Hramadstva

Ideałohija raźvićcia Minska praduhledžvaje zachavańnie zialonaha pojasa vakoł horada

Ideałohija raźvićcia Minska praduhledžvaje zachavańnie zialonaha pojasa vakoł horada, paviedamiŭ siońnia na pres-kanfierencyi staršynia kamiteta architektury i horadabudaŭnictva Minharvykankama Pavieł Łučynovič.

Pavieł Łučynovič adznačyŭ, što pytańnie stratehii raźvićcia horada źjaŭlajecca trecim pa značnaści, jakim cikaviacca minčanie. «Ideałohija jaho dalejšaha raźvićcia — zachavańnie zialonaha pojasa vakoł horada i raźvićcio haradskich padcentraŭ, kab u nas nie było depresiŭnych zakinutych terytoryj, kab nie adbyvałasia kancentracyi ŭsiaho nasielnictva ŭ centry horada», — skazaŭ jon.

Ciapier Minsk idzie pa šlachu vyrašeńnia aktualnych prablem, vyznačajučysia, jakim budzie horad u dalejšym — ź vialikaj ščylnaściu, šmatpaviarchoŭnaściu abo bolš jeŭrapiejski, małapaviarchovy.

Raźvićcio Minska chutčej bačycca ŭ jeŭrapiejskich tendencyjach. «U nas usio ž taki jeŭrapiejskaja tendencyja, i paraŭnańnie z azijackimi haradami nie zusim karektna», — zaŭvažyŭ Pavieł Łučynovič. Jon nie zhadziŭsia, što vyšynnyja budynki, jakija źjaŭlajucca ŭ biełaruskaj stalicy, nabližajuć jaje da suśvietnych haradoŭ, čyjo abličča farmirujuć šmatuzroŭnievyja budynki. «U Dubai kolkaść budynkaŭ vyšejšych za 300 m, napeŭna, adna z samych vialikich pa ščylnaści kancentracyi ŭ śviecie. Kali paraŭnoŭvać, to ŭ nas u bližejšyja hady adzin z samych vysokich budynkaŭ budzie novy šmatfunkcyjanalny centr «Hazprama». Jaho vyšynia składzie 186 m. Nam da Dubaja vielmi daloka», — skazaŭ Pavieł Łučynovič.

Staršynia kamiteta architektury i horadabudaŭnictva dadaŭ, što pytańnie ab dadatkovym raźmiaščeńni 11 tys. žycharoŭ u rajonie Kamiennaja Horka nie aktualnaje, pakolki horad ad takoha scenaryja admoviŭsia.

Pavieł Łučynovič raskazaŭ, što ŭ čas pryjomu hramadzian i pramych linij kala 70 pracentaŭ pytańniaŭ datyčać zachavańnia siadzibnaj žyłoj zabudovy, na druhim miescy — tema zachavańnia zialonych zon. «Tema zialonych zon vielmi aktualnaja. Nam nieabchodna zachoŭvać isnujučuju vodnuju sistemu i raźvivać zialonyja terytoryi, jakija zareziervavany hienieralnym płanam. Razmova idzie pra druhoje levaje paŭkalco Łošyca — raka Myška, tamu što tam znachodziacca bujniejšyja rajony horada — Kamiennaja Horka, Sucharava, Kuncaŭščyna, Paŭdniovy Zachad, Malinaŭka. Heta važnaja prablema, zieleni na hetych terytoryjach nie chapaje», — ličyć jon.

Kamientary

 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

Čamu znoŭ sapsavalisia adnosiny pamiž Rasijaj i Azierbajdžanam. Źjaŭlajucca detali spravy1

Čamu znoŭ sapsavalisia adnosiny pamiž Rasijaj i Azierbajdžanam. Źjaŭlajucca detali spravy

Usie naviny →
Usie naviny

U kramach buduć pradavać bulbu «Umka»6

Kolki možna zarabić na hrybach za dzień? Biełarus pravioŭ ekśpierymient i zastaŭsia zadavoleny2

Žurnalist Ihar Karniej raskazaŭ pra zdymki dla prapahandysckaha filma i niečakanuju sustreču ź Dziarždepam padčas źniavoleńnia1

Azierbajdžan admianiŭ u krainie ŭsie rasijskija kulturnyja mierapryjemstvy3

«Anapa pamiraje, puścieje horš, čym zimoj. U horadzie žudasnaje biespracoŭje»3

Hienierał Biełakonieŭ nie zmoh znajści biełaruskuju raskładku i svaich słoŭ dla vinšavańnia vypusknikoŭ31

Zołata, «Hielendvahien» i $27 miljonaŭ na ruce — źjavilisia niekalki kadraŭ ź viasiella Adama Kadyrava16

Biełaruski biźniesmien Birukoŭ, jaki zajmaŭsia «jo-mabilem», zapuściŭ novy prajekt u Rasii1

U Astraŭcy ŭ kałodziežy liŭnioŭki patanuŭ 6-hadovy chłopčyk

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Čamu znoŭ sapsavalisia adnosiny pamiž Rasijaj i Azierbajdžanam. Źjaŭlajucca detali spravy1

Čamu znoŭ sapsavalisia adnosiny pamiž Rasijaj i Azierbajdžanam. Źjaŭlajucca detali spravy

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić