Afiša66

Kalady ŭ vialikim horadzie — 7 studzienia

«Usie našy tradycyi pryviazanyja da viaskovaha asiarodździa, a voś jak śviatkavać Kalady u vialikim horadzie nichto nie zadumvaŭsia. My prapanujem svoj varyjant», – zajaŭlaje Aleh Chamienka, jaki ŭ 2013 hodzie adnaŭlaje svoj prajekt «Kaladnyja sustrečy».

Vialiki kancert z hetaj nahody adbudziecca 7 studzienia ŭ klubie Loft. Sam Aleh pradstavić razam z muzykami prahramu «Koła hrukatała» u kłubnym farmacie. Śviatočnuju atmaśfieru paklikany stvaryć hurty Dzivasil i Guda.

«Kaladnyja sustrečy» Aleh Chamienka z paplečnikami pačaŭ pravodzić jašče ŭ 1997 h. «Nam prydumaŭsia taki farmat niešta siaredniaje miž festam i siabroŭskaj viečarynaj, na jakuju my zaprašali, jak rok-, tak i pop-zorak», – raspaviadaje muzykant. Takija kancerty pravodzilisia na roznych bujnych placoŭkach – u pałacy kultury MAZ, teatry estrady, Kupałaŭskim teatry, adnak sioleta Aleh vyrašyŭ zładzić svaje «Kaladnyja sustrečy» u kłubnym farmacie.

«Važna nie tolki carkoŭnaje śviatkavańnie, važna, kab śviata Rastva adznačałasia jašče i hramadskim čynam. Našy tradycyi pryviazanyja da viaskovaha asiarodździa, a voś jak śviatkavać Kalady u vialikim horadzie nichto nie zadumvaŭsia.

My chočam uvieści takuju tradycyju, kab kožny haradski žychar viedaŭ, jak možna kaladavać, jakija pieśni śpiavać, jakija stravy spažyvać», – kaža pan Chamienka.
7 studzienia ŭ klubie Loft jon razam z kalehami pradstavić u kłebnym farmacie adzin z hałoŭnych biełaruskich albomaŭ 2012 hoda «Koła hrukatała». U kancercie taksama voźmie ŭdzieł hurt Dzivasil, jaki pracuje ŭ stylistycy etna-embijenta. Razam z hledačami buduć kaladavać udzielnicy ŭnikalnaha biełaruskaha hurta Guda. Akramia śpievaŭ, konkursaŭ i siurpryzaŭ hledačoŭ čakaje admysłovaje mieniu, kožny zmoža zamović tradycyjnyja biełaruskija kaladnyja stravy.

***

7 ctudzienia (paniadziełak). 19.00. Loft cafie (vuł. P. Broŭki, 22).

«Kaladny viečar z Aleham Chamienkam i siabrami».

Kłubnaja premjera prahramy «Koła hrukatała».
Admysłovyja hości: Dzivasil i Guda.
Śpievy, konkursy, siurpryzy, kaladnaje mieniu.

Košt kvitka – 80 000 rub. (uvachod), 100 000 rub. (stolik).
Kvitki na ŭvachod možna nabyć u kasach KVITKI BY i zamović anłajn na sajcie www.kvitki.by/by

Zamović stolik možna zahadzia pa teł. +375 29 38 000 10 (apłata stolika na ŭvachodzie!)
Teł. dla daviedak : + 375 29 6872093.

Kamientary6

 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

Častka iranskich rakiet iznoŭ prabiła «Žalezny ščyt» Izraila, padali na žyłyja damy1

Častka iranskich rakiet iznoŭ prabiła «Žalezny ščyt» Izraila, padali na žyłyja damy

Usie naviny →
Usie naviny

«Da hetaha času nie vieru, što vyžyŭ». Raspovied adzinaha vyžyłaha ŭ katastrofie samalota Air India, jaki raźbiŭsia ŭ Achmiedabadzie

Chłopca, jaki ŭ Lebiedzievaj beściŭ Jeŭropu, asudzili za ŭdzieł u pratestach i ŭchileńnie ad vojska6

Łukašenka zapatrabavaŭ ad vajskoŭcaŭ vynajści cud-mašynu dla baraćby z dronami9

Rasijanie zapuścili ŭ Biełarusi dziŭny miesiendžar — rehistracyja pa numary telefona, a voś vydalicca možna tolki kali dazvolać34

Džon Kienedzi i Robiert Kienedzi zhulajuć na kłubnym čempijanacie śvietu pa futbole ŭ ZŠA. Pryčym u adnoj kamandzie

Pałavoje vyśpiavańnie robicca ŭsio bolš rańnim, a psichałahičnaja darosłaść — poźniaj. I heta prablema4

Dziciačy centr, jaki admoviŭ dziaŭčynie ŭ pracaŭładkavańni za biełaruskuju movu, ułady pravieryli i znajšli parušeńni2

U Izraili 1 zahinuŭ, 40 paranienych ad iranskaj balistyki. Pačałasia treciaja chvala ŭdaraŭ pa Iranie11

«Hety fest nie tolki dla kajfu». Arhanizatary fiestyvalu Tutaka raskazali pra sioletnija płany i pierśpiektyvy10

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Častka iranskich rakiet iznoŭ prabiła «Žalezny ščyt» Izraila, padali na žyłyja damy1

Častka iranskich rakiet iznoŭ prabiła «Žalezny ščyt» Izraila, padali na žyłyja damy

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić