Šapira: Kinutyja ŭčastki ŭ vioskach buduć vystaŭlenyja na aŭkcyjony
«Pavinien być prazrysty i zrazumieły dla ŭsich miechanizm vydzialeńnia učastkaŭ. Machinacyi abo złoŭžyvańni niedapuščalnyja», — zajaviŭ siońnia na pres-kanfierencyi staršynia Minskaha abłasnoha vykanaŭčaha kamiteta Siamion Šapira.
Jon nahadaŭ, što pavodle ŭkaza №387 z 2015 hoda ŭvodzicca zabarona na stvareńnie ŭ pryharadnaj zonie Minska novych sadavodčych tavarystvaŭ i dačnych kaapieratyvaŭ.
Svabodnyja ziamielnyja ŭčastki ŭ sadavodčych tavarystvach ŭ pryharadnaj zonie Minska buduć pradastaŭlacca vyklučna pa vynikach aŭkcyjonaŭ.
«Dziasiatki arhanizacyj pastajanna prosiać ziamielnyja ŭčastki. Zaraz u Minskaj vobłaści jość 3,5 tys. svabodnych učastkaŭ u dačnych kaapieratyvach.
Ale atrymać ziamlu chočuć pieravažna ŭ Minskim rajonie, dzie praktyčna niama svabodnych miescaŭ, kala Łahojska i Dziaržynska», — skazaŭ Šapira.
Z 1 studzienia 2015 taksama zabaraniajucca ździełki z dačnymi ŭčastkami ŭ pryharadnaj zonie Minska i abłasnych centraŭ i z raźmieščanymi na ich abjektami nieruchomaści da zakančeńnia piaci hadoŭ z dnia dziaržrehistracyi ŭźniknieńnia pravoŭ na takija ŭčastki.
«Raniej mnohija ludzi, atrymaŭšy ŭčastak u dačnym kaapieratyvie, budavali na im nievialiki pryvatny dom i pradavali jaho na praciahu hoda. Takich situacyj było šmat», — rastłumačyŭ Siamion Šapira.
Staršynia Minabłvykankama źviarnuŭ uvahu na toje, što akramia dačnych kaapieratyvaŭ možna budavać damy i ŭ vioskach.
«My pryjšli da vysnovy, što ŭčastki, jakija nichto nie vykarystoŭvaje, u vioskach treba pryvieści ŭ paradak i pieradać tym, chto maje patrebu, abo pradać tym, chto choča pabudavać tam dom.
Učastki ŭ Minskim rajonie pradajucca siońnia na aŭkcyjonach za značnyja sumy, cana na ich dachodzić da $30 tys. Što tyčycca Maładziečanskaha, Vałožynskaha abo Staŭbcoŭskaha rajonaŭ, to tam cana budzie, viadoma, nižejšaj», — adznačyŭ jon.
Pavodle papiarednich dadzienych, na pieršym etapie dla hetych metaŭ u vioskach Minskaj vobłaści budzie padrychtavana kala 25 tys. učastkaŭ.
Kamientary