Mierkavańni

Kazulin: Łukašenka panična baicca kaardynacyi dziejańniaŭ miž EZ i ZŠA

Aŭstryjskaje vydańnie «Der Standard» źmiaściła interviju z palitykam Alaksandram Kazulinym. Pytańni hazety byli pieradadzienyja palitviaźniu praź jaho dačok u časie niadaŭniaha naviedavańnia imi baćki.

Aŭstryjskaje vydańnie «Der Standard» źmiaściła siońnia interviju z palitykam Alaksandram Kazulinym, jaki adbyvaje turemnaje pakarańnie ŭ kalonii «Vićba‑3». Pytańni hazety byli pieradadzienyja palitviaźniu praź jaho dačok u časie niadaŭniaha naviedavańnia imi baćki.

«Der Standard»: Jakija Vašy žyćciovyja ŭmovy ŭ turmie?

Kazulin: Dzie b ja ni byŭ, ja adčuvaju siabie volnym čałaviekam. Šmat ludziej, jakija znachodziacca na voli, nasamreč, uvohule nie svabodnyja. Ja kažu pra duchoŭny pałon.

Umovy ŭ turmie narmalnyja dla karnaj systemy Biełarusi. Kali b siudy trapili ludzi z Zachadu, jany b byli šakavanyja ŭsim.

«Der Standard»: Čamu Vy nie pryniali prapanovy pajechać u Niamieččynu z tym, kab tam zmahli lekavać vašu žonku? U pryncypie heta byŭ dakładny dazvoł pakinuć Vašu radzimu, kab prasić prytułku za miažoj?

Kazulin: Biełaruskaje kiraŭnictva sprabavała zrabić manetaj abmienu samaje śviatoje, a mienavita — zdaroŭje majoj lubimaj žančyny dy dabro majoj siamji. Ni ja, ni maja siamja nie mahli tak nizka apuścicca. Bolš taho, lekavańnie ŭ Niamieččynie nie dapamahło b majoj žančynie, što, narešcie, i dakazała jaje chutkaja śmierć. Kali b ja chacieŭ źbiehčy, kab nia trapić u turmu, ja daŭno b heta zrabiŭ, bo byŭ papiaredžany pra svoj aryšt. Adnak ja źjaŭlajusia synam majho narodu i budu iści razam z maim narodam šlacham svabody, jakim by ciažkim hety šlach ni byŭ.

«Der Standard»: Čamu prezydent Łukašenka paśla niaŭdałaj revalucyjnaj sproby tak złujecca mienavita na Vas? Bo jość inšyja lidery apazycyi…

Kazulin: Łukašenka moža złavacca tolki na tych, ad kaho sychodzić sapraŭdnaja niebiaśpieka dla jaho. Jon vielmi dobra viedaje, na što ja zdolny. Jon vielmi dobra viedaje, što nikoli nia vytrymaje ŭ adkrytaj kanfrantacyi sa mnoj.

«Der Standard»: Čamu Łukašenka trymajecca i nadalej va ŭładzie, chacia Maskva jaho vidavočna bolej nie padtrymlivaje?

Kazulin: Na žal, niepasrednaja dapamoha Maskvy Miensku nikoli nie spyniałasia. 1,5 miljarda kredytu, a taksama hazavyja košty, značna nižejšyja za eŭrapiejskija, dakazvajuć heta.

Intaresy rasiejskaha biznesu ŭ Biełarusi —heta tolki viaršynia ajsberhu. Akramia taho, jość eŭrapiejcy, jakija sa svaim prahmatyzmam padtrymlivajuć režym Łukašenki.

«Der Standard»: Moža, sapraŭdy žyćcio pry Łukašenku nie takoje ŭžo i kiepskaje? U Rasiei dy va Ŭkrainie raspaŭsiudžanaje mierkavańnie, što Biełaruś — heta apošniaja vyspa sacyjalistyčnaha dabrabytu…

Kazulin: Žyćcio ŭ Biełarusi značna horšaje čym u Rasiei ci va Ŭkrainie — u pryvatnaści, što tyčycca pravoŭ čałavieka i viaršenstva zakonu. Ciapier naša kiraŭnictva zaniataje tym, kab ažyćciaŭlać hienacyd suprać ułasnaha narodu. U nas navat apošnim časam možna pačuć takuju prymaŭku: «Kali chočaš trapić za kraty, jedź u Biełaruś. Kali chočaš trapić za kraty chutka, jedź u Miensk».

Tak, Biełaruś — heta adzinaja vyspa ščaścia, adnak, kali hladzieć dziaržaŭnaje telebačańnie i čytać dziaržaŭnuju presu. U sapraŭdnaści, Biełaruś — heta apošni zapaviednik zatchłaj minuŭščyny ŭ strakataj prapahandysckaj upakoŭcy.

«Der Standard»: Što prapanuje apazycyja ŭ jakaści alternatyvy Łukašenku?

Kazulin: Samaśviadomaść našaha narodu stanovicca bolš śpiełaj. Łukašenka byŭ dadzieny nam dziela taho, kab my adčuli praryŭ u našaj śviadomaści.

Apazycyja vielmi chutka pierarobić sabie. Tut jość šmat pieradumovaŭ. Adrozna ad režymu, my prapanujem našym suajčyńnikam nie kanservacyju minułaha, a chutki, rašučy skačok u budučyniu.

«Der Standard»: Ci adčuvajecie Vy i Vašy siabry pa spravie padtrymku z boku Zachadu?

Kazulin: Zachad musić narešcie zrazumieć, što Łukašenka ŭjaŭlaje saboj vyklik usioj eŭrapiejskaj cyvilizacyi. Eŭropa pavinna heta adnojčy ŭśviadomić i pierastać zaihryvać z Łukašenkam.

ZŠA chutčej zrazumieli sutnaść Łukašenki. Tolki z pazycyi siły možna razmaŭlać z Łukašenkam, inakš jon abviadzie ŭsich vakoł palca.

Maja kryminalnaja sprava, narešcie, była pieradadzienaja dla razhladu ŭ Radu Eŭropy. Prezydent PARE spadar van der Linden paabiacaŭ, što praviadzie niezaležnuju ekspertyzu. Ad listapadu 2007 my nie atrymali anijakaha adkazu.

«Der Standard»: Što mohuć zrabić usiaśvietnyja demakratyi dziela taho, kab padtrymać praces demakratyzacyi ŭ Vašaj krainie?

Kazulin: Łukašenka panična baicca kaardynacyi dziejańniaŭ pamiž EZ i ZŠA. Uviadzieńnie ekanamičnych sankcyjaŭ całkam by paralizavała režym Łukašenki. Prezydent sam patłumačyŭ, što Eŭropa nie ŭviadzie anijakich ekanamičnych sankcyjaŭ suprać Biełarusi, bo kančatkova usio ž pieramahaje prahmatyzm. Adnak eŭrapiejcy pavinny sami prademanstravać, što jość rečy bolš važnyja za ekanomiku. I na hetym trymajecca čałaviectva. Heta fundamentalnyja kaštoŭnaści, jakija nichto nia maje prava čapać: maral, čałaviečnaść, spačuvańnie i miłasernaść.

Radyjo Svaboda

Kamientary

Ciapier čytajuć

Što viadoma pra žančynu, jakaja zahinuła ŭ aŭtobusie, što vioz biełaruskich futbalistaŭ-školnikaŭ u Hielendžyk?20

Hramadstvaudakładniena20

Što viadoma pra žančynu, jakaja zahinuła ŭ aŭtobusie, što vioz biełaruskich futbalistaŭ-školnikaŭ u Hielendžyk?

Usie naviny →
Usie naviny

Adno dzicia, što trapiła pad abstreł u Branskaj vobłaści, znachodzicca ŭ ciažkim stanie15

Pačobut vystupaje pierad deputatami Jeŭraparłamienta VIDEA3

Dziaciej-futbalistaŭ z Rečycy pavieźli ŭ Hielendžyk pa pryfrantavoj vobłaści Rasii. U aŭtobus trapiŭ bieśpiłotnik61

U Biełarusi aficyjna zarehistravali anałah «Aziempika»1

Hurnievič zaklikaŭ padpisać pietycyju za ŭstalavańnie BČB-ściaha na Hrunvaldskim poli12

«Vielmi cikavyja zajavy sajuźnika Pucina». Kiraŭnik MZS Hiermanii adreahavaŭ na zajavy Łukašenki pra vajnu va Ukrainie7

U Varšavie zamiežnikaŭ praviarali «patrulnyja» ŭ formie, jakija nie majuć dačynieńnia da dziaržaŭnych orhanaŭ11

«Ja nie chaču ŭ zahončyk biełaruščyny». Knyrovič adkazaŭ na krytyku za ŭdzieł u kancercie na Dzień Rasii86

Biełaruska znajšła italjanskuju siamju, jakaja pryniała jaje paśla Čarnobyla. Jana dumała, što italjancy jaje kinuli11

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Što viadoma pra žančynu, jakaja zahinuła ŭ aŭtobusie, što vioz biełaruskich futbalistaŭ-školnikaŭ u Hielendžyk?20

Hramadstvaudakładniena20

Što viadoma pra žančynu, jakaja zahinuła ŭ aŭtobusie, što vioz biełaruskich futbalistaŭ-školnikaŭ u Hielendžyk?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić