Źbity kazakami student pinskaha kaledža: Jany ŭtroch mianie bili
Źmicier Hardziej: Pryčynaj bojki stała toje, što pjanyja rasijanie čaplalisia da jaho dziaŭčyny, a jon za jaje zastupiŭsia.
Student Pinskaha ahrarnaha technałahičnaha kaledža, jakoha źbili ŭdzielniki konnaha pachodu Maskva—Bierlin, ciapier znachodzicca ŭ siabie doma ŭ Hancavičach.Źmicier Hardziej pryznajecca, što nijakich mocnych pabojaŭ nie maje, «surjoznaha ničoha i nie było, i ŭžo ŭsio amal prajšło, chiba tolki skivica krychu balić».

Chłopiec nie vielmi žadaje raspaviadać padrabiaznaści sutyčki ŭ internacie kaledža. Viadoma tolki, što pjanyja rasijanie čaplalisia da jaho dziaŭčyny, a Źmicier zastupiŭsia.
«Jany pryjšli pjanyja raźbiracca sa mnoj nakont dziaŭčyny, i ŭtraich mianie źbili, — dadaje chłopiec. — Uvohule, ich było čaćviora i adzin ź ich u vyniku raściahnuŭ bojku. Nijakaj milicyi tam nie było».
Padčas bojki rasijanie paškodzili ladoŭniu, uvachodnyja dźviery i raźbili šklanuju vazu ŭ pakoi paciarpiełaha. Źmicier paćviardžaje, što pryčynaj bojki stała jaho dziaŭčyna Vieranika, jakaja taksama vučycca ŭ kaledžy i žyvie ŭ hetym internacie. Pa słovach chłopca, pjanyja kazaki čaplalisia da dziaŭčyny, a Źmicier za jaje zastupiŭsia.
Sama Vieranika pryznałasia Jeŭraradyjo, što «padpisała ŭ śledčych abaviazalnictva pra nierazhałošvańnie» i nie maje prava niešta raspaviadać.
Biełaruskaja milicyja zatrymała traich udzielnikaŭ bojki. Dvoje sutak rasijanie praviali ŭ izalatary časovaha ŭtrymańnia Pinskaha HAUS ŭ statusie padazravanych, a na trecija (10 lipienia) im usim vystavili aficyjnaje abvinavačvańnie ŭ złosnym chulihanstvie. Pinskaja mižrajonnaja prakuratura sankcyjanavała ich aryšt terminam na dva miesiacy na pieryjad papiaredniaha rasśledavańnia.
Pa słovach prakurora Brestčyny Ivana Naskieviča, u rašeńni pravaachoŭnikaŭ nie treba šukać palityčnaha kantekstu. Maŭlaŭ, zakon dla ŭsich adnolkavy:
«Našy siabry-rasijanie paviali siabie nieadekvatna. Samaje kryŭdnaje ŭ hetaj situacyi toje, što my zaŭsiody adekvatna na kožny fakt pravaparušeńnia hladzim: kali b jany pieršapačatkova prynieśli prabačeńni, pryniali b zachady pa zahładžvańni naniesienaj škody, to i my zrabili b pa-bratersku. Ale, na žal, takich krokaŭ nasustrač zroblena nie było».

Nahadajem, pinskija ŭłady ŭračysta, z chlebam sollu, uskładańniem viankoŭ dy pakazalnymi vystupami sustreli ŭdzielnikaŭ konnaha pachodu Maskva — Bierlin. Kazakam biaspłatna vydzielili dla pražyvańnia ceły pavierch u internacie Pinskaha ahrarnaha technałahičnaha kaledža. Supracoŭniki navučalnaj ustanovy raspaviali, što zajmaŭsia ŭsim adździeł ideałohii harvykankama, a dakładniej, zahadčyk siektaram ideałahičnaj pracy i pa spravach moładzi Jury Bušyk. Što praŭda, spadar Bušyk robić vyhlad, što ŭvohule nijakaha dačynieńnia da sustrečy haściej z Rasii nie maje.
«Heta nie viedamasny internat harvykankama, tamu my nie mahli tudy nikoha zasialić, — adrazaje čynoŭnik i, nie dajučy ŭstavić słova, «źbiahaje». — Ale ja ŭstrymajusia ad kamientaryjaŭ, usiaho najlepšaha, da pabačeńnia!»
Cikava, što načalnik adździeła ideałohii taksama ničoha nie viedaje, bo była ŭ adpačynku i tolki niadaŭna viarnułasia. Ideołah samoha kaledža Śviatłana Prakapovič, jakaja dziažuryła ŭ hetuju noč u internacie i była śviedkaj bojki, admaŭlajecca razmaŭlać. Maŭlaŭ, biez dazvołu dyrektara nielha. Dyrektar ža paśla siekundnaj paŭzy kaža, što znachodzicca ŭ adpačynku i pieranakiroŭvaje Jeŭraradyjo ŭ harvykankam. Pahadziciesia, nie zusim zvyčajnaja tajamničaść dla takoj prostaj spravy, jak chulihanstva!
Darečy, pachod kazakoŭ praciahnuŭsia nie tolki biez zatrymanych udzielnikaŭ, ale i biez… koniej. Brest staŭ kančatkovym punktam maršrutu konnaha pachodu ŭ tym varyjancie, jak jon byŭ zadumany. Prajšoŭšy ŭ konnym strai ad Maskvy da Bresta 1400 km, dalej ekśpiedycyja adpravicca ŭ skaročanym składzie, a mienavita — biez žyvioł. Pa słovach arhanizataraŭ, im pryjšłosia admovicca ad pieršapačatkovaha farmatu praz patrabavańni polskaha vieterynarnaha nahladu.
Pavodle papiaredniaj infarmacyi, u noč na 16 lipienia ŭdzielniki pachodu pierasiakli na aŭtobusie biełaruska-polskuju miažu.
Ciapier čytajuć
Vajb-prahramavańnie źmienić rolu raspracoŭščyka, RLVR, i kali łopnie burbałka. Biełarus-inžynier u halinie ŠI, jaki pracuje ŭ ZŠA, raskazaŭ, što nas čakaje ŭ 2026
Kamientary