Jahonym pieršym namieśnikam staŭ Pavał Ancipaŭ.
SchodJon pačaŭsia z uručeńnia tradycyjnaj premii imia Franciška Bahuševiča. Sioleta jaje atrymali dva historyki: haradzieniec Aleś Kraŭcevič i Uładzimir Lachoŭski. Lachoŭski napisaŭ knihu «Ad homanaŭcaŭ dy hajsakoŭ. Čynnaść biełaruskich maładziovych arhanizacyj uPEN-Centra adbyŭsia 17 lutaha ŭ Minsku ŭ «Halerei Ŭ».
«Pahonia pobač! Budziem žyć!» — tak skončyŭ svaju karotkuju pramovu Uładzimir Lachoŭski.Jon raskazaŭ niekalki historyj, jakija raskapaŭ u časie pracy nad svajoj knihaj. Naprykład, ab šlachu biełaruskaha piedahoha Stanisłava Lubiča-Majeŭskaha da nacyjanalnaha samaŭśviedamleńnia. Jon viartaŭsia z vučoby ŭ Krakavie, i na miažy carski mytnik... zahavaryŭ ź im pa-biełarusku. Heta była šokam i stała šturškom da mientalnaj revalucyi ŭ Lubiča-Majeŭskaha. Vysnova Lachoŭskaha: treba rabić biełaruskuju spravu, i hetaje nasieńnie daść svoj plon.
Pierakładčyk i publicyst Piatro Sadoŭski zaklikaŭ da bolš aktyŭnaj dziejnaści ŭ abaronu svabody słova i hramadzianskich pravoŭ piśmieńnikaŭ i žurnalistaŭ.Andrej Chadanovič zapiarečyŭ, što arhanizacyja nie pavinna ŭciahvacca ŭ palityčnuju dziejnaść. Sadoŭski taksama raskrytykavaŭ tvorčaść hrupy maładych litarataraŭ za epatažnaść i biezhustoŭnaść — u tym liku tych, kim apiekavaŭsia Chadanovič.
Staršyniom arhanizacyi pieraabrany paet Andrej Chadanovič, jon atrymaŭ za 62 hałasy pry dvuch suprać. Pieršym namieśnikam staŭ małady litaratar Pavał Ancipaŭ.
Siarod dasiahnieńniaŭ arhanizacyi Chadanovič nazvaŭ ažyŭleńnie litaraturnaha žyćcia, pavieličeńnie kolkaści litaraturnych premij i pavieličeńnie pierakładaŭ ź biełaruskaj movy ŭ Jeŭropie.
Akramia inšych rašeńniaŭ, PENaŭcy pastanavili pieradać 2 miljony rubloŭ sa svaich składak na lekavańnie vačej litaratara sa Skidala Alesia Čobata.
Kamientary