U niadzielu 8 lipienia 2007 h. u kaściole Narodzinaŭ Najśviaciejšaj Panny Maryi ŭ h. Barysavie adbyłosia ŭračystaje ŭručeńnie miedala Pro Ecclesia et Pontifice (Za zasłuhi pierad Kaściołam i Papam) šmathadovamu probašču hetaj parafii, Barysaŭskamu dekanu ksiandzu Juzafu Piatušku, maryjaninu.

Juzaf Piatuška |
U niadzielu 8 lipienia 2007 h. u kaściole Narodzinaŭ Najśviaciejšaj Panny Maryi ŭ h. Barysavie adbyłosia ŭračystaje ŭručeńnie miedala Pro Ecclesia et Pontifice (Za zasłuhi pierad Kaściołam i Papam) šmathadovamu probašču hetaj parafii, Barysaŭskamu dekanu ksiandzu Juzafu Piatušku, maryjaninu. Va ŭračystaści ŭziali ŭdzieł Apostalski Nuncyj u Biełarusi arcybiskup Marcin Vidavič, Apostalski Administratar Minska‑Mahiloŭskaj archidyjacezii biskup Antoni Dziamjanka, Apostalski vizitatar dla hreka‑katalikoŭ u Biełarusi ks. archimandryt Siarhiej Hajek MIS, śviatary i šmatlikija vierniki.
Papski miedal Pro Ecclesia et Pontifice, zasnavany Papam Lvom XIII, maje ŭžo bolš za stohadovuju historyju. Jon uručajecca za admysłovyja zasłuhi ŭ słužeńni Kaściołu i Śviatomu Ajcu. Miedal vykanany ŭ formie załatoha kryža ź bieła‑žoŭtaj stužkaj. Na im źmieščanyja postaci śviatych Piatra i Paŭła, try małyja kryžy, deviz Pro Ecclesia et Pontifice, imia i hierb papy. Hetym miedalom uznaharodžvajucca jak duchoŭnyja asoby, tak i śvieckija kataliki, što śviedčyć pra adzinstva misii ŭsiaho Božaha Naroda, niezaležna ad kankretnaha słužeńnia, jakoje vykonvaje ŭ adpaviednaści sa svaim paklikańniem kožny viernik.
Pradstaŭnik Śviatoha Ajca arcybiskup Marcin Vidavič zaznačyŭ, što hetaja ŭznaharoda źjaŭlajecca taksama ŭznaharodaj, uručanaj viernikam barysaŭskaj parafii i ŭsioj Biełarusi.
Sioleta ksiondz Juzaf Piatuška adśviatkavaŭ piacidziesiacihadovy jubilej svajho śviatarstva. Jahony los u mnohim padobny da losu tych starejšych śviataroŭ, jakija naradzilisia na Biełarusi, potym byli vymušanyja vyjechać za jaje miežy, žyć i słužyć Bohu ŭdalečyni ad radzimy, a kali źjaviłasia mahčymaść viarnucca — adrazu ž viarnulisia i pačali nieści Božaje słova i Božy spažytak tym, chto šmat hadoŭ byŭ pazbaŭleny mahčymaści žyć paŭnakroŭnym chryścijanskim žyćciom.
Ksiondz Juzaf naradziŭsia ŭ vioscy Pierachody, na Vilenščynie. U malenstvie chłopčyk razam ź siamjoj žyŭ u Rosicy, u tym samym miastečku, dzie padčas apošniaj vajny razam ź miascovymi žycharami pryniali mučanickuju śmierć maryjanie Antoni Laščevič i Jury Kašyra. Baćka budučaha śviatara siabravaŭ tady z błahasłaŭlonym Antonijem Laščevičam, z ruk jakoha syn Juzik pryniaŭ Pieršuju śviatuju Kamuniju. Potym siamja vyjechała ŭ Polšču i, mahčyma, dziakujučy hetamu acaleła.
U 1948 h. Juzaf Piatuška ŭstupiŭ u navicyjat ordena ajcoŭ maryjanaŭ i praz hod skłaŭ pieršyja manaskija šluby, paśla čaho była vučoba ŭ duchoŭnaj sieminaryi. 24 lipienia 1954 hoda jaho razam ź inšymi bratami maryjanami polskaja słužba biaśpieki prymusova vyviezła ŭ Hietšvałd. Tolki praź niejki čas jon znoŭ mieŭ mahčymaść praciahvać vučobu ŭ sieminaryi i adnačasova ŭ Akademii katalickaj teałohii. Paśla śviatarskaha paśviačeńnia, pryniataha ŭ 1957 hodzie, ksiondz Juzaf słužyŭ Bohu i ludziam u roznych miescach: pracavaŭ siarod studentaŭ Lublinskaha univiersiteta, navučaŭ relihii dziaciej i moładź, za što źviedaŭ pieraśled z boku kamunistyčnych uładaŭ.
Jon šmat času pryśviačaŭ vychavańniu moładzi: i tady, kali byŭ prefiektam maryjanskaj sieminaryi ŭ Lublinie, i kali paźniej zajmaŭsia spravami paklikańniaŭ u Varšavie. Padčas dušpastyrskaj pracy ŭ instytucie psichijatryi i nieŭrałohii ŭ Varšavie, ajciec Juzaf zasnavaŭ tam supolnaść adnovy ŭ Duchu Śviatym.
Jon nie mieŭ niedachopu ŭ pracy, jahonaja słužba była zaŭsiody cikavaja i šmathrannaja, ale ŭvieś čas u pamiaci žyŭ uspamin pra radzimu i ŭśviedamleńnie taho, što tam, na Biełarusi, a taksama i va ŭsim SSSR, ludzi nie mieli mahčymaści žyć paŭnakroŭnym chryścijanskim žyćciom. Heta padšturchnuła śviatara ŭ 70‑ia hady pajechać na radzimu, nibyta ŭ hości. Paśla byli pajezdki ŭ 1971—1989 hh. u roznyja harady Savieckaha Sajuza, jakija stali svojeasablivym misijanierskim słužeńniem. U toj čas ks. Juzaf jeździŭ u Varoniež, Irkuck, Omsk, Leninrad, Minsk, Mahiloŭ, Oršu, Ryhu, Kijeŭ, dzie celebravaŭ sv. Imšu i ŭdzialaŭ śviatyja sakramenty. Tolki ŭ Mahilovie jon achryściŭ 60 dziaciej.
U misijanierskich pajezdkach ajca Juzafa svoj pryncyp, jaki hruntavaŭsia na nakazie adnaviciela zakona maryjanaŭ błahasłaŭlonaha Juryja Matuleviča — iści tudy, dzie ciažej. Byŭ u jahonym misijanierstvie i vymušany pierapynak: u 1981—1983 hh., kali ŭ časy dziejnaści «Salidarnaści» z Polščy było vielmi ciažka vyjechać.
Ks. Juzaf byŭ siabram ajca Alaksandra Mienia. Ajciec Juzaf jeździŭ da jaho ŭ Padmaskoŭje, mieŭ z hetym śviatarom nie adnu źmiastoŭnuju razmovu. Potym ajciec Mień pa zaprašeńni ajca Juzafa naviedaŭ jaho ŭ Varšavie. Hetych ludziej abjadnoŭvali adnolkavyja pohlady na čałavieka i jahonaje pryznačeńnie ŭ śviecie.
U 1990 hodzie ks. Juzaf viarnuŭsia na Biełaruś i ŭžo siemnaccać hadoŭ addana pracuje ŭ barysaŭskaj parafii Narodzinaŭ Najśviaciejšaj Panny Maryi. Jon zasłužyŭ pavahu viernikaŭ svajoj bieskaryślivaj słužbaj, svaim niepatrabavalnym da vyhodaŭ (usie hetyja hady jon žyvie ŭ maleńkim pakojčyku nad sakrystyjaj) žyćciom, toj nieabyjakavaściu, ź jakoj jon zaŭsiody ŭsprymaŭ ludskija prablemy. Atrymanaja ks. Juzafam Piatuškam uznaharoda Pro Ecclesia et Pontifice śviedčyć pra pryznańnie Śviatym Ajcom jaho zasłuhaŭ pierad usim Kaściołam.
Ciapier čytajuć
«Čamu ja pavinien dakazvać, što nie darmajed?» Pradprymalnika z Homiela pamyłkova zapisali ŭ niezaniatyja — jon daviedaŭsia tolki paśla vializnych rachunkaŭ za kamunałku
Kamientary