25 śniežnia Naradžeńnie Chrystova adznačajuć kataliki, hreka-kataliki, pratestanty i bolšaść pravasłaŭnych śvietu. Pravasłaŭnyja biełarusy Rastvo śviatkujuć 7 studzienia.
Siońnia, 24 śniežnia na źmiarkańni ŭ kožnym domie rychtujecca nakryty stoł, za jakim źbirajecca ŭsia siamja. Rastvo — śviata siamiejnaje, nie šumnaje. Voś užo dźvie tysiačy hadoŭ chryścijanie ŭ hetuju noč vitajuć prychod u śviet Chrysta.
Śviatočny nastroj i pryhožyja, ščyryja pažadańni dabra i ščaścia ŭ pieradśviatočny viečar spałučanyja sa strohim pastom: siarod stravaŭ, jakija znachodziacca na stale, tolki posnaje.
U tym, što datyčyć stała, u śviecie i navat u našaj krainie, isnuje šmat roznych zvyčajaŭ. Usie biełaruskija katoliki nieadmienna raspačynajuć vihilijnuju viačeru ź dzialeńnia apłatkaj — presnym biełym chlebam, zahadzia aśviečanym. Apłatka — heta simvał Chrysta.
Pry śviatle śviečki pierad viačeraj čytajuć uryvak ź Jevanhiella pavodle śviatoha Łuki, u jakim apisvajecca naradžeńnie Jezusa ŭ Viflejemie.
Śviataja Imša ŭ katalickaj tradycyi nazyvajecca Pasterka — ad łacinskaha słova pastor (pastuch). Bo pieršymi ludźmi, jakim Anioły abviaścili navinu pra Naradžeńnie Chrysta, byli viflejemskija pastuški, što ŭ tuju noč paśvili niepadalok svoj statak. Mienavita jany pieršyja pryjšli i pakłanilisia novanarodžanamu Zbaŭcu, a razam ź imi — ich žyvioła.Paśla viačery ŭsioj siamjoj iduć u carkvu.
Hetuju pamiatnuju scenu siońnia možna ŭbačyć u kožnym chramie ŭ pieryjad Božaha Naradžeńnia.U najbolš zaŭvažnym miescy padrychtavanyja jaśli, u jakich lažyć Dziciatka Isus, nad jakim ź piaščotaju i luboŭju schilajecca jaho maci i śviaty Jazep. Tut ža pobač na sienie — voł z voślikam, a krychu navoddal z pašanaju klenčać u vialikim ździŭleńni ścipła apranutyja pastuški...
Vihilija
Hetaje słova maje pachodžańnie ad łacinskaha «vigiliare» i aznačaje načnoje čuvańnie. U katalickim Kaściole tak nazyvajuć dni, jakija papiaredničajuć najvažniejšym śviatam.
Ale najčaściej hetaje słova my źviazvajem z dniom pierad Božym Naradžeńniem. Zvyčaj vihilijnaj viačery źjaviŭsia ŭ Biełarusi ŭ ChVIII stahodździ.
Vihilijnuju viačeru jašče nazyvajuć kućcioju. Heta idzie ad nazvy krupianoj kašy — kućci, jakaja abaviazkova pavinna być u hety viečar na stale.
Na stoł staviać tolki posnyja stravy, ale heta nie aznačaje, što jany mohuć być niasmačnyja. Naadvarot, u hety viečar usio smačna. Nie zabudźcie pakinuć za stałom adno svabodnaje miesca na toj vypadak, kali raptam da vas źjavicca niečakany hość albo na ŭspamin pra taho, kaho niama z vami siońnia.
Kaladki
Paviačerali? Ciapier samy čas zaśpiavać kaladki. Nu, viadoma ž, ciapier možna zazirnuć pad kaladnuju jełačku i, mahčyma, znajści tam dla siabie padarunak.
Nu, chto nie lubić śpiavać hetyja pryhožyja, viasiołyja pieśni? Darečy, ich nie pačuješ u niejki inšy pieryjad hoda, naprykład, letam. Heta było b śmiešna, praŭda? Tym časam, kala śviatočnaj jełki albo ŭ kaściole pry jaślach, u jakich lažyć Dziciatka Jezus, hetyja pieśni prosta nieabchodnyja! Nazva ž kaladak pachodzić ad łacinskaha «calendae» (u staražytnym Rymie tak nazyvaŭsia pieršy dzień kožnaha miesiaca).
Siena
Žmienia siena pad biełym abrusam na śviatočnym stale simvalizuje jaśli, u jakich spaŭ maleńki Isus u Viflejemie.
Śviatočnaja jełka
Zvyčaj prybirać cackami jełku na śviata Božaha Naradžeńnia naradziŭsia ŭ Hiermanii, ale jaho tak palubili dzieci i darosłyja, što jon vielmi chutka raspaŭsiudziŭsia pa ŭsim śviecie. Na Biełarusi jełki pačali ŭpryhožvać u ChVIII stahodździ. Jełka stavicca ŭ našych damach u dzień, pryśviečany Adamu i Jevie, i nahadvaje nam pra rajskaje dreva, a taksama pra dreva žyćcia.
Naradžeńnie Chrystova va ŭschodniaj i zachodniaj tradycyjach
Liturhičny dzień u vizantyjskim abradzie pačynajecca ŭviečary. Tamu viačernia ź Liturhijaj śviatoha Vasila Vialikaha 24 śniežnia — śviatočnaja. Na Liturhii čytajecca Jevanhielle ad Łuki pra naradžeńnie Isusa Chrysta i pakłanieńnie pastuchoŭ. U hety dzień, aprača suboty i niadzieli, ranicaj Liturhii nie byvaje, a čytajucca asobyja «Vialikija (abo Carskija) hadziny».
Na Liturhii ŭ dzień śviata čytajecca Jevanhielle ad Maćvieja pra pakłanieńnie mudracoŭ, pakazvajučy, što naradžeńnie Chrysta mieła nie miascovaje, a ŭniviersalnaje značeńnie. U carkoŭnych słužbach hetaha dnia ŭschvalajecca cudoŭnaje naradžeńnie Boha ad Najśviaciejšaje Dzievy Maryi, jakaja «nasiła va ŭłońni svaim Spradviečnaha i Niedasiažnaha, adzinasutnaha ź niabačnym Ajcom, adzinaje i nia źlitnaje ŭ Trojcy Bostva». Chrystos, «pryjšoŭšy ad Dzievy Maci i nie zaznaŭšy nijakaje źmieny... zastajecca tym, kim byŭ — sapraŭdnym Boham, — i prymaje toje, čym nia byŭ, staŭšysia čałaviekam dziela čałaviekalubstva. Jon — Vobraz słavy Ajca, što byŭ i zaŭždy jość, i zaźziaŭ ad Dzievy».
Pratestanty nie staviać jełku.
Pratestanty nie nadajuć pieršasnaha značeńnia źniešnim atrybutam Rastva.Tak, naprykład, chryścijanie viery jevanhielskaj nie staviać u svaich chramach jełku, niama ŭ ich admysłovaj viačery nakonadni Rastva. 24 śniežnia ŭ viečary adbyvajecca viečarovaja słužba.
Raskład nabaženstvaŭ na Rastvo ŭ katalickich chramach Minska
Kamientary