Tierpienija vłastiej chvatiło nienadołho. Voprieki zavierienijam miliciejskich činov, rasprostraniennym 22 marta po kanałam rośsijskich informacionnych ahientstv, čto akciju protiesta na Oktiabŕskoj płoŝadi nie budut razhoniať «ni siehodnia, ni zavtra, ni voobŝie», užie v noċ s 23-ho na 24-je śpiecnaz provieł začistku pałatočnoho horodka.
Možno priedpołožiť, čto pośledniej kaplej dla vłastiej stali ozvučiennyje učastnikami mitinha usłovija, pri vypołnienii kotorych oni sohłašaliś pokinuť płoŝad́: naznačienije povtornych vyborov, rospusk nyniešnieho sostava Cientriźbirkoma, osvoboždienije politzaklučiennych i t.d. Takaja «nahłosť» vpołnie mohła priviesti v biešienstvo rukovodstvo strany. Odnako priedstavlajetsia, čto začistka pałatočnoho horodka siehodnia noċju sostojałaś by v lubom słučaje. Nakanunie akcii 25 marta vłastiam nieobchodimo było, s odnoj storony, likvidirovať płacdarm oppozicii v cientrie horoda, a s druhoj — jeŝie raz popytaťsia zapuhať potiencialnych diemonstrantov.
Žitieli pałatočnoho horodka dobiliś horazdo bolšieho, čiem možno było ožidať. Skieptiki iznačalno hovorili: nu čto oni tam mohut sdiełať? Diejstvitielno, nadiejaťsia chotia by na to, čto vłasť vysłušajet triebovanija protiestujuŝich, nie prichodiłoś. No! Na samom diele, maksimum, na čto mohła rassčityvať oppozicija etoj viesnoj — sorvať płan očieriednoj «elehantnoj pobiedy» i «diemonstracii vsienarodnoj poddieržki hłavy hosudarstva».
Do viečiera 19 marta vsie šło po ścienariju vłastiej, v kotoryj iznačalno zakładyvaliś nieiźbiežnyje izdieržki vrodie niepriznanija vyborov Zapadom. Odnako, kohda v voskriesieńje na Oktiabŕskoj płoŝadi sobrałoś boleje 20000 «tierroristov», eto stało nieprijatnym siurprizom dla doma naprotiv. I vsie žie tam riešili, čto spustia nieskolko časov akcija protiesta zavieršitsia, a na śledujuŝij dień sobierietsia maksimum nieskolko sotien učastnikov. Poetomu vłasti dažie nie stali błokirovať dostup na płoŝad́. Po ich zamysłu, diemonstrantov dołžien był razohnať nie śpiecnaz, a moroz i bytovyje trudnosti, iskusstvienno sozdannyje milicijej. No vriemia šło, a pałatočnyj horodok, niesmotria na ariesty riada jeho obitatielej, nie to, čto nie isčiezał, a dažie popołniałsia. Boleje toho, simpatizirujuŝije hraždanie, riskuja okazaťsia zadieržannymi, dostavlali učastnikam jedu i tiepłuju odieždu, a mnohije projezžavšije riadom voditieli privietstvovali ich hudkami svoich avtomobilej.
Riezonans ot akcii protiesta prievzošieł otkliki na sobstvienno «vybory». Nakanunie samaja vlijatielnaja amierikanskaja hazieta New York Times pomiestiła na piervoj połosie ohromnyj śnimok i rieportaž s Oktiabŕskoj płoŝadi. Publikacii o tiech, kto nie pobojałsia vyraziť svoj protiest, niesmotria na vsie uhrozy vłastiej, obošli vsiu mirovuju priessu. Biez bojaźni ošibiťsia možno utvierždať, čto sobytija poślednich časov vyzovut novuju vołnu publikacij.
No jeŝie boleje važno, čto žitieli pałatočnoho horodka prodiemonstrirovali svoim sootiečiestvieńnikam riedkoje po nyniešnim vriemienam kačiestvo — biesstrašije. I siemiena, brošiennyje v biełorusskuju ziemlu 19-24 marta, jeŝie vzojdut.
…Dla likvidacii pałatočnoho horodka było vybrano to žie vriemia sutok, čto i dla šturma Vierchovnoho Sovieta v 1995 hodu — tri časa noči. Vidimo, eto takoj svojeobraznyj «čas mierzavciev», kohda oni čuvstvujut siebia naiboleje uvierienno. Čiernyje dieła udobnieje vieršiť pod pokrovom ťmy.
Siejčas na istoričieskich časach Biełarusi imienno tri časa noči. Striełki, kažietsia, zamierli na miestie. No niet: oni dvižutsia, chotia i užasno miedlenno. Priedstojaŝieje utro nielzia ni otmieniť diekrietom priezidienta, ni ariestovať.
Kamientary