Schilnaść da manahamnych šlubaŭ my nabyli praz toje, što razvučylisia «ŭniuchvać» patencyjnych partnioraŭ.

Aŭstralijski antrapołah Majkł Stodart u svajoj novaj knizie «Adam's Nose and the Making of Mankind» śćviardžaje, što ŭ chodzie evalucyi čałaviek razvučyŭsia ŭsprymać połavyja fieramony inšych ludziej, pieradaje Daily Mail.
20 młn hod tamu prodki čałavieka pryvablali patencyjnych połavych partnioraŭ pieravažna pachami. Ale ź pierachodam ludziej da žyćcia ŭ kalektyvach suviaź pachaŭ i seksualnych žadańniaŭ značna źniziłasia, kaža navukoviec.
Orhan Jakabsana (jon ža sošnikava-nosavy orhan albo vomier) u čałavieka ŭ peŭny momant pierastaŭ funkcyjanavać. Z raźvićciom cyvilizacyi čałaviek staŭ ličyć čałaviečy pach nie tolki niepryvabnym, ale i niepryjemnym.
Takim čynam čałaviek zdoleŭ žyć pieravažna ŭ manahamnych siemjach, niahledziačy na vialikuju kolkaść patencyjnych połavych partnioraŭ u hramadstvie vakoł siabie. Z usich mlekakormiačych tak umiejem tolki my.
Ciapier «seksualnyja» dla čałaviečaha mozhu aramaty vykarystoŭvaje parfiumieryja — ale heta daloka nie tyja «čałaviečyja» aramaty, što byli «seksualnymi» miljony hod tamu.
-
Antarktyda maje «hravitacyjnuju dzirku». Što heta takoje i ci niasie pahrozu płaniecie?
-
«Jandeks Braŭzier» analizuje navat asabistyja paviedamleńni. Voś jakija źviestki źbirajuć braŭziery i čamu heta važna
-
Na karybskim vostravie vypraboŭvajuć inavacyjnuju sistemu chvalevaj enierhietyki i apraśnieńnia vady
U jakoj raźviedki była najlepšaja infarmacyja ź Biełarusi ŭ lutym 2022 i chto paviedamiŭ Budanavu, što asnoŭny ŭdar rasijan budzie na Hastomiel. Źjaviłasia vialikaja publikacyja
Kamientary