Kultura

Azaronak zaniaŭsia historyjaj

Natchnionyja «Najnoŭšaj historyjaj», biełaruskija telekanały zanialisia zdymkami historyka-dakumentalnych seryjałaŭ. Pavodle źviestak «NN», ANT, STB zdymajuć kinaversii biełaruskaj historyi, a BT zapuściła ŭ vytvorčaść ažno dva prajekty.

Scenarny plan adnaho ź ich — «Letapis časoŭ» — trapiŭ u redakcyju «NN» razam sa zvarotam za podpisam namieśnika staršyni Biełteleradyjokampanii Jurja Azaronka. U zvarocie 10-seryjny «Letapis časoŭ» charaktaryzujecca jak «asnoŭny idealahičny prajekt Biełteleradyjokampanii, zaklikany spryjać patryjatyčnamu vychavańniu hramadzianaŭ». U samoj NDTRK nakont kamentaroŭ admaŭlajucca. «U nas takoj infarmacyi niama», — zajaviŭ supracoŭnik pres-słužby. Praŭda, całkam prykryć «niaviedańnie» jon nia zmoh, prahavaryŭšysia, što prajekt budzie seryjałam.

Što majuć prapanavać telehledaču «biełaruskija Parfionavy»? Prajekt achoplivaje vieličezny peryjad — ad IV st. da kanca XVIII st., dałučeńnia Biełarusi da Rasiei.

Aŭtar scenarnaha planu kandydat histaryčnych navuk Vadzim Hihin, uklučyŭ u film i zhadki pra zahadkavuju słavianskuju krainu Artaniju, pra jakuju pisali arabskija padarožniki, i połackaha kniazia Valdemara, pra jakoha skandynaŭskija sahi kazali, što jon zmahaŭsia z hotam Teadorycham. VKŁaŭskaja historyja cudoŭna ŭpisvajecca ŭ «asnoŭny idealahičny prajekt Biełteleradyjokampanii»: stanoŭčymi farbami malujucca Hiedymin i Alhierd, kniaź Kanstancin Astroski i Mikałaj Radzivił Čorny. Nijakaha admaŭleńnia biełaruskaści vialikalitoŭskaha peryjadu: heta naša historyja, i Statuty pisanyja našaj movaju, i naš Skaryna… Pakul sprava ŭ filmie nie dachodzić da pravasłaŭja.

Niama viery, aprača pravasłaŭja, i žurnalisty BT — pałymianyja adepty jaje. Iznoŭ paŭtarajecca historyja pra «Hieorhija» Skarynu, jaki staŭ katalikom, kab pastupić va ŭniversytet. I što ŭ relihijnych zakałotach XVII st. vinavatyja ŭnijaty z ryma-katalikami (asablivaja ŭvaha — jezuitam). Dastałosia i Jazafatu Kunceviču, jaki damohsia karaleŭskaha ŭkazu, što «zabaraniaŭ pravasłaŭnym malicca va ŭłasnych damach i navat puniach».

Hetym tłumačycca praźmierny santyment tutejšaha nasielnictva da Rasiei: «ucioki» biełarusaŭ u Rasieju ad relihijnaha pieraśledu padčas «nieviadomaj vajny» XVII st., «uźjadnańnie» pry Kaciarynie II. Źvierstvy rasiejcaŭ u Biełarusi padčas vajny 1654—1667 hh. tłumačacca tym, što nie było za imi carovaha nahladu: maŭlaŭ, pačalisia paśla taho, jak car viarnuŭsia z vajennaha pachodu ŭ Maskvu. Asoba pravasłaŭnaha japiskapa Hieorhija Kaniskaha padajecca tolki ŭ stanoŭčym aśviatleńni.

Zastajecca adno tolki čakać, jaki ž telepradukt my ŭbačym u kancavym vyniku: ad mantažnych nažnicaŭ časam zaležyć našmat bolej, čym ad aperatarskaj kamery.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Vaziŭ nataŭcaŭ u Afhanistan i skidvaŭ humanitarku ŭ Sudanie, a potym trapiŭ u turmu pa danosie siabra z Ukrainy4

Vaziŭ nataŭcaŭ u Afhanistan i skidvaŭ humanitarku ŭ Sudanie, a potym trapiŭ u turmu pa danosie siabra z Ukrainy

Usie naviny →
Usie naviny

Kryšcijanu Ranałdu i Džardžyna Radryhies pažanilisia6

Biełaruskuju śpiavačku ŭ Maskvie źbiŭ samakatčyk9

Rekanstrukcyja parku Čaluskincaŭ pačniecca ŭvosień1

Mikałaju Statkieviču — 70 hadoŭ8

Sievastopal atakavali bieśpiłotniki

Łondanski Chitroŭ straciŭ status samaha zahružanaha aeraporta Jeŭropy2

U «Minskzialenbudzie» patłumačyli, čamu na praśpiekcie Niezaležnaści źviali jasieni i pasadzili lipy11

Čamu Maryja Kaleśnikava nie prysutničała na kanfierencyi «Novaja Biełaruś»?25

U Hrodnie pačali viartacca kvizy paśla masavaj admieny hulniaŭ. Ale nie ŭsie

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Vaziŭ nataŭcaŭ u Afhanistan i skidvaŭ humanitarku ŭ Sudanie, a potym trapiŭ u turmu pa danosie siabra z Ukrainy4

Vaziŭ nataŭcaŭ u Afhanistan i skidvaŭ humanitarku ŭ Sudanie, a potym trapiŭ u turmu pa danosie siabra z Ukrainy

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić