomna, majučy svaje kantakty z polskimi haradami j arhanizacyjami. Tamu taja centralizacyja patrebna tolki dziela dziaržaŭnaj rehistracyi. Šarahovyja palaki naahuł sa ździŭleńniem pazirajuć na hetyja razborki. Dla ich hałoŭnaje, kab zadarma vazili ŭ Polšču dy dasyłali padarunki. Šmat chto ź ich navat pa-polsku nia ŭmieje.

Niekali za panskaj Polščaj tym, chto zapišacca palakam i prymie katalictva, u centry Baranavičaŭ davali płošču pad chatu. A padčas vajny tym, chto pajšoŭ u AK, płacili dalarami. Pryjšli saviety, i šmat chto z tych «palakaŭ» zapisaŭsia biełarusam. Ale šmat chto i zastaŭsia: takaja nacyjanalnaść davała chacia b maralnyja pieravahi. «Ja chamam nihdy nia byŭ!» — šmat razoŭ davodziłasia čuć ad paddataha elektaratu.

Kolišniaja palityka apalačvańnia ciapier adhuknułasia dosyć niepryjemna, bo biełaruskija rysy charaktaru ŭsio adno prajaŭlajucca padčas vyprabavańniaŭ.

Baranavičy

Kamientary

Ciapier čytajuć

Zorka brejkdansu ź Viciebska atrymaŭ 11 hadoŭ turmy ŭ Kitai. Što zdaryłasia?

Zorka brejkdansu ź Viciebska atrymaŭ 11 hadoŭ turmy ŭ Kitai. Što zdaryłasia?

Usie naviny →
Usie naviny

Stvaralnica znakamitaha biełaruskaha madelnaha ahienctva prakamientavała jaho zhadki ŭ fajłach Epštejna7

Paciapleńnie klimatu moža kardynalna zamarozić Isłandyju1

Źbirajuć padtrymku historyku Jurasiu Jurkieviču, u jakoha znajšli rak mozhu1

U Smalavičach try tydni bje haračy hiejzier

Brytni Śpirs pradała pravy na ŭsie svaje pieśni za $200 miljonaŭ2

Biełarus naładziŭ u Polščy vytvorčaść chatnich bunkieraŭ dla abarony ad rakiet i dronaŭ7

Ejsmant: Łukašenka nie zmoža palacieć na Samit miru ŭ ZŠA, bo pavietranaja prastora Jeŭropy dla jaho zakrytaja57

Uładalnik «MŁ Viciebsk» pra mety kłuba: Vyjhrać čempijanat, Kubak i Supierkubak, a taksama prajści ŭ hrupavy etap adnaho ź jeŭrakubkaŭ1

«Kamunarka» vypuściła cukierki dla mužčyn ź niečakanaj načynkaj4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Zorka brejkdansu ź Viciebska atrymaŭ 11 hadoŭ turmy ŭ Kitai. Što zdaryłasia?

Zorka brejkdansu ź Viciebska atrymaŭ 11 hadoŭ turmy ŭ Kitai. Što zdaryłasia?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić