Na pakazie Lanvin fota z sajta style.com / Kim Ueston Arnold

Na pakazie Lanvin fota z sajta style.com / Kim Ueston Arnold

Aŭtarytetny partał style.com nazvaŭ jaje «the elegant Belarussian beauty», a časopis Elle uklučyŭ u śpis 8 madelaŭ — uzychodziačych zorak. My daviedalisia, čym zajmajecca biełaruskaja pryhažunia Saša Antanoŭskaja, kali nie raspačynaje pakaz Lanvin i nie vychodzić na podyum Dior i Givenchy.

Saša kaža, što joj trochi niazvykła adkazvać na prośby žurnalistaŭ ab intervju. Cikava, ci šmat žurnalistaŭ ź Biełarusi? Nie. Usio — z Polščy, dzie Saša ciapier vučycca ŭ Varšaŭskaj škole ekanomiki. Uvaha presy skiravana da dziaŭčyny paśla taho, jak na apošnim tydni mody ŭ Paryžy Albier Elbaz, kreatyŭny dyrektar Lanvin, davieryŭ joj adkryvać pakaz viadomaha francuzskaha doma. Fienamienalny pośpiech debiutantki tydnia mody zamacavaŭsia vychadami na pakazach viadučych modnych damoŭ: Christian Dior, Givenchy, Hermes, Elie Saab, Krystafier Kiejn, Poł Śmit, Carven. Saša stvaraje ŭražańnie surjoznaj i ŭdumlivaj dziaŭčyny. Navat jaje instahram nie pa-madelnamu strymany. My pahavaryli z Sašaj krychu i pra ŭsio, kab daviedacca pra jaje. Sašy 21 hod, jana vyrasła ŭ Breście i ŭ dziacinstvie zajmałasia ŭsim — ad muzyki i sadoŭnictva da parašutnaha sportu. Jana nikoli nie ŭsprymała surjezna prapanovy pracavać madellu i ŭsiu ŭvahu addavała vučobie. Saša i ciapier kaža nie pra šopinh i dyjety, a pra zdarovy ład žyćcia, adukacyju i važnaść vyvučeńnia zamiežnych moŭ.

— Saša, što ty vyvučaješ va ŭniviersitecie?

— Ja vučusia ŭ Varšaŭskaj škole ekanomiki i vyvučaju mižnarodnuju ekanomiku. Raniej ja płanavała, što źviažu svajo žyćcio z movami i ekanomikaj, ale zaraz u mianie vielmi składany pieryjad. Niahledziačy na toje, što mnie ŭdajecca sumiaščać vučobu z pracaj, usio roŭna mnohaje prapuskaju.

— Ty skazała niejak, što chacieła b stać palihłotam. A na jakich movach ty ŭžo razmaŭlaješ?

— Tak, być palihłotam — heta maja mara. Viedaješ, umieć skazać štości prostaje ci damovicca na inšaj movie — heta nie toje, što mnie padabajecca. Vałodać movaj svabodna — heta prynosić mnie sapraŭdnaje zadavalnieńnie! Ja vielmi lublu movy i bolš za ŭsio — ruskuju. Jašče ja kažu na anhielskaj, polskaj i francuzskaj.

— Heta praŭda, što skaŭt madelnaha ahienctva zaŭvažyŭ ciabie, kali ty išła va ŭniviersitet?

— Tak, moj skaŭt zaŭvažyła mianie ŭ parku la ŭniviersiteta, kali ja išła na baskietbolnuju treniroŭku. Spačatku ja była nastrojena skieptyčna, ale potym sustrełasia ŭ ahienctvie z uładalnikam i zrazumieła, što maju spravu z adnym z najlepšych madelnych ahienctvaŭ u Polščy. Damova mianie nie spałochała, tamu što jana była biez usialakich abaviazacielstvaŭ. Mianie zapeŭnili, što heta nijak nie pieraškodzić majoj vučobie, što taksama było dla mianie vialikim plusam.

— I jak? Atrymlivajecca spałučać vučobu sa zdymkami i pakazami?

— Kali ja pracavała paŭhoda ŭ Polščy, to z hetym nie było nijakich prablem. Ale ciapier stała ciažej: šmat pajezdak, pierajezdaŭ, pieralotaŭ.

— A jak baćki staviacca da tvajoj madelnaj karjery?

— Baćki mianie dobra viedajuć i daviarajuć mnie. Ale mnie čamuści zdajecca, što jany nie ŭsprymajuć hetuju pracu surjozna. Jany chutčej staviacca da hetaha jak da čarhovaha etapu ŭ maim žyćci.

— Ci možaš ty apisać svaju pieršuju reakcyju, kali daviedałasia, što Albier Elbaz abraŭ mienavita ciabie adkryvać pakaz Lanvin?

— Viadoma, ja była ščaślivaja! Pakaz Lanvin — heta adzin z maich samych lubimych pakazaŭ. Kali Albier Elbaz pabačyŭ padčas prymierki, jak ja chadžu, jon adrazu skazaŭ: «Nu što zrabić? Štości mnie zdajecca, što ty budzieš adkryvać hety pakaz! Tolki nikomu ni słova».

Na pakazie Lanvin vosień-zima 2015—2016, fota z sajta style.com / Kim Uestan Arnold

Na pakazie Lanvin vosień-zima 2015—2016, fota z sajta style.com / Kim Uestan Arnold

— U Paryžy ty vychodziła na pakazach viadučych modnych damoŭ: Lanvin, Hermes, Givenchy, Elie Saab, Kryścijan Dzior i mnohich inšych. A jaki z vobrazaŭ tabie samoj bližejšy za inšyja?

— Mnie vielmi padabajecca styl Lanvin i Givenchy. A jašče strašennyja viačernija sukienki ad Elie Saab.

Na pakazie Elie Saab vosień-zima 2015—2016, fota z sajta style.com / Kim Uestan Arnold

Na pakazie Elie Saab vosień-zima 2015—2016, fota z sajta style.com / Kim Uestan Arnold

— Darečy pra Givenchy. Nie mahu nie spytać: nakolki zručna było defilavać u aksiesuarach na pakazie Givenchy?

— Tak, sapraŭdy, pakaz Givenchy byŭ vielmi niezvyčajnym. Ale nasić hetyja ŭpryhažeńni było nieskładana. Mnie asabista bolš spadabałasia załataja viersija hetych upryhožvańniaŭ, jakija načaplali madeli z rudymi i śvietłymi vałasami.

Na pakazie Givenchy vosień-zima 2015—2016, fota z sajta style.com / Monika Feudi

Na pakazie Givenchy vosień-zima 2015—2016, fota z sajta style.com / Monika Feudi

Na pakazach Hermès i Christian Dior vosień-zima 2015—2016, fota z sajta style.com / Yannis Vlamos

Na pakazach Hermès i Christian Dior vosień-zima 2015—2016, fota z sajta style.com / Yannis Vlamos

— Jakija parady ty atrymała ad prafiesijanałaŭ industryi mody?

— Pamiataju vielmi šmat važnych zaŭvah ad kastynh-dyrektaraŭ, jakija razumieli, što heta moj pieršy siezon i ja šmat čaho nie viedaju. U modnym biznesie važnaja indyvidualnaść, bo historyi pośpiechu zaŭsiody vielmi roznyja. Nie varta sprabavać stać padobnym na kahocci, treba prosta być samim saboj. Choć biez upeŭnienaści ŭ sabie, indyvidualnaj chady, praparcyjnaj postaci i dobraj enierhietyki budzie ciažkavata.

— Našym čytačkam budzie cikava daviedacca, jak ty rychtuješsia da pakazaŭ. Trymaješsia dyjety?

— Ja zaŭsiody zajmałasia sportam, ale ciapier, viadoma, chadžu na treniroŭki čaściej. Ja ciapier žartuju, što ŭ mianie režym dnia jak u piensijanieraŭ: lehčy spać krychu raniej i nie vychodzić z domu bieź śniadanku. Abaviazkova trochrazovaje charčavańnie i dakładny raskład trenirovak, saŭna i basiejn. I, viadoma, nijakaha ałkaholu i kureńnia! Ja nie ŭsprymaju heta jak abmiežavańni, chutčej jak ład žyćcia. I mnie heta padabajecca.

— Jak by ty acharaktaryzavała svoj styl u štodzionnym žyćci? Ci jość u ciabie modnyja tabu?

— Ja lublu miksavać elehantnyja i kłasičnyja rečy sa spartovymi elemientami. Dla mianie — jak u vopratcy, tak i ŭ ježy — prostyja rašeńni zaŭsiody samyja lepšyja. A tabu, chm, nie viedaju. Ja niaŭpeŭniena siabie adčuvaju tolki ŭ vulharnych i zanadta karotkich rečach. Karotkija spadnicy i sukienki — heta dakładna nie majo. Naohuł, bolš za ŭsio mnie blizki vuličny styl Łondana.

— Ci nosiš ty vopratku biełaruskich dyzajnieraŭ?

— Nie, nie našu, ale, moža być, kali-niebudź što-niebudź i nabudu, kali atrymajecca. Na žal, ja nie saču za modnymi navinami ŭ Biełarusi.

Na pakazach Carven i Drysa Van natatka vosień-zima 2015-2016, fota z sajta style.com / Monika Feudi; Yannis Vlamos

— U Francyi niadaŭna pryniali zakon, jaki zabaraniaje najmać madelaŭ, čyj indeks masy cieła (IMT) mienšy za 18. Jak ty da hetaha stavišsia?

— Mnie zdajecca, ludzi zanadta zacyklenyja na publičnych prafiesijach. Hety zakon ničoha nie źmienić. Ludzi sami prahnuć hladzieć na chudych, vysokich i idealnych. Hramadstvu heta padabajecca, a madelny biznes tolki adpaviadaje patrabavańniam hramadstva.

— Ź jakimi stereatypami pra madelaŭ ty sutykałasia?

— Samyja raspaŭsiudžanyja stereatypy: hłupstva, pycha i skvapnaść. Jak i ŭ luboj śfiery, u madelnym biznesie sustrakajucca i razumnyja, i durnyja, i niavychavanyja, i vydatnyja va ŭsich adnosinach ludzi. Ale durnyja ŭsio-tki sustrakajucca davoli časta. A što možna čakać ad dziaŭčat, jakija navat nie skončyli škołu z-za madelnaj karjery? Niekatoryja baćki nie razumiejuć, što dla 16 hadovaj dziaŭčyny pavinny być rečy važniejšyja, čym kastynhi i dumki tolki pra źniešni vyhlad. Adukacyja, naprykład.

— Što b ty paraiła tym dziaŭčynkam, jakija marać pra karjeru madeli?

— Mnohija nie ŭśviedamlajuć, što, pa-pieršaje, madel — heta nie prafiesija. Pa-druhoje, dastatkova prosta mieć prydatnyja źniešnija dadzienyja. I, pa-treciaje, treba być hatovaj da adzinoty i krytyki. Ja b dała adnu paradu: zajmajciesia čym-niebudź jašče akramia podyuma. Tolki ŭ hetym vypadku ŭdasca ŭtrymać vielmi važnuju raŭnavahu ŭ hetym biznesie. Asabista mnie bolš za ŭsio padabajecca ŭ rabocie madeli znajomicca z novymi ludźmi, bačyć, jak jany pracujuć, spaznavać ich idei.

— Raskažy pra svaje płany. Jakija mety ty pierad saboj staviš? Kim ty siabie bačyš praz 10 hadoŭ?

— Usio, što ni robicca, — usio robicca da lepšaha. Zdajecca, tak hučyć hetaja prykazka? U mianie jość peŭnyja ambicyi, ale ja nie źniervujusia, kali žyćcio paviadzie mianie pa inšamu šlachu. Praź dziesiać hadoŭ u mianie dakładna budzie moj sad, jakim ja zajmajusia i siońnia, i siamja.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?