Śviet

ABSE zaklikaje vyzvalić Źdźvižkova

Pradstaŭnik Arhanizacyi pa biaśpiecy j supracoŭnictvu ŭ Eŭropie (ABSE) Mikłaš Charašci vykazaŭ pratest u suviazi z prysudam Alaksandru Źdźvižkovu.

Pradstaŭnik Arhanizacyi pa biaśpiecy j supracoŭnictvu ŭ Eŭropie (ABSE) Mikłaš Charašci (Miklós Haraszti) vykazaŭ pratest u suviazi z prysudam Alaksandru Źdźvižkovu.

«Ja zaklikaju ŭłady Biełarusi pierahledzieć sudovy pryhavor i vyzvalić Źdźvižkova», — skazaŭ Charašci, słovy jakoha cytuje ahienctva RIA Novosti.

Jak paviedamlałasia, mienski sud pryhavaryŭ Alaksandra Źdźvižkova da 3 hadoŭ pazbaŭleńnia svabody ŭ kalonii ŭzmocnienaha režymu. Niemieśnik hałoŭnaha redaktara začynienaj hazety «Zhoda» pryznanany vinavatym u raspalvańni relihijnaj varožaści. Nahadajem, hazeta «Zhoda» pieradrukavała z dackaj presy karykatury praroka Muchameda.

Polskaje radyjo dla zamiežža

Mižnarodnaja arhanizacyja «Reparciory bieź miežaŭ» taksama vystupiła z pratestam suprać prysudu byłomu namieśniku redaktara «Zhody». «Reparciory» nazvali prysud nadzvyčaj surovym. Pa ich mierkavańni, Zdvižkoŭ uvohule nie pavinien byŭ padpaści pad sudovy pieraśled. «Chutčej za ŭsio, heta była prosta padstava dla taho, kab pakarać apazicyjnaha žurnalista. Abstaviny jaho aryštu paćviardžajujć heta», — havorycca ŭ zajavie «Reparcioraŭ», raspaŭsiudžanaj 18 studzienia.

***

Redaktar adździełu kultury dackaj haziety «Jullands‑Posten» Fleminh Roŭz, adkazny za pieršuju publikacyju skandalnych karykatur, ličyć, što «sudzić za heta posta hańba i hłupstva», i što «praces nad «Zhodaj» nie varty jeŭrapiejskaj krainy XXI stahodździa». Pra heta jon paviedamiŭ resursu «Biełorusskije novosti», karespandenty jakoha źviazalisia z žurnalistam pa telefonie. Jon paśla skandału byŭ prosta adpraŭleny ŭ adpačynak i dahetul pracuje ŭ tym ža vydańni, — paviedamlajuć «Biełorusskije novosti». Jon zhodny, što ad publikacyi karykatur možna było ŭstrymcca. Adnak «u toj čas jany byli navinoju numar adzin, a zadača luboha redaktara — publikavać naviny i pradmiety sprečak». «Ja zaklikaju biełaruskija ŭłady vyzvalić Zdvižkova — jon zrabiŭ svaju pracu, heta nie złačynstva», — zaznačyŭ Roŭz i zaklikaŭ usich, kamu darahaja svaboda słova, vykazać svoj pratest suprać hetaha prysudu.

***

Dacki Sajuz žurnalistaŭ vykazaŭ hłybokuju zaniepakojenaść z nahody vynikaŭ suda ŭ dačynieńni da A.Zdvižkova. Pra heta havorycca ŭ zajavie prezidenta arhanizacyi Mohiensa Blichiera Bjereharda (Mogens Blicher Bjerregård). 18 studzienia dackija kalehi dasłali tekst hetaj zajavy HA «Biełaruskaja asacyjacyja žurnalistaŭ».

Na dumku kiraŭnika Dackaha Sajuzu žurnalistaŭ, hety sudovy praces ujaŭlaje saboju surjoznuju ataku na svabodu presy. «Karykatury na Muchamieda ŭ dackaj haziecie Jyllands‑Posten stalisia nahodaj dla kanfliktu pamiž isnujučym zachodnim i musulmanskim śvietaŭsprymańniem. Tym nie mienš, rašeńni nakont ich apublikavańnia pavinna pieradusim prymać sama redakcyja», — havorycca ŭ dakumiencie. Z hetaj pryčyny Dacki Sajuz žurnalistaŭ zajaŭlaje, što nie moža pahadzicca z abvinavačańniami na adras Alaksandra Zdvižkova. Na dumku dacich kalehaŭ, Zdvižkoŭ apublikavaŭ karykatury biassprečna ŭ kantekście raspoviedu pra padziei, što adbylisia paśla publikacyi karykatur u haziecie Jyllands‑Posten.

Dacki Sajuz žurnalistaŭ rašuča pratestuje suprać hetaj sproby abmiežavać svabodu vykazvańnia, jakaja paćviardžajecca aryštam A. Zdvižkova, — havorycca ŭ zajavie. Arhanizacyja hetaksama asudžaje i zakryćcio haziety «Zhoda» ŭ sakaviku 2006 h. — usiaho za niekalki dzion da prezidenckich vybaraŭ.

«Biełaruskaja asacyjacyja žurnalistaŭ»

Kamientary

Ciapier čytajuć

Što viadoma pra zatrymanych radyjoamataraŭ, jakim pahražaje až da rasstrełu15

Što viadoma pra zatrymanych radyjoamataraŭ, jakim pahražaje až da rasstrełu

Usie naviny →
Usie naviny

Pamior Juryj Pyšnik2

«Heta moj asabisty vyklik». Polski hid vodzić ekskursii pa Varšavie na biełaruskaj movie3

Volha Sieviaryniec: Salidarnaść była biaskoncaj, jaje zacanili navat hebisty5

Pad Minskam źniali na VIDEA, jak kurapatki prosta ŭ dvary doma katajucca z horki3

«Zasiarodžusia na pracy z ZŠA». Cichanoŭski raskazaŭ pra svaje palityčnyja płany na 2026 hod66

Na rasijskaj Kamčatcy dla pieravozki pasažyraŭ zadziejničali aŭtazaki FOTA1

Słuckija fiermiery pakazali hihancki apietytny kavałak sała — u tyktoku miljony prahladaŭ12

Prapahandysty pakazali dvuch aryštavanych radyjoamataraŭ — Mikitu Kraśko i Andreja Repiecija8

U Kitai zaŭvažyli amurskuju tyhrycu ź piaćciu tyhraniatami. Heta ŭnikalny vypadak VIDEA2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Što viadoma pra zatrymanych radyjoamataraŭ, jakim pahražaje až da rasstrełu15

Što viadoma pra zatrymanych radyjoamataraŭ, jakim pahražaje až da rasstrełu

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić