Jahor Letaŭ byŭ pradstaŭnikom taho samaha volnadumnaha pakaleńnia, što aktyvizavałasia ŭ časy pastajannaj źmieny hiensiekaŭ. U tyja časy jaho ckavali kamsamolcy, za im vižavali hebisty, muzykant navat u varjatniu byŭ skiravany na musovaje lačeńnie razam ź inšymi antysavietčykami.

U tyja časy jaho ckavali kamsamolcy, za im vižavali hebisty, muzykant navat u varjatniu byŭ skiravany na musovaje lačeńnie razam ź inšymi antysavietčykami. Z svajoj siabroŭkaj Jankaj Dziahilevaj jon chavaŭsia ad orhanaŭ i, jak potym sam nieadnojčy pryznavaŭsia, žyŭ dzie pryjdziecca, a ŭ kramach dy na rynkach ciškom kraŭ pradukty.
Jak impieryja źnikła, aŭtar ci nie hałoŭnaha dvaravoha chita ŭsioj postsavieckaj prastory «Vsie idiot po płanu» razharnuŭ i hramadskuju dziejnaść. Vidać, paklikańnie takoje mieŭ — być viečnym apazicyjanieram. Mienavita jon stvaryŭ ruch pad nazvaj «Ruski praryŭ», kudy ŭvajšli takija adyjoznyja dziejačy, jak Limonaŭ, Anpiłaŭ dy Prachanaŭ. Nieadnojčy «Hraždanskaja oborona» vystupała na zaprašeńnie Nacyjanał‑balšavickaj partyi Eduarda Limonava.
Prychod u susiedniaj Biełarusi da ŭłady Alaksandra Łukašenki Letaŭ vitaŭ z usioj ułaścivaj jamu ščyraściu. Paśla minskich padziejaŭ 1996‑97 hadoŭ lider «Hraždanskaj oborony» nazvaŭ kiraŭnika Biełarusi «voinam słavianstva» i adzinym palitykam, jaki čahości varty. Letaŭ byŭ adnym z tych, chto bačyŭ mienavita Łukašenku kiraŭnikom usioj svajoj abstraktnaj impieryi. Časam u svaich razvažańniach jon zachodziŭ kudy dalej, čym samyja zaciatyja prychilniki biełaruskaha kiraŭnika.
‑ My padtrymlivajem Alaksandra Łukašenku, pryčym hatovy padtrymlivaść jaho ŭ tym liku i dziejańniem, i zbrojaj.
‑ A za kaho vy z rasijskich dziejačoŭ?
‑ Da prosta niama tut nikoha. Łukašenka pryjdzie da ŭłady ŭ Rasii i naviadzie paradak. Moža być i inšy, vajenny varyjant raźvićcia padziejaŭ, ale ŭ pieršym vypadku budzie bolš cyvilizavana.
Letava z kancertami nie puskali ŭ Estoniju i Łatviju, u Biełarusi taksama nieadnarazova prachodzili akcyi suprać kancertaŭ «HrOB». U 2003 hodzie, naprykład, biełaruskaje pradstaŭnictva Sajuza kamitetaŭ habrejaŭ byłoha Savieckaha Sajuzu źviarnułasia da Kamiteta pa spravach relihij i nacyjanalnaściaŭ, Prakuratury Biełarusi, KDB i Minkulta z patrabavańniem admianić vystupy «nieanacysckaj hrupy Jahora Letava».
Akcyju suprać pryjezdu Letava ŭ Minsk ładziŭ i «Małady front». Adzin z arhanizataraŭ taho pikietu Alaksiej Šein pachodzić z Hrodna i vychoŭvaŭsia zusim na inšaj muzycy:
>‑ U druhoj pałovie 80‑ch my słuchali polskija hurty, takija, jak «Lady Punk», amierykanski, aŭstralijski chard‑rok, a Letaŭ byŭ niedzie na zadvorkach. Tady jon pazicyjanavaŭ siabie, jak antykamunist, ale ž u ciapierašnija časy toje, što nios sam Letaŭ i jaho śpievy, było idejna absalutna razburalnym što dla biełarusaŭ.
U apošnija hady žyćcia Jahor Letaŭ niejak prycich, nie tak časta vystupaŭ. A z hady try tamu spyniŭ supracu z «limonaŭcami» dy adyšoŭ ad palityki. Ale žurnalisty jamu ŭsio adno zadavali tyja ž pytańni. «Nakont palityki Łukašenki skazać ničoha kankretnaha nie maju, bo śpiecyjalna nie cikaŭlusia», — skazaŭ jon niadaŭna ŭ adnym ź intervju.
Hałoŭny redaktar «Muzykalnoj haziety» Aleh Klimaŭ raić usim tym, chto nie padzialaŭ palityčnych pohladaŭ Letava zazirnuć u teksty «Hraždanskoj oborony»:
‑ Dla mianie jon pieradusim paet. Pačytajcie jaho teksty, znojdziecie tam inšaha Letava i budzie ŭsio zrazumieła adrazu. A toje, što jon mieŭ prarasijskija i «prafašysckija» pohlady, na maju dumku, źjaŭlajecca druhasnym. Treba bačyć u im najpierš paeta.
Adzinaja biełaruskaja kamanda, jakaja pieraśpiavała pieśniu Jahora Letava i ŭdzielničała ŭ trybjucie «Hraždanskoj oborony», — «Lapis Trubiackoj». Jaje lider Siarhiej Michałok niejak pryznaŭsia, što ŭ junackija hady zarablaŭ niakiepskija dyvidendy na pieśniach Letava, hrajučy ŭ pierachodach. Praz hady jon zaśpiavaje «Hosudarstvo», jakoje šmat chto ličyć adnoj ź lepšych pierapievak hetaha hurta.
Kamientary