30 sakavika spoŭniłasia 75 hod viadomamu vučonamu‑historyku, miedyku, kandydatu miedycynskich navuk i doktaru kulturałohii, hramadzkamu dziejaču Valancinu Hryckieviču.

Biełaruskaje hramadska‑kulturnaje tavarystva ŭ Pieciarburhu pryśviaciła hetaj padziei śpiecyjalnaje pasiedžańnie. Ź vinšavalnymi pramovami da jubilara źviarnulisia čledy BHKT Ihar Macyjeŭski, Stefan Šurko, Michaś Prachorčyk, Alaksandr Stankievič, Dzimitryj Levin, Valeryj Antonaŭ, Mark Mamantaŭ, Maryja Tkačenka, Marharyta Piarova, Mikoła Nikałajeŭ. Prahučali pažadańni dalejšaj plonnaj pracy ŭ prapahandzie biełaruskaj kultury i navuki ŭ Pieciarburhu, padziaka za aktyŭnuju hramadskuju dziejnaść. Prysutnyja na schodzie hości ź Minska — Valer Bułhakaŭ i Andrej Skurko ŭručyli Valancinu Hryckieviču premiju časopisa «Arche» za 2007 hod.
Vinšujem!
Valancin Hryckievič naradziŭsia ŭ siamji nastaŭnika i miedyka. Skončyŭ u Minsku siaredniuju škołu (1950), Instytut zamiežnych movaŭ (1955), miedycynski instytut (1956), histaryčny fakultet Biełaruskaha dziaržaŭnaha ŭniviersiteta (1957).
Pracavaŭ uračom va Uźlanach Rudzienskaha r‑na Minskaj vobł. (1956—1957), u Minsku (1957—1969), Pieciarburhu (1969—1971), staršym navukovym supracoŭnikam Vajenna‑miedycynskaha muzieju (1971—1995).
Adnačasova vykładaŭ historyju ŭ Pieciarburhskim ŭniviersitecie kultury (z 1980), z 1988 h. — dacent kafiedry muziejaznaŭstva hetaha ž instytuta.
Navukovyja daśledavańni V.Hryckieviča pryśviečany historyi biełaruskaj miedycyny (kandydackaja dysiertacyja była abaronienaja ŭ 1963h.) — knihi «Z fakiełam Hipakrata», «Adysieja navahradskaj lekarki: Sałamieja Rusieckaja», a taksama bijahrafistycy, u pieršuju čarhu biełaruskaj intelihiencyi ŭ zamiežžy — «Padarožžy našych ziemlakoŭ», «Dziesiać šlachoŭ ź Vilni», «Našy słavutyja ziemlaki», «Ad Niomana da bierahoŭ Cichaha akijana», «Eduard Piakarski», u tym liku bijahrafistycy miedykaŭ — «Uspaminy i dziońniki ŭ fondach vajenna‑miedycynskaha muzieja: Anatavany katałoh», «Vajennyja miedyki — kavalery ordena Słavy troch stupieniaŭ»; apisańniam padarožžaŭ jak histaryčnaj krynicy — «Šlachi viali praź Biełaruś»…
V. Hryckievič — adzin z arhanizataraŭ i nieadmienny staršynia Biełaruskaha hramadska‑kulturnaha tavarystva ŭ Pieciarburhu (z 1989), siabra Sajuza piśmieńnikaŭ Biełarusi, Mižnarodnaha PEN‑centra, hanarovy siabra Mižnarodnaj asacyjacyi biełarusistaŭ, siabra Ruskaha hieahrafičnaha tavarystva, Pieciarburhskaha tavarystva historykaŭ miedycyny, zamiežny siabra Biełaruskaha tavarystva historykaŭ miedycyny, siabra Vialikaj Rady Zhurtavańnia biełarusaŭ śvietu «Baćkaŭščyna».
-
«Tolki try čałavieki buduć viedać pra vas. Samy pieršy čałaviek krainy». Źjavilisia zapisy razmoŭ špijonki Iny Kardaš z kurataram
-
«Bajsoł» abvinavaciŭ Stryžaka ŭ admovie pieradać kantrol nad jurydyčnymi asobami ŭ Polščy i ZŠA
-
Departavanym palitviaźniam, kab abžycca na novym miescy, zaraz treba prostyja rečy: vopratka, posud, paściel — zbor
Ciapier čytajuć
«Łukašenka pavinien panieści adkaznaść za saŭdzieł u rasijskaj ahresii». Ministr zamiežnych spraŭ Ukrainy raskazaŭ pra novuju palityku ŭ dačynieńni da Biełarusi
Kamientary