Azaronak zaniaŭsia historyjaj
Natchnionyja «Najnoŭšaj historyjaj», biełaruskija telekanały zanialisia zdymkami historyka-dakumentalnych seryjałaŭ. Pavodle źviestak «NN», ANT, STB zdymajuć kinaversii biełaruskaj historyi, a BT zapuściła ŭ vytvorčaść ažno dva prajekty.
Scenarny plan adnaho ź ich — «Letapis časoŭ» — trapiŭ u redakcyju «NN» razam sa zvarotam za podpisam namieśnika staršyni Biełteleradyjokampanii Jurja Azaronka. U zvarocie 10-seryjny «Letapis časoŭ» charaktaryzujecca jak «asnoŭny idealahičny prajekt Biełteleradyjokampanii, zaklikany spryjać patryjatyčnamu vychavańniu hramadzianaŭ». U samoj NDTRK nakont kamentaroŭ admaŭlajucca. «U nas takoj infarmacyi niama», — zajaviŭ supracoŭnik pres-słužby. Praŭda, całkam prykryć «niaviedańnie» jon nia zmoh, prahavaryŭšysia, što prajekt budzie seryjałam.
Što majuć prapanavać telehledaču «biełaruskija Parfionavy»? Prajekt achoplivaje vieličezny peryjad — ad IV st. da kanca XVIII st., dałučeńnia Biełarusi da Rasiei.
Aŭtar scenarnaha planu kandydat histaryčnych navuk Vadzim Hihin, uklučyŭ u film i zhadki pra zahadkavuju słavianskuju krainu Artaniju, pra jakuju pisali arabskija padarožniki, i połackaha kniazia Valdemara, pra jakoha skandynaŭskija sahi kazali, što jon zmahaŭsia z hotam Teadorycham. VKŁaŭskaja historyja cudoŭna ŭpisvajecca ŭ «asnoŭny idealahičny prajekt Biełteleradyjokampanii»: stanoŭčymi farbami malujucca Hiedymin i Alhierd, kniaź Kanstancin Astroski i Mikałaj Radzivił Čorny. Nijakaha admaŭleńnia biełaruskaści vialikalitoŭskaha peryjadu: heta naša historyja, i Statuty pisanyja našaj movaju, i naš Skaryna… Pakul sprava ŭ filmie nie dachodzić da pravasłaŭja.
Niama viery, aprača pravasłaŭja, i žurnalisty BT — pałymianyja adepty jaje. Iznoŭ paŭtarajecca historyja pra «Hieorhija» Skarynu, jaki staŭ katalikom, kab pastupić va ŭniversytet. I što ŭ relihijnych zakałotach XVII st. vinavatyja ŭnijaty z ryma-katalikami (asablivaja ŭvaha — jezuitam). Dastałosia i Jazafatu Kunceviču, jaki damohsia karaleŭskaha ŭkazu, što «zabaraniaŭ pravasłaŭnym malicca va ŭłasnych damach i navat puniach».
Hetym tłumačycca praźmierny santyment tutejšaha nasielnictva da Rasiei: «ucioki» biełarusaŭ u Rasieju ad relihijnaha pieraśledu padčas «nieviadomaj vajny» XVII st., «uźjadnańnie» pry Kaciarynie II. Źvierstvy rasiejcaŭ u Biełarusi padčas vajny 1654—1667 hh. tłumačacca tym, što nie było za imi carovaha nahladu: maŭlaŭ, pačalisia paśla taho, jak car viarnuŭsia z vajennaha pachodu ŭ Maskvu. Asoba pravasłaŭnaha japiskapa Hieorhija Kaniskaha padajecca tolki ŭ stanoŭčym aśviatleńni.
Zastajecca adno tolki čakać, jaki ž telepradukt my ŭbačym u kancavym vyniku: ad mantažnych nažnicaŭ časam zaležyć našmat bolej, čym ad aperatarskaj kamery.
Kamientary